2. slávnosť vianočná 2014

Kázňový text: Mt 7,12

Tieto slová vyšli z úst Pán Ježiša počas kázne na hore. Zaznamenal ich evanjelista Matúš. Je to text zo služby Slova, ako možnosť pre nás farárov, použiť ho pre základ dnešnej kázne na Pamiatku mučeníka Štefana.

Keď som si ho prečítal prvýkrát, povedal som si: Čo sa k tomu ešte dá dodať? Ako v tom ruskom vtipe, keď počas socializmu vydali noviny s čistými stranami a keď sa pýtali zodpovedného chlapíka prečo to urobil, povedal len: (Za čem bukvy, vsjo jasno) „načo nejaké písmená, všetko je úplne jasné“. Čo sa k tým slovám Pána Ježiša dá ešte povedať. Sú veľmi jednoduché a praktické.
Ale potom som si všimol, že vôbec nie sú vhodné na dnešný sviatok. Máme pamiatku mučeníka Štefana a pri ňom tieto Ježišove slová absolútne neplatili. Vieme, aký bol Štefan človekom. Keď si apoštoli vyberali mužov, ktorí mali pomáhať pri stoloch, dali na môj vkus veľmi vysoké požiadavky. Mali to byť osvedčení mužovia, plní Ducha a múdrosti. Osvedčení, teda vyskúšaní vo viere, žiaden nováčik, ale niekto, kto už niečo v živote preskákal a ukázal sa, ako veľmi zodpovedný a seriózny človek. Pripomínam, že toto bola v prvej cirkvi podmienka na obsluhovanie pri stoloch. Dnes by sme tak voľnejšie povedali, že čašník v prvej cirkvi, musel byť takýto.
Predstavte si, aké podmienky museli byť na charakter a vieru toho, kto sa chcel stať starším zboru.
Ale to som už trochu odbočil. Faktom je, že Štefan vykonával v prvej cirkvi veľmi praktickú službu, keď slúžil chudobným a obsluhoval ich. Podľa Ježišovho slova …čo chcete, aby vám ľudia činili, čiňte aj vy im…, mal Štefan vo svojom živote zažiť mnoho dobrého a pozitívneho. Jeho služba lásky sa mu mala podľa slov Ježiša po nejakom čase vrátiť. Ale nestalo sa. Naopak, Štefan bol prvý mučeník kresťanskej cirkvi. Takže by sa skôr hodilo to naše príslovie, ktoré sme si už každý určite aspoň raz vyskúšali na vlastnej koži: Za dobrotu, na žobrotu.Povedzte, či to nie je tak? Preto som si uvedomil, že toto nejako nesedí. Prečo takýto text a prečo v dnešný deň, ktorý trochu uberá z tej vianočnej radosti, lebo nám pripomína, že pre Pána Ježiša Krista budeme aj veľa trpieť.
Ako to teda je? Čo v živote platí viac? To Kristovo: …čokoľvek chcete aby ľudia činili vám, čiňte aj vy im? Alebo to naše: Za dobrotu na žobrotu?
Poďme sa dnes spolu pozrieť na ten náš ľudský nápad. Uvedomujem si, že to nie je nejaká „fantasmagória“. Je to ľuďmi odpozorovaná životná skúsenosť. Poznáme to. Pomôžete niekomu, podáte pomocnú ruku, a namiesto nejakej vďaky ste ten zlý. Zažil som také veci s ľuďmi, čo si prišli požičať peniaze na fare. Povedal som, že peniaze nedám, ale dám jedlo. Tak som ho pekne nabalil, a on pri východe z fary to hodil do smetnej nádoby a poriadne ma popreklínal.
Možno sa niekto z vás zaručil za pôžičku niekoho známeho a teraz ju musí splácať, alebo ste požičali niekomu peniaze z dobrej vôle, lebo ste chceli pomôcť priateľovi v núdzi, no teraz, keď si ich pýtate naspäť, ste vy ten zlý a lakomý.
Myslím, že tých príkladov z vášho života neviem a ani nedokážem všetky vystihnúť. Nie sú ojedinelé, a ak s niečím takým má človek patálie, tak si určite teraz hovorí: mal som sa na to vykašľať a mal by som pokoj. Stálo ma to mnoho síl a najlepšie je nemať radšej s nikým nič.
Nemôžem povedať, že toto, čo sme si my ľudia vymysleli, je blud, nemôžem poprieť, žeby to nebola pravda. Je to skutočne pravdivý výrok a mnohokrát sa počas života stane.
Ale je v niečom veľmi zlý. Vedie človeka k tomu, aby sa uzavrel pred ľuďmi, aby sa stal pasívnym, aby sa na všetkých okolo vykašľal a staral sa iba sám o seba. Je to tak. Skúste sa podľa tohto slova v živote riadiť, a stane sa z vás jeden uzavretý, neochotný, skúpy a ešte neviem aký človek, ktorý sa utiahne od všetkých, naruší si vzťahy s blízkymi i vzdialenejšími ľuďmi.

