Zjavenie Krista Pána mudrcom 2015

Kázňový text: Mt 2,1–2

Nechcem dnes ani veľmi hovoriť o mudrcoch od východu, ako skôr o nás všetkých. Budú pre nás len takou predlohou, ku ktorej sa budeme môcť pripodobniť a trochu skúmať, ako rozdielne funguje dnešný svet od toho, v ktorom žili oni.

V nedeľu som išiel autom po kostole z Trebejova a v rozhlase rozprávala akási pani, ktorá sa venuje vegetariánskej strave, počúval som to iba krátko, ale zachytil som, že je nejaká trénerka, ktorá propaguje na Slovensku zdravú výživu.
Nebolo by na tom nič zvláštne, ale po chvíli mi napadlo, že toto je jej životná cesta, je to jej poslanie, venuje sa tomu už niekoľko rokov a vyzeralo to, že je z toho tak nadšená, že asi tak skoro ani neprestane. Hovorila o tom tak oduševnene, ako keby to bolo jej náboženstvo. Akoby žila iba preto. Ona, tak ako v náboženstve, sa snaží čím viac ľudí presvedčiť, aby sa pridali k nej, aby ju nasledovali, aby boli takémuto spôsobu života maximálne oddaní.
A to ma trochu zarazilo.Veď o čo ide? To predsa nemôže byť nejaká životná filozofia, naplnenie života, životné poslanie: nebudem jesť mäso! Bola veľmi milá, príjemná, nič nevnucovala nasilu a nikoho neodsudzovala. Pre mňa však bolo zvláštne to jej vnímanie stravovania. Pre ňu to bola životná filozofia.
Apoštol Pavel by na to asi povedal: čo z toho robíte takúto vedu, je to len jedlo, vojde to do úst a potom to z človeka vyjde.
No dnes je takéto životné nasmerovanie ľudí dosť časté, a teraz nemyslím len na to, že sa sústredia na stravu. Sú ľudia, ktorí si vyberú nejaké cvičenie, nejaké filozofie, a toto celý svoj život propagujú a rozširujú. Mali sme raz takého ministra školstva, ktorý chcel jogu dostať do škôl, lebo to bolo jeho životné zameranie.
Pre niektorých sú to iba koníčky, ale sú takí, ktorí to vnímajú ako svoje životné poslanie, až to niekedy presadzujú, ako nejaké náboženstvo svojho života.
Asi zatiaľ nevidíte spojitosť s mužmi, ktorí prišli z východu, aby sa poklonili novonarodenému kráľovi. Ale tá spojitosť je práve v tom životnom nasmerovaní. Nevieme o tých mužoch veľa, nevieme ich počet, nevieme ani ich mená, tie Baltazár, Melichar a Gašpar im pripísala oveľa neskoršia tradícia. Ale vieme, že ich životným nasmerovaním boli hviezdy a ich štúdium.
Či už to bolo niečo vedecké, alebo mystické, či už hviezdy študovali ako astronómovia, teda čiste vedecky, alebo ako astrológovia a bolo v tom aj niečo duchovné, je to jedno. Podstatné bolo, že ich to skúmanie v jeden moment priviedlo do Jeruzalema, lebo vyčítali, že sa narodí nejaký dôležitý kráľ.
Občas aj úplne nesúvisiaca vec môže priviesť človeka k tomu, že začne hľadať Boha a začne uvažovať nad niečím duchovným. Dnes poviem, že skúmaním hviezd a na základe toho predpovedanie budúcnosti je nebiblické a nesprávne. Ale ich tieto nebiblické a nie celkom vhodné veci, ktoré boli mimo pravej zbožnosti, doviedli ku Kristovi, ku pravému Bohu do mestečka Betlehema.
Čo na to povedať? Pán Boh si spôsob nájde.
Mám pocit, že dnes je oveľa bežnejšie také jednotvárne celoživotné zameranie. Ak chcete byť v niečom dobrý, musíte sa tomu absolútne venovať, musíte tomu veľakrát podriadiť celý život a ľudia to robia dosť často.

• Chcete byť dobrý v nejakom športe, musíte tomu obetovať všetko, podriadiť tomu absolútne všetko. Doslova sa z toho stáva akýsi boh, ktorému musíte obetovať všetok čas.
• Chcete byť dobrý v nejakom odbore, chcete byť špičkou, tak tomu musíte dať všetko doslova ako na oltár. Aj rodinu, aj voľný čas, aj oddych, až kým vás to celého nepohltí.
• Chce sa niekto venovať hudbe a dostať sa niekde na vrchol, aj tam je to podobné. Buď tomu dáte všetko, alebo sa v tomto svete šoubiznisu nepresadíte.

