1. po Zjavení 2015

Kázňový text: L 3,15–17

Priznávam, že nie som nejaký veľký športový fanúšik, ale tento týždeň rozprávali o nejakom futbalistovi, ktorý vymenil svoj doterajší futbalový klub a prešiel niekde do iného do Ameriky.

Komentátor hovoril, že je veľmi populárny a všade kde ide, vyvoláva doslova hystériu u svojich fanúšikov a fanúšičiek. Bol tam aj jeden strih na dav ľudí, ktorí ho už v Amerike vítali a kamera ukázala na nejaké dievča, mohlo mať okolo 17 rokov. Chcela jeho podpis, a keď sa tento jej idol podpísal na nejaký kus papiera, ona začala jačať a plakať, doslova chytila hysterický záchvat. Neviem, či som to dobre pochopil, ale bolo to asi preto, že získala podpis niekoho, koho nadovšetko obdivuje.
Rozmýšľal som, koho podpis by u mňa vyvolal takéto reakcie? Alebo u vás bratia a sestry? Koho by ste tak veľmi túžili stretnúť z nejakých osobností súčasného sveta? Pri koho podpise na nejakú vašu vec, by ste jačali, nariekali a odpadávali?
Predpokladám, že každý z nás môže mať v obľube nejakého speváka, športovca, možno aj svetového politika, vedca, či nejakú inú známu, alebo menej známu osobnosť, ale vaše reakcie by boli určite triezvejšie a menej emocionálne.Alebo sa mýlim? Možno ako v tej reklame, keď sa vo dverách objaví Karel Gott.
Nemôžem si pomôcť, asi to bude vekom, ale pre mňa sú športovci, herci, speváci a ďalší ľudia pohybujúci sa v týchto kruhoch až príliš preceňovaní. Ako je možné, že v nejakom futbale, ktorý neprináša ľudstvu nič pozitívne pre jeho budúcnosť a slúži iba na zábavu sa platia horibilné peniaze? Takto je to aj so šoubiznisom, filmovým priemyslom, hudbou… Všetko to je len na pobavenie pre človeka, žiadny iný prínos to pre tento svet nemá. Vo futbale sa pred vyše rokom hovorilo o najdrahšom prestupe roka. Našiel som to na internete. Pre mňa to je absolútne nepochopiteľná vec. Nejaký Waleský futbalový krídelník Gareth Bale prestúpil z Tottenhamu Hotspur do španielskeho Realu Madrid za rekordných 101 miliónov eur. Aj keby hral do svojich 100 rokov, neviem akú hodnotu by mal priniesť ľudstvu, aby to stálo 101 miliónov eur? Možno o 10 rokov skončí svoju športovú kariéru.
Vedel by som si predstaviť, že takéto peniaze by mali zarábať ľudia dennodenne zachraňujúci ľudské životy. Stále mi v takýchto prípadoch príde na um biblický verš z Izaiáša 55,2: …prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom a svoj zárobok za to čo nesýti?
Ale dnes myslím na niečo iné, čo má súvis s biblickou osobou Jána Krstiteľa. Prílišná pozornosť venovaná jednému človeku vyvoláva vždy u ľudí pocity sebavedomia a pýchy.

Pamätám sa na moment, keď som prišiel po vysokej škole ako kaplán do Chyžného. Z obyčajného študenta, žijúceho v Bratislave v Mlynskej doline, kde nikto nerobil rozdiel medzi tým, kto študuje na technike, či na prírodovedeckej fakulte, či na teológii, som bol zrazu vážený pán farár, ktorému každý aspoň na oko prejavoval nesmiernu úctu a rešpekt. Ako sa rozprávalo, keď som to už nepočul, to už neviem. Ale faktom je, že to bola veľmi rázna zmena. Zo študenta zrazu pán. Na také niečo si človek zvyká veľmi rýchlo. A nie je vôbec jednoduché držať sa pri zemi.

