2. po Zjavení 2015

Kázňový text: J 2,1–11

Premenenie vody na víno patrí k jedným z prvých zázrakov, ktoré Pán Ježiš urobil. Ak by sa niekto snažil zoradiť Ježišove divy a zázraky podľa významu, či duchovného prínosu pre človeka, tak tento div by bol niekde v závere medzi bezvýznamnými skutkami.

Na Ježiša sa pozeráme ako na Boha, ktorý prišiel na našu zem a urobil všetko veľmi premyslene a organizovane s dôrazom na budúcnosť. Všetko čo povedal, všetko čo urobil, má pre nás ľudí ohromný význam a zmysel. Dajú sa hodiny a hodiny rozoberať jeho slová, dajú sa z rôznych strán vykladať jeho divné skutky, v ktorých sa dokazoval ako niekto, kto má moc. Každú jednu udalosť z Jeho života môžeme aplikovať na súčasný náš život a hľadať v nej hlbokú výpovednú hodnotu. Môžeme sa baviť o veciach, ktoré sú pre nás nepochopiteľné, ako bolo vzkriesenie Lazara, utíšenie búrky na mori, či také premenenie na hore, ktorého boli svedkami traja učeníci. Všetko to malo svoj hlboký zmysel, pretože nám ukazovalo, aký Pán Ježiš naozaj je.
No premenenie vody na víno je veľmi čudné. Nezapadá to akoby do kontextu a obrazu Božieho Syna.Je to taký príliš telesný a príliš ľudský div. V konečnom dôsledku sa sám seba pýtam – na čo to bolo vôbec dobré?
So svadbami majú celkovo veriaci ľudia problém. Svadba je veľmi dôležitá vec pre manželstvo. K sobášu patrí aj nejaká oslava, ktorá po ňom nasleduje. Ale ako to často býva, niektorí hostia nepoznajú mieru a tak sa stáva, že sa na svadbe opijú a vystrájajú, a to, čo malo byť príjemnou zábavou pre manželov a rodinu, sa občas zmení na trápnu chvíľu, kde je treba robiť s takýmito hosťami poriadok. Niektorí zbožní ľudia to teda vyriešili tak, že si povedali: Zabávať sa dá na svadbe aj bez alkoholu. Vyhnete sa tak pokušeniu a možným, problémom. Akoby ste odstránili jeden zdroj pokušenia. Je to pravda, pretože zabávať sa ľudia dokážu aj bez toho, aby sa napili. Mnohí však oponujú, že zábava je lepšia, keď si človek môže niečo naliať a nejako sa povzbudiť. Hovoríme tomu uvoľniť sa.
Lenže to vyznieva veľmi ľudsky.Nie je v tom nič duchovného. Niekomu to môže pripadať veľmi hriešne. A človek tu predsa nie je na to, aby povoľoval svojmu telu a svojim žiadostiam. Takto to hovorí apoštol Pavel.
Viem si veľmi živo predstaviť v dnešnej dobe, že by nejaký zbožný človek v takom prípade, ako vtedy v Káne Galilejskej povedal: Došlo víno, to je predsa dobré, aspoň sa nikto neopije a dokupovať ďalší alkohol na svadbu je len navádzanie na hriech.
Prečo to teda Ježiš urobil? Prečo im pomohol tak, že premenil vodu na víno?
Môžeme túto vec vidieť aj z inej strany. Predstavte si, že svadobčania si prepočítali, koľko vína na svadbu potrebujú. Presne tak, ako to robíme my dnes, a kúpili toho dosť, ale akosi sa na svadbe pilo viacej, akoby bolo treba. A to bol dôvod, prečo sa víno minulo. A tým, ktorí už mali aj tak dosť, Pán Ježiš ešte pridal.To je v poriadku?
Na túto otázku si odpoviem priamo sám. Ak to Ježiš urobil, urobil to preto, že to bolo správne, pretože je Boh, a keďže tam bol, vedel zhodnotiť situáciu oveľa lepšie ako my, ktorí sa na to pozeráme s odstupom 2000 rokov. V tomto mám absolútne jasno.
Ten zázrak nám však pripomína, že Pán Ježiš mal pochopenie aj pre také obyčajné ľudské veci, ako je svadba, zábava, radosť… Sú to veci, ktoré patria aj do nášho bežného života, a nie sme nejakí „svätuškári“, aby sme takéto veci mali odsudzovať a považovať ich automaticky za hriešne. Dúfam však, že ako veriaci ľudia vieme, ako sa máme na takých akciách správať, a že vždy pre nás platí to, čo hovorí o nás Božie slovo, že sme svetlom sveta a soľou zeme.
