Predpôstná Nedeľa 2015

Kázňový text: J 4 ,7

Už sú to tri týždne, čo sme mali v našom zbore Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Hlavnou témou bol rozhovor Ježiša so ženou Samaritánkou pri studni, ktorý sme rozoberali z mnohých strán.

Vy, ktorí ste sa ho zúčastnili, ste určite získali mnoho nových pohľadov na tento veľmi zaujímavý text. Ale nedá mi to, aby som sa v dnešnú nedeľu ešte raz nevrátil k tejto téme a k heslu, ktoré bolo mottom celého týždňa. Bola to prosba samotného Pána Ježiša počas tohto rozhovoru pre túto ženu: Daj sa mi napiť!
Keď sa človek veľmi dlho zamýšľa nad nejakým biblickým textom, poobjavuje úplne nové skutočnosti, získa mnoho nových pohľadov. Je to aj vďaka tomu, že tých vykladateľov bolo viac, a človeku samotnému toľko myšlienok a súvislostí na um nepríde. Ale predsa len, ešte jeden pohľad na túto veľmi zaujímavú Ježišovu prosbu si dnes urobíme.
Celý rozhovor ženy samaritánky a Ježiša sa točil okolo vody. Najprv ju o vodu požiadal Ježiš, potom keď jej hovoril o živej vode, požiadala o ňu žena. Celý čas sa tam voda, načieradlo a nádoba na vodu spomínali. Keď o tom jeden večer rozprával brat farár z Vajkoviec, boli sme práve v Čižaticiach. Kostol je tam maličký, a oni poriadne nakúrili. Bolo nás tam plno, takže po chvíli začalo byť asi všetkým horúco, a celý čas sa hovorilo o vode, takže sme sa smiali, že tam musel byť každý smädný. Lenže žiadnej vody tam nebolo.
Mám pocit, že veľmi podobne skončil v ten deň počas toho rozhovoru aj sám Pán Ježiš.Bol v ten deň ozaj smädný, alebo ta požiadavka na ženu „daj sa mi napiť“ bola len témou na začatie rozhovoru?
A ak bol smädný, bol smädný ako človek, alebo ako Boh? Fakt sa potreboval napiť ako človek po dlhej a únavnej ceste, a nebol by si poradil bez pomoci tej ženy?
No vyzerá to tak, že sa asi nenapil. Prešiel som si ten text viackrát, ale skutočne to vyzerá tak, že sa k vode vôbec nedostal. Keď o ňu požiadal, najprv sa žena čudovala, že ako žid si pýta vody od nečistej ženy. Potom prešla reč na živú vodu, ktorú jej ponúkal On, potom prebrali jej mužov a rodinné vzťahy, a nakoniec miesto kde židia uctievajú Boha a kde to robili Samaritáni. A celé to skončilo tým, že žena tam nechala krčah a utekala pre ľudí do dediny. Vyzerá to tak, že ona mu tú vodu vlastne nedala.
Čo od nej teda Ježiš chcel, keď jej povedal: Daj sa mi napiť!Bol taký smädný, že si bez jej pomoci nemohol poradiť? Bol skutočneodkázaný na jej načieradlo a jej dobrú vôľu?
Je to dosť paradoxné, že Ježiš Kristus, pravý Boh si zrazu nevie rady a potrebuje, aby mu pomohla takáto pomiešaná pohanka, a k tomu ešte s pochybnou minulosťou.Ten kto vedel rozkázať na mori, aby prestala búrka, kto kriesil mŕtvych len slovom, a uzdravovalmalomocenstvo, ako na bežiacom páse, si neporadí bez pomoci pochybnej ženy? Čo mala znamenať tá jeho prosba: daj sa mi napiť?Ozaj to bolo len na rozbehnutie komunikácie, alebo bolo za tým niečo viac?
Aj keď ten text prenesiete do dnešných dní, aj tak je tam ten ohromný paradox. Ako môžem byť ja, obyčajný smrteľný a nijako významný človek, potrebný pre všemohúceho Boha? Je niečo, s čím si On bezo mňa neporadí? Je niečo, na čo potrebuje pomoc odo mňa?
Odpoveď je áno, ale aj nie. Keby to takto fungovalo aj v škole na písomkách a testoch, hneď by bolo lepšie vysvedčenie. Ale ozaj je to tak.