Chápem, že tieto veci zažívajú známi a populárni ľudia denne, a vyrovnať sa s takým záujmom a pozornosťou môže byť na psychiku veľmi ťažké. Tí, ktorým sa to príliš zapáči, sa stanú namyslení a arogantní a ťažko s nimi vyjsť. Majú ako to my hovoríme „fánty“. Sú príliš citliví na svoju osobu a vyžadujú od druhých pozornosť, tlačia druhých k tomu, aby sa im líškali, vnucovali a podlizovali.
Je to chyba aj tých, ktorí sa v ich okolí k nim nesprávajú prirodzene. Keď vás stále niekto ospevuje, aký ste úžasný, tak máte veľmi rýchlo sklon k tomu uveriť mu, a to sa v dnešnom svete stáva často.
Takže máme na Slovensku veľmi veľa „dôležitých“ a podstatných ľudí, ktorí si myslia, že ak by tu neboli, tak by sa zem asi prestala točiť a svet by bez nich a ich osoby zanikol. Zvláštnosťou je, že takýto ľudia sú v každom odvetví. Či už sú to politici, športovci, speváci, herci… Vždy sa nájde niekto, kto má pocit, že je najdôležitejší, a že on jediný vie, čo je treba urobiť, ako pomôcť a koho zachrániť. A podobne je to aj v cirkvi. Aj my farári máme sklony sa považovať za jedinečných, dôležitých a nenahraditeľných, bez ktorých by to už v cirkvi vôbec nešlo.
Je veľmi zvláštne, že takýto postoj nemal človek, ktorý sa za dôležitého považovať mohol. Rozprávam o tom dnes práve kvôli Jánovi Krstiteľovi. Ježiš o ňom povedal, že je Eliášom, ktorý mal prísť pred príchodom Spasiteľa sveta. Skutočne Ján Krstiteľ vzbudzoval u ľudí vo svojej blízkosti ohromný rešpekt a vážnosť. Viedol asketický spôsob života, vyzýval ľudí k pokániu, viedol k obnove Izraela, bol kritický k mocným ľuďom a nedbal na svoju vlastnú osobu. Nie div, že mnohým napadla ta falošná myšlienka, že on sám je tým Mesiášom, ktorého čakajú. Bola to veľmi ľahko zneužiteľná situácia. Nemusel hovoriť nič. Nemusel nijako reagovať. Stačilo tých ľudí nechať, nech o tom ďalej medzi sebou hovoria a táto fáma by išla celým Izraelom. Alebo ak chcel, mohol len trochu prikývnuť, alebo len nechať si čas na pouvažovanie.
Ale on namiesto toho vo všetkej skromnosti hovorí, že nezachraňuje svet, nie je ten, za koho ho ľudia pokladajú. Veľký človek vie povedať, že je služobníkom. Nehodným rozviazať remienky na obuvi Tomu, ktorý príde po ňom.
Aký rozdielny prístup minulosti a súčasnosti. Dnes chcú byť ľudia dôležití. Dnes chcú byť ľudia záchrancami. Tak sa tvária niektorí politici. Budujú si imidž spasiteľov, ak nie sveta, tak aspoň Slovenska. Niektorí nie a nie odísť zo svojho miesta, lebo majú pocit, že bez nich by to nešlo. Ale tak je to v mnohých oblastiach.
Niektorí ľudia tak radi budujú na svojich vlastných zásluhách. Radi sa chvália tým čo dokázali, čo urobili, čo znamenajú pre iných a pre tento svet. A potom to už ide jedno s druhým. Prichádza vedomie, že urobili niečo viac ako ostatní a že tým pádom zaslúžia aj niečo viac, ako ostatní.
Nebezpečenstvom pre mladých ľudí je to, že ich idoly sú pre nich ako bohovia. Dokonalí, nedotknuteľní a neomylní. Takým ľuďom skôr chýba pokora. Občas v tej svojej vlastnej dokonalosti zabúdame, že Spasiteľ tu už bol. Ten, ktorý zachránil svet tu po tejto zemi už chodil.
Veľmi kriticky musím povedať, že aj my farári máme v sebe takýto nazvem to syndróm. Koľko som ja tomuto zboru dal, koľko som sa obetoval, koľko som tu ja slúžil. Už nikdy to nebude tak, ako keď som tu bol ja. Veľmi nebezpečná vec, ktorá nás postihuje. Tiež si potrebujeme pripomenúť, si len služobník, nie Spasiteľ.
Preto príliš veľa chvály škodí. A myslím, že aj pri výchove je tomu tak. Dnes je moderné deti pri výchove len chváliť, pretože pochvala motivuje. To áno, ale my potrebujeme vedieť kto sme, kde sú naše ľudské hranice a obmedzenia.
A nakoniec ešte jeden pohľad tak trochu z opačnej strany. Pozor na hľadanie ľudských spasiteľov, to je veľmi nebezpečné. My na Slovensku k tomu máme sklony. Bolo obdobie, keď si niektorí mysleli, že v politike nás zachráni Vladimír Mečiar, dnes si niektorí myslia, že je to Róbert Fico. Bol čas, keď sme si mysleli, že nás z biedy a chudoby zachráni Európska únia, pred vojnou a konfliktami to bude zasa NATO.
Pozor na ľudských spasiteľov. Človek môže priniesť požehnanie len vtedy, keď vie byť pokorný. Stále platí, že pýcha predchádza pád. A tak je to s každým, kto pachtí po chvále, ktorá mu nepatrí.
Myslite dnes na to, kto sme. Sme služobníci, nie spasitelia, ale aj na to, že v pokore poslúžite a budete vždy väčším prínosom ako v namyslenosti a pýche.

AMEN

Piesne: 590; 595; 36; 456; A 17
Texty: Iz 42,1–4; Kol 1,15–19; L 3,15–17.21.22 ; Ž 1, 1–6