3. adventná 2014

Kázňový text: Mt 3,1–11

Advent a osoba Jána Krstiteľa patria nerozlučne k sebe. Bol to človek ktorý vyplnil proroctvo o Eliášovi, ktorý mal prísť na svet pred príchodom Mesiáša. Sám Pán Ježiš to potvrdil, keď povedal, že …on je ten Eliáš, ktorý mal prísť na svet.

Aj keď Ján Krstiteľ neavizoval Ježišovo narodenie a nepripravoval prvé Vianoce, bol tým, ktorý na Ježiša Krista jasne upozornil v začiatkoch jeho pôsobenia. Celé to rozhýbalo Jánovo svedectvo o Kristovi, ale aj zvesť s ktorou začal svoje pôsobenie: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. To boli slová, ktoré opakoval aj sám Pán Ježiš, pretože týmito istými slovami začal svoje verejné pôsobenie.
Kráľovstvo nebeské sa priblížilo.Čo to malo znamenať? Čo tým chcel Ján Krstiteľ ale aj samotný Ježiš povedať? Čo znamená to slovo „priblížilo“? A čo je to vlastne kráľovstvo nebeské? Myslím, že spojitosť s osobou Ježiša Krista, pravého Boha je neodškriepiteľná. Pán Ježiš akoby priniesol na túto zem kúsok toho Božieho sveta. Chcel nás naučiť, ako funguje život pred Božou tvárou s láskou a odpúšťaním, s hľadaním pravdy a milosťou. Ale pravda je taká, že to kráľovstvo sa ľuďom iba priblížilo. Ján Krstiteľ nemohol povedať, že je tu, že je hneď medzi ľuďmi.
Ono je blízko, je na dosah ruky, je tu, ale ty človeče musíš do toho kráľovstva vstúpiť. Musíš sa stať jeho súčasťou. Je to ako s občianstvom štátu. Musíte oň požiadať. Splniť stanovené podmienky a potom čakať na priatie.
Kráľovstvo Božie sa priblížilo, ale ty sa nestávaš automaticky jeho občanom. Je tu určitý postup, ktorý si uvedomoval aj Ján Krstiteľ. Bol to krst pokánia a prípravy, cez ktorý ľudia vstupujúci do kráľovstva Božieho museli prejsť. Ale ani to nebolo všetko. Nebolo to len o tom, dať sa pokrstiť Jánom Krstiteľom v rieke Jordán. Náš text spomína, ako si Ján všimol, že ku krstu prišli aj farizeji a sadukaji. Veľmi kriticky sa na nich obrátil a pripomenul im, že prísť a dať sa pokrstiť nie je všetko.…vydávajte ovocie hodné pokánia. Nešlo len o obrad, ktorý sa dá jednoducho vykonať. To pokánie, ktoré urobili krstom, malo priniesť v živote svoje ovocie. Ta kajúcnosť mala byť na tom človeku viditeľná. Ovocím pokánia je nový život, iný ako ten predošlí. Ak sa chceš stať občanom kráľovstva Božieho, nestačí doň formálne vstúpiť náboženským úkonom, musí byť viditeľná zmena tvojho života.
Preto tá Jánova výčitka farizejom a sadukajom: …kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu?
My ľudia tieto veci chápeme dnes veľmi jednoducho. Poviem príklad:

• Chcete sa stať poľovníkom? Zaplaťte si kurz, kúpte si pušku, vybavte si zbrojný pas, vstúpte do poľovníckeho združenia a plaťte si členské.
• Chcete sa stať rybárom? Urobte si kurz, kúpte si udicu a zaplaťte si rybársky lístok.
• Chcete sa stať členom cirkvi? Dajte sa pokrstiť, zaplaťte cirkevný príspevok a máte to vybavené.
• Chcete byť súčasťou kráľovstva Božieho? Dajte sa pokrstiť, buďte veriaci a choďte k Večery Pánovej aspoň na veľké sviatky, ale nikto vám nemôže na 100% povedať, že do toho kráľovstva patríte.

