21. po Sv. Trojici 2014

Kázňový text: Žid 10,32–39

Posledné tri nedele v cirkevnom roku patria tradične v našich zboroch eschatológii. Teda posledným veciam človeka. Už konfirmandov učím, že tam patrí smrť, vzkriesenie, posledný súd a nakoniec večný život, alebo večné zatratenie. Toľko opakovanie konfirmačného učiva.

Viem, že to môže niekomu znieť dosť rozporuplne, pretože tieto veci v cirkvi opakujeme každý rok. Ak by sme ich počítali od Kristovho vzkriesenia, odkedy o nich kresťania hovoria, teda od roku 32 do roku 2014, tak tému posledného príchodu Ježiša Krista riešime už 1982 krát. To prakticky znamená, že toľko rokov už hovoríme o druhom príchode Krista, toľko rokov oznamujeme, že je potrebné sa na tento deň pripraviť a zatiaľ sa nič z toho neudialo.
Boli obdobia, keď táto téma bola veľmi akútna a intenzívne rozoberaná, niekedy ju rozmazával okolitý svet, inokedy akoby zapadla prachom a ľudia nemali pocit ani v cirkvi, žeby nejaký druhý príchod Krista mal nastať.
Intenzita tejto témy narastala vždy s ťažkou situáciou, v ktorej sa kresťanský svet nachádzal. Keď bolo veľké prenasledovanie v časoch mocnej rímskej ríše a kresťania trpeli veľké muky, akosi automaticky téma konca sveta bola viac rozoberaná. Keď prišlo poľavenie, väčšinou z aktuálnych tém vypadla. A potom sa to vracalo a zintenzívňovalo podľa toho, čím Boží ľud prechádzal. Občas pomohli májske kalendáre, predpovede rôznych „prorokov“ ako Nostradamus, a vtedy sa do toho celého zapojili aj ľudia, ktorým je táto téma konca sveta blízka a majú radi strašenie a senzácie.
Popravde v kresťanstve nezáleží na tom, čo sa ľuďom pozdáva a čo zase nie. A je jedno, že teraz nemáme nijaký zvláštny dátum v kalendári k tejto téme na blízku. Bez ohľadu na to, v tento čas cirkevného roka, sa venujeme práve koncu sveta a Ježišovmu príchodu.
Vo svete téma konca prestala byť teraz na nejaký čas aktuálna, nie je počuť o žiadnom senzačnom dátume a akosi si žijeme pokojne a kľudne, napriek vojne na Ukrajine. Určite ste si všimli, že sme si na tento konflikt už zvykli a už nie je ani témou číslo jeden v správach.
Napriek tomu sa dnes koncu a druhému príchodu Krista budeme venovať. Nie preto, že sme staromódni, ale preto, že to patrí k učeniu cirkvi a vždy aj patrilo. Ak raz veríte Kristovmu slovu, tak musíme veriť aj tvrdeniu, že v jeden deň tento svet zanikne a nebude na tejto zemi existovať život.
Možno sa opýtate: O čom nám vlastne v cirkvi ide, že túto vec stále dookola otvárame? Nepoviem vám dnes žiadny aktuálny najbližší dátum. Nepoviem, že ten čas je blízko, pretože ani to neviem. Aj keď musím priznať, že po jednej prednáške katolíckeho kňaza o úpadku morálky a zvrátenosti tohto sveta mi aj taká verzia konca napadla (o tom inokedy). Napriek tomu vám musím pripomenúť, aby ste boli vytrvalí v očakávaní, aby ste znášali krivdy od sveta, keď prídu, aby ste nezabudli, že Ježiš príde, ako zlodej v noci a bude to pre mnohých šok.
Viem, že niekto by tieto slová vnímal ako zastrašovanie farárom, čo patrí tak do 15. storočia a nie do roku 2014. No Pán Ježiš povedal, že toto k nášmu očakávaniu patrí.
Zaujímavosťou na tom je, že tieto slová z Biblie nemali nikdy u kresťanov vyvolávať paniku. Neboli oznamované ako nejaká senzácia, ktorá by vyvolala davovú psychózu. Boli to slová útechy a povzbudenia. Dobre, počujte! Mali tešiť človeka, vo chvíľach ťažkých prenasledovaní a ťažkého utrpenia. Mali ich povzbudiť v tom, že raz príde Kristus a tomu všetkému urobí koniec.
Je to niečo celkom iné ako to, keď sa riešil vo svete rok 2012, a v niektorých oblastiach a kruhoch to vyvolávalo doslovnú paniku. Ľudia v tom svojom presvedčení začali robiť nelogické veci, predávali domy, rozdávali majetok, veď načo by im bol, keď už bude koniec. Bola to správa o niečom, s čím nepočítali. Nemali to v pláne.