V histórii kresťanstva práve tento div veľmi poslúžil prvotnej cirkvi v boji proti gnosticizmu. Gnóza je termín pochádzajúci z gréckeho slova gnosis – „poznanie“. Podľa vtedajšieho rozmáhajúceho sa učenia, malo poznanie spásonosný charakter. Pomáhalo si uvedomiť skutočnú podstatu hmotného sveta, vymaniť sa z neho a navrátiť sa do pôvodného stavu jednoty s Bohom. Pre mnohých bol v tomto zázraku Pán Ježiš akoby príliš pozemský, príliš ľudský.
Asi by som v tomto zázraku nehľadal niečo hlboko duchovné. Vysvetľovať sa to dá všelijako. Skôr v tom vidíme Ježišov záujem o ľudí, ktorí ho pozvali na svadbu, a hrozila z toho taká mierna spoločenská blamáž. A z toho sa ich snažil Pán Ježiš dostať. Zároveň to veľmi poslúžilo tomu, aby si jeho učeníci uvedomili, že nie je len obyčajným človekom.
Ak si dobre všimneme celý Ježišov život, takéto prejavy súcitu a ľudskosti nájdeme v Ježišových činoch často. Keď bolo potrebné zmenil veci, aby mohol pomôcť poslúžiť a priniesť niečo dobré, nikdy nezaváhal, aj keď to bolo porušenie prikázania o sobote.
A tu by som sa chcel zastaviť pri niečom, čo sme asi všetci zaevidovali v správach v posledných dvoch týždňoch.
Väčšina ľudí vníma zlo, ktoré spôsobili islamistickí radikáli, keď zomrelo v Paríži a v blízkom okolí 17 ľudí. Myslím, že každý normálny človek musí tieto veci vnímať ako zlo. Ale ak ste videli aspoň niektoré karikatúry francúzskeho časopisu Charlie Hebdo, asi nemôžete povedať, že toto je dobro. Zosmiešňovať iné náboženstvo, zhadzovať niekoho, kto je objektom viery miliónov ľudí na svete, toto nie je o slobode prejavu, je to o veľmi zvláštnej ľudskej provokácii.
Skoro v každom čísle tohto ateistického časopisu nájdete karikatúry a zosmiešňovanie ako Islámu, teda proroka Mohameda, Alaha, ale tak isto aj kresťanstva. Teda výsmech z Boha, z Ježiša Krista. Viac narážok sa týka predovšetkým katolíckej cirkvi, ale niektoré veci sú ozaj nevhodné.
Dnes sa jasne vie, že tieto karikatúry vyvolali všetky incidenty, ktoré sa vo Francúzku odohrali.
Po útokoch vyšlo nové číslo, ktoré by sa mohlo chápať, ako možnosť zmeniť a napraviť veci, ale namiesto toho je to odkaz: „my sa nedáme“. A tak sú v ňom ďalšie karikatúry, ktoré provokujú a dráždia vieru miliónov moslimov.
Veľmi zvláštnym spôsobom bol do týchto vecí vtiahnutý v podstate celý svet. Pochod solidarity Parížom, ako aj inými mestami bol vyprovokovaný masakrom 17 ľudí. Ale nemôže to byť pečiatka na to, že novinárska sloboda znamená zhadzovať a ponižovať koho sa mi zachce.
Nešiel som si kúpiť výtlačok tohto časopisu len preto, že by som nechcel podporiť takto bludne pochopenú slobodu prejavu. Biblicky to presne sedí: zlo plodí len ďalšie zlo.
Najsmutnejšie na tom je, že tá podpora ľudí z celého sveta je pochopená práve tak: Budeme sa ďalej smiať, ďalej urážať a ďalej zosmiešňovať a ponižovať, lebo my sme hrdinovia a sme odvážni, a toto odkazujeme celému svetu.
Prečo, keď ma človek možnosť napraviť veci, priznať si chybu, prečo tvrdohlavo trvá na svojom a neuvedomuje si zodpovednosť, ktorú na svojich pleciach nosí?
Vo Francúzku zomreli aj ľudia, ktorí za to vôbec nemohli. V tej samoobsluhe nezomierali karikaturisti, boli to bežní ľudia, ktorí iba prišli na nákup. Kde je tá zodpovednosť za to, čo napíšem, či uverejním? Keď niekomu ublížite, či niečo ukradnete, musíte niesť zodpovednosť za svoj skutok. Kde je zodpovednosť za to, čo som napísal, či povedal?
Pán Ježiš nám pri tom dive v Káne Galilejskej ukazuje, že ak je to možné, máme sa snažiť o dobro, máme sa strať o to, čo ľuďom prináša požehnanie, čo je pre nich pomocou. Máme premieňať tu vodu na víno. To bežné na niečo užitočné a pozitívne.
V tom Francúzskom prípade mám pocit, že sme len podporili ľudskú pýchu a zákernosť. Akoby celý svet dal pečiatku na to: len ďalej urážajte a vysmievajte sa, ponižujte a zosmiešňujte. Je sloboda slova, tak môžeme všetko!!!???

AMEN

Piesne: 205; 595; 245; 62; A 15
Texty: Jer 17,12–14; Ef 1,7–14; J 5,31–36; Ž 105,1–8