Keby Ján Krstiteľ žil, asi by sa nás opýtal to isté, ako vtedy farizejov a sadukajov: …kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu? Vydávajte teda ovocie hodné pokánia. A nemyslite si, že môžete povedať: Veď máme otca Abraháma!
Ak by ste sa chceli stať členom cirkvi ak nie ste, poviem jednoducho príďte za mnou. Som farár a môžem vám v tejto veci pomôcť. Ale neviem vám vybaviť členstvo v Božom kráľovstve. Do toho musíte vstúpiť sami tým, že Pán Ježiš sa stane vašim Pánom a Kráľom. Ono sa skutočne svetu priblížilo a je tu, je na dosah. Možno v tom kráľovstve sú vaši rodičia, vaša manželka, váš manžel, či vaše deti. Možno sú súčasťou toho kráľovstva vaši starí rodičia, ale niet žiadnej protekcie ani žiadneho iného spôsobu, ako doň vstúpiť. Je to len vaše slobodné rozhodnutie, že sa podriaďujete Pánu Bohu a jeho vôli a podľa jeho pravidiel budete žiť.
Príchodom Ježiša Krista prišlo do nášho ľudského sveta aj niečo z toho Božieho sveta. Začal nás učiť, ako to funguje v Božom kráľovstve, čo je v ňom dôležité, aké hodnoty sú tam hodnotami a čo je naopak bezcenné. A aj keď nám povedal, ako sa staneme súčasťou tohto kráľovstva už tu na zemi, nič v ňom nie je povrchné a automatické. My sme si zvykli, že všetko má nejaký postup, ktorý keď dodržíte, dosiahnete požadovaný výsledok.
Teraz je vo veľkej móde varenie. Skoro každý deň nájdete v televízii nejakú reláciu venovanú práve vareniu. Ak dodržíte postup a použijete presné ingrediencie, navaríte približne to, čo kuchár na televíznej obrazovke.
Tak pochopili Jánov krst farizeji a sadukaji. Len napodobnili ľudí, ktorí prichádzali k Jordánu a dali sa tam krstiť. Bola to taká malá davová psychóza. Len robili to, čo robili aj ostatní. Možno to pomôže. Dúfali, že to bude fungovať. Ale nebolo to tak. Ján krstil ľudí krstom pokánia, ale nebol to iba tento jednoduchý úkon ponorenia v rieke Jordán. Ján očakával viac, pretože ten krst mal spôsobiť zmenu v životoch ľudí. Vyčíta im, že to pokánie musí priniesť v ich živote ovocie a to každý jeden deň.
Máme adventný čas. Je to čas duchovnej prípravy. Mnohí ste už boli, alebo ešte pôjdete k Večery Pánovej. V podstate viete, čo má človek urobiť, aby sa zachránil pred Božím hnevom: Ale čo je zo sviatosti, čo je z tohto úkonu pokánia, keď zajtra, či pozajtra nebude vidieť jeho ovocie ani jeho dôsledky?
Každému konfirmovanému človeku v našej cirkvi sme my farári ukázali ako sa dá uniknúť Božiemu hnevu. Učíme ako má vyzerať živá viera, ako má vyzerať život kresťana. Čo všetko obnáša život v Božom kráľovstve. Niekedy si hovorím, ale čo z toho, keď niektorí to odignorujú všetko, lebo to nepochopili, a iní si z toho zoberú pár symbolických úkonov „keby niečo“.
Jána Krstiteľa toto veľmi vytáčalo. Ubíjalo ho, že to ľudia nechápu. Prichádzal k nim Spasiteľ sveta, a oni sa chceli pridať k tým, ktorí ho vítali, ale len tak, aby reč nestála. Ján hovorí – nerozumiete, krst v Jordáne je prvý krok, ale zmena ktorá sa udiala telesne tým namočením sa vo vode, má svoj viditeľný prejav v nasledujúcich dňoch.
Ovocie pokánia, to je to, čo čakal od ľudí, ktorých pokrstil. Celkom rozumiem, že strom má ovocie, chápeme aj to, že viera v Krista má ovocie. Ale čo je ovocie pokánia? Pokánie je, keď si človek prizná svoju vinu a oľutuje ju. A aké ovocie by to malo priniesť?
Človek, ktorý si priznal chybu si uvedomuje svoju nedokonalosť. Nebude príliš pyšný ani príliš sebavedomý, lebo vie že zlyháva. Je poučený minulosťou, takže by si mal dávať pozor, aby znova neurobil to isté. Vie, že nestačí dať veci do poriadku iba pred Bohom, ale že pokánie je potrebné urobiť aj pred človekom. A ovocím pokánia je aj tá snaha byť lepším, pracovať na sebe a vystríhať sa vecí minulosti.
Čo z pokánia, ktoré nemá takéto ovocie? Čo je z tohto pokľaknutia tu pred mnohými inými ľuďmi a pred Bohom, keď nie je nič z toho ani úprimné ani pravdivé, len sa snažíte uniknúť budúcemu hnevu.
Neuniknete! Pre niektorých ľudí je informácia o Božom odpustení hriechov iba márna ilúzia na ktorú sa síce spoliehajú, ale nič z toho nebude.
Dajme si na to bratia a sestry veľký pozor! Divadielkom sa nedá utiecť budúcemu hnevu. Ján Krstiteľ o tom hovoril veľmi jasne.

AMEN

Piesne: 17; 21; (28); 18; A 4; 656/14
Texty: Iz 29,17–19; G 3,21–26; L 3,1–15; Ž 82,5–8