2. pôstna 2015

Kázňový text: Jób 2,1–10

O Jóbovi sme už hovorili mnohokrát, ale tento text patrí k dnešnej druhej pôstnej nedeli, ako jeden z možných textov na výklad.

Trochu som uvažoval, urobil si poznámky, a chcel som dnes hovoriť s vami o tom, ako diabol hľadá naše slabiny a ako vie pritlačiť človeka do absolútnych krajností. Ale potom som to všetko vymazal a začal uvažovať trochu inak.
Možno to dnes nebude typická kázeň s presným výkladom slova, ale uvedomil som si jednu zaujímavosť celej tejto knihy. Ako vyzerá dnes Jóbovo pokušenie? Akú podobu má v 21. storočí? Ako to na nás skúša dnes diabol? Uvedomil som si, že to, čo zažil Jób vo svojom živote, keď ho Pán Boh dovolil diablovi preskúšať, že niečo podobné zažívame my dnes. Možno nie tak v osobnom, či rodinnom živote jednej rodiny, ale to globálne pokušenie sveta je veľmi podobné.
Jóbov životný príbeh poznáme. Takže vieme, že sa ním Pán Boh pochválil pred diablom, a diabol hneď spochybnil Jóbovu vernosť. Povedal, že je to len obchod. Má sa dobre, a tak ti len vďačí za to, čo mu dávaš. A vtedy Boh dovolil diablovi, aby to overil a sám sa presvedčil, ako to v skutočnosti je.
A tu je začiatok pokúšania, ale aj môjho uvažovania. Tú prvú vec na ktorú diabol Jóbovi siahol, bol jeho majetok. Myslím si, že presne takouto zbraňou útočí diabol na ľudí tohto sveta. Uznávam, že na jednej strane si žijeme celkom dobre, ale náš svet funguje čím ďalej na väčšom zadlžení. Mám známych, ktorí si kúpili v Bratislave dvojizbový byt. Nič zvláštne ani nič luxusné, obyčajný panelák v Petržalke. Ale banke ho budú splácať skoro do 60 rokov. V podstate celý svoj produktívny život.
Manželka minulý týždeň posielala list exekútorovi ohľadne jednej zamestnankyne, pretože chcel vedieť, kedy z jej minimálnej mzdy bude na rade jeho exekúcia. Kto vie, či sa dočká, je piaty v poradí. Napríklad z 30,– eurovej pokuty za nezaplatený lístok v MHD, ktorú už zaplatila, ma 200,– eur penále.
Zapnete si správy a počúvate, ako firma v hladovej Gelnickej doline nezaplatila svojím zamestnancom už od minulého roku plat. Nevedia čo s nimi bude, či je koniec, či je ešte nejaká nádej, že práca bude pokračovať. Ale asi už tušia, že sa k peniazom, ktoré si poctivo odpracovali, už nikdy nedostanú. Z čoho majú žiť oni, ich rodiny?
A čo malí živnostníci, ktorí si to odmakali na diaľniciach, ako subdodávatelia, ktorým veľké firmy nezaplatili za prácu ani halier? Ich peniaze sú tiež v nedohľadne. Ani súdnou cestou sa k nim nikdy nedostanú. Hlavne, že veľké firmy štát oddlží a dá im ďalšie štátne zákazky.
Dennodenne pribúda ľudí, ktorí stratia najprv prácu, potom domov a skončia na ulici. Televízie v pravidelných intervaloch uverejňujú rodiny, ktoré žijú na hranici biedy, niektorí bez elektriky a vody. Dúfajú, že niekto, kto to uvidí, sa zľutuje a pomôže.
Nezdá sa vám to veľmi podobné tomu prvému zásahu, ktorý prežil Jób?
Chcete kúpiť darček deťom, zoberte si úver a zadlžte sa. Potrebujete niečo opraviť, požičajte si peniaze. Je pravda, že je to dnes veľmi jednoduché, ale v podstate sme čím ďalej tým väčší chudáci.Síce žijeme pohodlne, ale s vedomím, že keď ochorieme, alebo sa nám niečo stane, tak sa naša rodina z dlžôb už do smrti nevyhrabe.
A potom si prečítate správu v novinách, že svet bohatstva dosiahol rekordných 263 biliónov amerických dolárov, ale je sústredený v rukách veľmi malého počtu obyvateľov. Nová správa banky Credit Suisse uvádza, že najbohatšie 1 percento ľudí, vlastní takmer 50 percent všetkého finančného bohatstva našej zeme. A zo dňa na deň bohatnú viac, ich sa žiadna kríza netýka.
Jób takto prišiel v jeden deň o všetko, a tak začalo diablovo skúšanie.