Áno, sú veci v ktorých nás Ježiš potrebuje. Sú práce na ktoré potrebuje obyčajného nedôležitého a nijako významného človeka. Mňa, ale aj vás. To nám dáva ohromnú dôležitosť. Robí to divy s človekom. Pre tú ženu s piatimi mužmi to bol doslova šok. Ty ma potrebuješ? Neporadíš si bezo mňa?A odpoveď bola áno. Potrebujem od teba službu. Ježiš, ktorý ponúka živú vodu, večnosť, spasenie, potrebuje pomoc a službu od obyčajného človeka.
Ale odpoveď môže byť aj nie. Ak ty človeče nechceš, nájde sa niekto iný, kto túto úlohu urobí za teba. Ak je treba, povedal Ježiš, tak budú kričať aj kamene. Židovský vyvolený národ nezachránila ani ich vyvolenosť. Pán Ježiš si našiel iných nasledovníkov.
Takže akú službičku teda Ježiš potreboval, keď ju prosil: …daj sa mi napiť.Ak nešlo ani tak o tú vodu z Jákobovej studne, tak o čo išlo? S najväčšou pravdepodobnosťou mu vodou žena samaritánka neposlúžila. Ostala tá Ježišova prosba nenaplnená?
Ja si osobne myslím, že nie. Táto žena urobila v ten deň niečo, čo skutočne mohla urobiť len ona. To bola služba, na ktorú ju Pán Ježiš skutočne potreboval. A nik iný to urobiť nemohol. Viete v čom naplnila žena samaritánka tú Ježišovu prosbu:daj sa mi napiť?Vybrala sa do dediny a zvolala všetkých ľudí, aby vyšli k studni a presvedčili sa, či ten muž nie je Kristus, Mesiáš.
V tej istej dedine boli aj učeníci, šli nakúpiť a prišli k tej istej studni, ale tak ako odišli tak aj prišli. Sami. Neprišiel s nimi ani jeden obyvateľ dediny sa presvedčiť, či sa tam nemôže stretnúť s Mesiášom. Tá žena aj vďaka svoje odvahe a zmene privolala skoro celú dedinu. Čakal by som viac od učeníkov. Kto iný mal upozorňovať na Mesiáša, ak nie oni? Ale či už sa im nechcelo, alebo sami v sebe mali v tejto veci mnoho pochybností, jednoducho v ten deň ich misia zlyhala na celej čiare. Možno voči samaritánom mali ako židia predsudky, možno si našli nejaké dôvody, prečo v samaritánskej dedine o Ježišovi nepovedali ani slovo.
Oni sú trochu obrazom nás, cirkvi. My sa rátame za Ježišových učeníkov v tomto svete, ale ľudia sa z našich úst svedectva o Ňom nedočkajú. Veľmi často zaryto mlčíme. Máme predsudky, žeby nás nikto nepočúval, že ľudia nechcú od nás počuť takéto veci. My len zabezpečujeme chod cirkvi. To je to nakúpene jedlo pre Ježiša. Ale Ježiš potrebuje obrazne aj tú „vodu“, vodu svedectva. Potrebuje odvážnych ľudí, ktorí sa nezľaknú ani vlastnej hanby, ani výsmechu, ktorý by im mohol hroziť.
Učeníci teda došli k záveru, že sa v samaritánskej dedine o Ježišovi neoplatí hovoriť. Ale nebolo to tak. I svedectvo ženy s pochybnou minulosťou stačilo na to, aby sa ľudia prišli k studni presvedčiť, kto k nim prišiel.
Prehodené do našich životov. Stretnete človeka, rozprávate sa s ním, možno ho stretávate pravidelne, alebo s ním pracujete v práci. A počas rozhovoru vám aj príde na um myšlienka, či by ste mu nepovedali dačo o Kristovi, nespomenuli, že ste veriaci človek. No hneď v ten moment sa vynárajú dôvody, prečo by ste to nemali urobiť. A väčšinou to dopadne tak, že tie dôvody prečo byť ticho, zvíťazia.
Tá žena pri studni, bola v tom trochu živelná. Nešpekulovala nad tým, ako rôzne môžu dedinčania na jej slová reagovať. Jednoducho išla a volala.
Poslúžila Ježišovi viac, ako učeníci, ktorý sa vrátili s jedlom. Sám Ježiš povedal, že: …nie samým chlebom bude človek žiť…
To je zmysel tejto Ježišovej prosby: daj sa mi napiť. Je to veľmi praktická prosba, ktorá znie pre každého veriaceho človeka dnešnej doby. On čaká, že mu poslúžiš, že mu pomôžeš práve svojim svedectvom. Že ak od teba žiada vodu, že mu ju skutočne poskytneš. Mlčiaci učeníci, starajúci sa len o stravu, sú mu dosť často nanič.

AMEN