• Príde si niečo požičať sused a vy poviete že to nemáte.
• Poprosí vás niekto z ulice o pomoc pri nejakej práci a vy poviete, že neprídete

Čo myslíte, čo z vás po niekoľkých takýchto reakciách bude? Čo si o vás títo ľudia pomyslia? Ale rozmýšľajte, čo sa z vás stane po rokoch takéhoto prístupu k životu.
Nehovorím, že človek nezažije, že za dobrotu nevyjde na žobrotu. Niekedy si odtrpíme svoje, ale určite to nie je zakaždým. Pomyslite na to, aké dobré vzťahy by sme mali, ako by sme mohli vychádzať s ľuďmi v dedine a v zbore, keby sme si navzájom ochotne pomáhali.
Viete sami, ako dobre to padne človeku, keď niečo náhle potrebuje a nemusí to ísť zháňať niekde do mesta, keď je to iba nejaká drobnosť, ale môže zájsť a obísť s kľudom päť susedov na ulici, ktorí vás ochotne privítajú a sú ochotní pomôcť. O tom je kresťanská láska, ochota i služba.
No viem isto, že to nepôjde, ak sa začnete v živote riadiť heslom: Za dobrotu na žobrotu.
Veľmi podobný výrok, ako ho vyslovil Ježiš, poznali aj Židia: Čo nechcete aby vám ľudia činili, to nečiňte ani vy im. Tiež nejako k veľkej ochote človeka nemotivoval, ale Pán Ježiš to postavil celé trochu inak.
Človeka, ktorý jeho slová počúval, postavil do pozície toho, kto sa má snažiť a vyvíjať iniciatívu. Nemá čakať na to, čo niekto iný urobí, či neurobí. Pán Ježiš povedal jasne. To čo od ľudí očakávaš, to urob pre nich najprv ty. Nečakaj na to, že budeš len niečo splácať. Že budeš iba vracať nejakú službu či dar, či pomoc, ktorú si od niekoho prijal. Ty buď tým, ktorý to dobro dáš niekomu inému. Ty máš začínať, ty máš byť iniciatívny.
Toto Pán Ježiš povedal zástupu v kázni na hore. Chcel teda, aby sme si to zobrali k srdcu a takto sa k ľuďom správali. To, že k tomu povedal, že sa od ľudí takej istej ochoty dočkáme, to nie je niečo, čo si máme vyžadovať, ani niečo, čo máme od ľudí očakávať. Ale znova poviem, že aj toto je odskúšaná a rokmi overená vec.
Je tu niekto, kto nikdy nič také nezažil, že keď ste boli ochotní pomôcť, poslúžiť, že sa tí ľudia k vám nezachovali podobne?
Je tu niekto, komu nikdy nikto jeho ochotu pomôcť nevrátil inou službou, či inakšou pomocou?
A teraz si skúste predstaviť, žeby ste svoj život riadili podľa tohto Ježišovho hesla. Rozmýšľajte a povedzte si, čo by takýto prístup priniesol. Nie je to oveľa viac motivačné, nie je to povzbudzujúce?
Pán Ježiš nikdy nechcel, aby sme zaspali na vavrínoch. Stále čaká od veriacich ľudí, že sa budú snažiť, že budú ochotní ku každej dobrej veci. A čakal aj to, že zvládnu prekonať aj znechutenie, keď vyjdú za dobrotu na žobrotu. Že ich zlá skúsenosť nezlomí, že ju jednoducho prekonajú a budú v službe pokračovať ďalej.
A do toho mi ten život, ale aj smrť diakona Štefana perfektne zapadá. Keď zomieral, nebol zatrpknutý, nevyčítal Ježišovi: …to mám za to, že som sa tak snažil, že som tak slúžil a obskakoval tých ľudí deň čo deň na ich stretnutiach?
Na jeho reakciách pri smrti je vidno, že nič zo svojej služby neľutoval. A to je veľmi dôležitý moment. Pretože mnoho ľudí na smrteľnej posteli premýšľa, čo ešte mohli urobiť, a ako inak a ochotnejšie a ešte štedrejšie mohli žiť. Štefan takúto potrebu nemal.
Tak zvážte. Za dobrotu na žobrotu? Alebo to Kristovo: …čokoľvek chcete, aby ľudia činili vám, čiňte aj vy im.

AMEN

Piesne: 62; 47; 35; 52; A 18
Texty: Iz 2,1–5; Sk 6,8–15;7,54–60; Mt 23,34–39; Ž 100,1–5