Viete, čo bolo druhé? Jóbovi zobral diabol jeho deti. Túto paralelu som si uvedomil ako prvú. Nám nezomreli naše deti, ale diabol nám ich zobral.Doslova nám ich zobral a vytrhol ich z nášho vplyvu a našej výchovy. Niekedy mám pocit, že to naše hrdé, ja si vychovám svoje deti,už dávno nie je pravda. Vychováva ich televízia, internet, pochybní kamaráti, podivní priatelia na internetových sieťach. A my už len konštatujeme, že keď majú 14 či 15, že nás už nepočúvajú a robia si čo sami chcú, a my im už nemôžeme nič povedať. Nie je to tak? Nehovoríte mi to vy sami? Viete, čo vaše deti pozerajú, viete čo počúvajú, viete v akých partiách sa pohybujú? Viete čo robia po večeroch, keď sa túlajú po dedine, alebo keď si vyjdú s kamarátmi do mesta? A keď sú trochu starší, nemôžete im ani povedať, aby nežili v smilstve, aby si usporiadali život riadne.
Dokonca, teraz nám už štát chce zasahovať do toho, ako sa má dieťa pozerať na vlastnú sexualitu, a cez školy a tretí sektor bude ovplyvňovať naše deti.
Druhá Jóbova skúška sa veľmi podobá na to, čo sa deje dnes nám.
Ale to ešte nebol koniec. Po deťoch sa mu rozsypala rodina. Ten tlak neuniesla Jóbova manželka. Nechcela už znášať tú bolesť a utrpenie. To v dobrom i v zlom už prestalo platiť. To je moment, kde nám to diabol veľmi podobným spôsobom spočítal.
Ďalšie pokušenie sú rozbité rodiny. Už bolo veľa povedané o tých inak orientovaných, stačí ak sa pozrieme na to, ako to končí, keď sa ľudia rozvádzajú. Nedomysleli sme, ako to bude, keď človek zostarne. Kto sa postará o otca, ktorý opustil ženu i deti a odišiel niekde za mladšou? Kto ho dochová, kto mu pomôže, aby prežil slušne starobu? Ako farár vidím, že pribúda pohrebov, kde niet čo povedať, lebo pohreb príde vybaviť len suseda, či niekto cudzí, a o tom zosnulom nevedia vôbec nič. Niet koho napísať do poslednej rozlúčky, tak už napíšeme susedov a známych, aby tam vôbec aspoň niekto bol.
To v dobrom i v zlom je už len banalita, ktorú nikto neberie vážne. Rozbíjajú sa nám rodiny. Niet v nich istoty ani stability pre ťažšie chvíle.
A potom, ako by to nestačilo, nám diabol berie zdravie. Čím zdravšia výživa a zdravšia strava, tým viac alergií, ekzémov, porúch imunity, psychických chorôb a ešte neviem čoho všetkého. Na onkológiách pribúda detských pacientov, rozmáha sa cukrovka, a mladí ľudia končia v nemocniciach s mozgovými príhodami. A to nehovorím o vás starších. Koľko liekov beriete denne? „Víťaz“ medzi nami by určite spomenul číslo okolo 14, alebo aj viac.
Akoby nás diabol skúšal takým istým spôsobom ako Jóba. Otázkou však je: Prečo? O tom je celá táto kniha. Prečo si nás Bože vydal do rúk diabla a tohto sveta?
Jóbom sa mohol Pán Boh aspoň pochváliť. Ale čo s nami? Niet v nás toľko zbožnosti, ako v tomto starozmluvnom mužovi. Tak prečo? Neviem, či je to adekvátna odpoveď, ale možno preto, že toto pokušenie funguje. Po tom všetkom ostávajú už len zlomení a frustrovaní ľudia, ktorí reagujú tak, ako Jóbova manželka: …zloreč Bohu a zomri…
Keď sme tento týždeň išli k svokrovcom do Chyžného, prechádzali sme pri Revúcej okolo dvoch miest, kde v priebehu jedného dňa asi pred mesiacom spáchali samovraždu dvaja mladí ľudia.
Treba ešte viac dôkazov, že to diablovi v dnešnom svete takýmto spôsobom vychádza?
Človek sa zadlží, uvedomí si, že stráca vplyv na svoju rodinu, na svoje deti, potom sa mu rozpadne manželstvo, či nejaký vzťah, do toho sa zamieša ešte nejaká choroba, ktorá je často prejavom jeho psychických problémov, a je presne tam, kde ho diabol chce mať.
Je z neho človek, ktorý už nikomu a ničomu neverí a je na konci so silami. Klobúk dolu, že to Jób zvládol. A čo my? Nám sa podarí ostať Mu verní?

AMEN

Piesne: 91; 92; 83; 95; A 26
Texty: Jer 12, 1–3; 2K 6, 1–10; Mk 9, 14–32; Ž 25, 1–10