Mnohé z tých vecí sa začínajú už v detstve. Mal som raz prípad jedného chlapca, ktorý hral dobre futbal a otec z neho chcel mať futbalistu. Jemu to v mladosti nevyšlo, pretože si zranil koleno, a tak chcel, aby sa syn dostal tam, kde sa jemu nepodarilo. Na konfirmáciu prísť nemôže, pretože hrá v soboty zápasy. A ak nehrajú zápasy, nemá sa ako dostať. Pritom ho otec každý týždeň trikrát nosí do mesta autom na tréning. Ľudia premýšľajú nad tým, čo je pre nich a pre budúcnosť ich detí dôležité.
Keď chcem, aby konfirmandi chodili okrem kostola ešte na dorast, tak je nekonečný problém nájsť čas. Jeden chodí vtedy na hudobnú, druhý ma orientačný beh, tretí chodí na tanečnú. To všetko má prednosť pred tým duchovným. Tak by som čakal, že rodičia zvážia, čo je pre to moje dieťa potrebné. Čo sa mu raz v živote zíde?
Ja občas rozmýšľam tak sedliacky, možno so mnou nebudete súhlasiť. Je dôležité vedieť tancovať? Áno, ale bude sa tomu to moje dieťa venovať profesionálne celý život? Asi nie.
Bude ten môj syn raz profesionálny futbalista? Ja viem, že v tých detských rokoch si to väčšina chlapcov myslí, ale realita je predsa niekde inde. To, ako rodičia, vieme veľmi dobre.
Ale viem jednu vec so 100% určitosťou, že každý z nás sa raz postaví pred Boha tvárou v tvár, a to duchovné vyučovanie sa nám raz všetkým zíde. Keby sme toto pochopili, bolo by to veľmi fajn.
Spomeňte si koľko vecí, ktoré ste v detstve pokladali za tak dôležité a strávili ste pri nich množstvo času, dnes už len visia akoby na klinci. Postavil som sa minule na korčule a v duchu som si spomínal, ako mi to dobre v detstve išlo. Vydržal som asi dve minúty. Dá sa určite žiť aj bez korčuľovania.
Je možné, žeby nás tie životné nasmerovania raz doviedli k Bohu tak, ako štúdium hviezd pomohlo mudrcom od východu? Neviem, ale chcem ísť ešte ďalej.
A čo my, čo nie sme tak jednostranne orientovaní na nejakú oblasť? Stačí si zapnúť televízor a vidieť ponuku tohto sveta. Tá ponuka reklám je vždy robená podľa dopytu, teda ľudských túžob a záujmov.
Podľa toho za posledných päť rokov sme sa všetci akosi nasmerovali na jedlo. Nič iné nerobíme, len varíme zdravo a chutne. Vkuse relácie o varení. Doslova, akoby jedlo bolo pre nás bohom. Vymýšľame jedlá od výmyslu sveta, už nezjeme nič jednoduché a obyčajné. Už to musí byť niečo výnimočné, veľmi špecifické a hlavne drahé. Musí to poštekliť chuťové poháriky, musí to špeciálne dobre vyzerať, musí sa to extra podávať. Pritom sa máme najesť a nič viac. V noblesných reštauráciách ľudia platia nehorázne sumy peňazí, aby zjedli niečo exotické. Žijeme preto, aby sme jedli? Alebo jeme preto, aby sme žili? Podľa toho, čo vidím v TV, už neviem.
Kupujeme stále väčšie a väčšie televízory a pohodlnejšie gauče, aby sa nám na nich dobre sedelo a aby sme dobre priberali.
Podľa reklám to vyzerá tak, že už iba telefonujeme a beháme po internete.
Mimo toho si berieme pôžičky, a potom si ich prenášame do iných bank, aby sme ušetrili.
Jeme veľmi zdravé vitamíny, ktoré nám pomáhajú skákať ako kamzíkom. Máme vynikajúce pastilky, ktoré okamžite vyliečia zápal v hrdle a dokonalé kvapky do nosa, po ktorých hneď môžete voľne dýchať.
Toto sú veci, ktoré nás zaujímajú a okolo toho sa točí náš svet. Je to až niekedy smiešne, ale to je to, čím žijeme a čo nás v dnešnej dobe najviac zamestnáva.
Dovedie nás raz niečo z toho ku Kristovi? A vôbec, je možné, aby sme týmto zahltení niekedy našli aj TOHO výnimočného, ktorého potrebujeme pre svoj život?

AMEN

Piesne: 68; 77; 71; 72; A 22
Texty: Jer 1,17; 1Pt 3,18–22; L 11,29–32; Ž 72,1–3.10–13.19