Pre veriacich ľudí je správa o konci sveta, oznamom, ktorý poznáme veľmi dobre, a na ktorý by sme sa mali celý život pripravovať. Obnáša to totiž takú istú prípravu, ako je príprava na smrť.
Pokyny z listu Židom sú podané zrozumiteľne a jasne: Nestrácajte dôveru, čaká ju veľká odmena.
To nie sú slová na paniku. Jednoducho dôverujte Bohu vo všetkom, čo vám povedal, a spoľahnite sa na to, že za to budete odmenení. Za vernosť, za oddanosť.
Rozmýšľal som, že taký koniec nášho sveta je úplne vážna vec. Mali by byť k tomu nejaké špeciálne pokyny, podľa ktorých by mal človek postupovať.
Keď sme pred pár rokmi umiestňovali do našich kostolov hasiace prístroje, súčasťou požiarneho plánu sú aj evakuačné postupy, označené východy pokreslené na mapkách, ktoré musia byť na viditeľnom mieste. Mne to pripadalo trochu smiešne, pretože, ak do kostola vojdete dverami tak tu nie je ďalších sto možností, kde by ste pri východe mohli zablúdiť. Bolo my to dosť divné, že ak má kostol dva vchody, musí byť na stene mapka, kde je nakreslené, kadiaľ máte vychádzať. Ale poriadok je poriadok.
Koniec svete je však vážna vec, tak by som čakal podrobné pokyny o tom, kde máme vyjsť, keď ten čas nastane, kde máme nastúpiť, čo si potrebujeme so sebou zobrať. Povedzme nejaké teplé oblečenie, identifikačnú kartu, prípadne nejakú hotovosť s presným miestom na zhromaždenie. Či máme čakať pred domom, alebo v dome, alebo niekde na kopci, aby sme teda boli okamžite pri tom. A my pri tak závažnej téme čítame, že …spravodlivý bude žiť z viery… Nie je tam žiadny postup ani návod pre posledné chvíle. Je to trochu divné, pretože žijeme v dobe, keď na mlieku kvôli alergikom, musíte mať nápis, že tento výrobok obsahuje mlieko.
Tu sa hovorí o vážnej veci, a nič. To je pokyn na prípravu pred koncom sveta? Nič viac? Čakal by som predsa niečo viac k tomu, ak má skončiť tento svet so všetkým, čo je na ňom, tak by som čakal podrobný popis toho, čo mám ja ako kresťan v ten deň urobiť. Namiesto toho mám iba zdôraznené, že …spravodlivý bude žiť z viery! K tomu ešte napomenutie, že ak sa zbabelo utiahne, nebude mať v ňom Pán Ježiš zaľúbenie…
To ozaj tak málo potrebuje človek, aby sa pripravil na Ježišov druhý príchod? V podstate áno, žiadne zvláštne stresujúce pokyny, iba žiť v tomto svete z viery v Ježiša Krista. Alebo aj inak, žiť ako človek veriaci Kristovi, dôverujúci Kristovi. V tom spočíva celá príprava.
Pripadá mi to veľmi všeobecné a povrchné, ale je to v podstate presné vyjadrenie toho, čo od nás Pán Ježiš čaká. Keď sa pozriete na svoj život dnes, v túto konkrétnu chvíľu a mali by ste sa ohodnotiť, či spĺňate tu podmienku, že žijete z viery, alebo že žijete vierou v Krista? Je veľmi dôležité, aby tu vieru videli ľudia okolo, aby ta viera bola žitá každý deň. Aj v takých časoch, aké sú tieto. Pre tento svet začína byť kresťanstvo vnímane ako brzda pokroku a slobody. Sme staromódni, čo sa týka pohľadu na ženy, na homosexuálov, na registrované partnerstvá, na život bez papiera… Je toho podstatne viac. To sú len veci, ktoré bijú dnes modernému človeku do očí.
Žiť vierou v Krista, je stále odvážnejší a rozhodnejší krok dnešného človeka.Nebudeš sa hanbiť za túto svoju voľbu, milý brat a milá sestra? Vy starší to máte jednoduchšie, ale mladá generácia bude musieť prekonať práve túto hanbu, aby ukázala svoj život viery.
Je tam opísaný aj opak, ak sa človek zbabelo stiahne a svoju vieru v Krista bude skrývať, nenájdete u Boha zaľúbenie. To znamená, že skazí celú svoju prípravu na tak dôležitý deň Ježišovho príchodu. Nebuď zbabelý! Neskrývaj kto si a čomu veríš, lebo nebudeš môcť ako kresťan pokojne spávať, pretože nie si pripravený na deň, ktorý má prísť.

AMEN

Piesne: 665; 671; 197; 620; A 59; 654
Texty: Jób 14,1–6; R 14,1–9; Mt 24,15–28; Ž 76,2–13