3. Nedeľa po Veľkej noci 2015

Kázňový text: J 12,25

Sú v Biblii slová, ktoré sa vykladajú veľmi ťažko. Ťažko preto, lebo sa ťažko aj počúvajú. Keď ich tak bez prípravy poviete nejakému cudziemu človeku, neveriacemu, ktorý nevie o čo ide, povie vám, že trepete absolútne hlúposti a to čo hovoríte je úplne choré.

Ešte kresťania sú ochotní si ich vypočuť, lebo hneď v ten prvý moment povedia, že to musí mať nejaké vysvetlenie a určite to má nejaký dôvod, ale začať s niečím takým pri neveriacom človeku, to ste už vopred skončili s nejakým vysvetľovaním, či vyjasňovaním. Musím povedať, že takýchto textov je v Božom slove viacej. Mnohé z nich povedal sám Pán Ježiš. Napríklad: Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno , i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.
Keby ste neboli veriaci a počuli by ste takúto vetu, poviete, že toto nie je normálne, to je niečo fanatické, choré.
A musím povedať, že náš dnešný kázňový text tiež potrebuje vysvetlenie, pretože sa vám na prvé počutie môže zdať, že je to napísané takým fanatickým spôsobom, ako z príručky pre samovražedných atentátnikov.
Kto miluje svoj život, stratí ho… Nie sme tu asi nejakí veľkí milovníci života, v zmysle, žeby sme si ho len užívali. Nemáme na to dosť financií, aby sme si mohli užívať život plnými dúškami. Jachtu v Karibiku asi z nás nemá nikto a vilu niekde na Bahamách, alebo zopár nehnuteľností na Kanárskych ostrovoch asi tiež nie. Napriek tomu si myslím, že život máme radi, aj keď žijeme v oveľa skromnejších pomeroch. Sú veci, ktoré sa nám nepáčia, s ktorými nie sme spokojní, ale život máme radi, záleží nám na ňom. Každý z nás máme v sebe nejaký ten pud sebazáchovy. A ak by sme sa dostali do situácie, kedy by bol náš život v ohrození, zápasili by sme a bojovali by sme oň zubami nechtami.
Toto predsa nemôžeme považovať za niečo zlé a hriešne. Tak ako chápať to čudné Ježišovo slovo:Kto miluje svoj život, stratí ho…?
Jedna z možností je vyložiť ho doslova tak, ako ho Ježiš povedal. Ak miluješ život, uvedom si, že raz príde deň tvojej smrti a ty ho stratíš. Keby to Ježiš povedal trochu inak, nebolo by to tak poburujúce. Mohol to kľudne povedať slovami: Všetci raz budeme musieť zomrieť, čiže svoj život stratíme, aj keď nám na ňom veľmi záleží.
V takejto formulácii to znie oveľa lepšie a nezdá sa to byť také provokačné.
Lenže to slovo môžeme vyložiť aj trochu inak. To spojenie „milovať život“, môže byť narážkou na to, že sa človek príliš upne len na to, čo je tu a teraz. To znamená, že verí, že je iba tento život tu, ktorý stojí za to a po ňom už nič viac nebude.
Ak sa takto nasmerujete, ak budete robiť všetko iba pre tento pozemský život, ak celý váš zmysel života bude práve v tom, aby ste sa tu a teraz mali dobre, ak na nič iné do budúcna už nemyslíte a na nič sa nechystáte, tak je to vážny problém. Ježiš hovorí:…stratíš tento život…
Je to podľa mňa veľmi nepríjemná veta. Stratili ste už niečo cenné?Stratiť znamená, v jeden moment zrazu o to prísť.
Taký dom je pre nás cenná vec. Skúste si predstaviť, koľko námahy stojí sa starať o dom na dedine. Postavíte si ho, dookola stále opravujete a vylepšujete, meníte staré veci za nové, prerábate, aby to bolo modernejšie, zatepľujete, a zrazu by vám v jeden deň zhorel do tla, alebo by vám ho zaplavila voda a zničila všetko čo v ňom je.
To je niečo také, ako stratiť, alebo prísť o všetko.
Otázkou je, či by ste tak veľa námahy a peňazí investovali do domu, v ktorom by hrozilo s veľkou pravdepodobnosťou, že príde nejaký živel a raz ho úplne celý zničí.
Postavili by ste dnes dom, niekde v záplavovej oblasti, alebo na miestach, kde hrozia zosuvy pôdy? Asi nie, lebo máme strach z toho, žeby sme o tú našu cennosť mohli prísť.
A ak máme nejaké obavy o svoje cenné veci, hľadáme nejaké zadné dvierka, ktoré by nám v takých chvíľach mohli pomôcť. Napríklad si tú cennú vec dáme poistiť.
Nový dom, nové auto, to sú pre nás cenné veci, ktoré si radšej poistíme, aby sme o nich neprišli. A ak by sa niečo stalo, aby sme ich hodnotu dostali späť.
Myslíte takto na nejaké zadné dvierka? Ste opatrní v tomto, alebo riskujete a predpokladáte, že sa nič nestane? Tá Ježišova veta o strate života je o niečom podobnom. Myslím, že preto to tak provokačne Pán Ježiš povedal. Miluješ život?Tak mysli na to, že raz príde deň, keď ho stratíš!
Myslíš trochu aj na zadne dvierka? Si opatrný? Alebo rád v tejto veci riskuješ?
Život je cenný artikel. A raz o túto hodnotu každý z nás prídeme. Sme na to pripravení? Počítame s tým? Alebo uvažujeme nad tým, že zomrieť síce musíme všetci, ale azda zajtra sa to predsa ešte nestane? Pravdu povediac, takýto prístup k tak vážnym veciam, veľmi zodpovedný nie je.
Milovať život nie je zlá vec, ale Ježiš tým tvrdým slovom chcel povedať, že je aj niečo iné, ako tento život, a keď to porovnáte s večnosťou, tak hodnotu tohto života dosť preceňujeme.
Ten verš má však aj druhú časť: …a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.
Musím priznať, že tu som trochu v koncoch. Chápem, že pre kresťanov je večnosť veľmi dôležitá a že tu na tomto svete žijeme preto, aby sme získali večný život, no veľmi ťažko mi je vysvetliť, že svoj život musím mať v nenávisti.
Bolo by pre mňa zrozumiteľnejšie, keby to Pán Ježiš povedal nejako miernejšie, ale ten text je skutočne taký tvrdý, taký nepríjemný. Hovorí o tom, čo má byť pre človeka dôležitejšie.Je pre teba viac večnosť, alebo pozemský život? Čo má pre teba väčšiu hodnotu?
Ako mám nenávidieť tento život? Mám tu svoju rodinu, manželku, deti, rodičov, priateľov. Ako mám nenávidieť tento život? Čo to odo mňa Pán Ježiš chce?
Keď tieto slová rozprával, predpovedal svoju vlastnú smrť. Tesne pred tým hovoril o tom, že ak zrno neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie prinesie veľkú úrodu. A potom prišiel text o milovaní a nenávidení života. V podstate sa tieto slová v ten moment vzťahovali priamo na Pána Ježiša Krista. Boli o ňom, o jeho voľbe a jeho rozhodnutí.Ak budem milovať svoj život a nepodstúpim smrť, nikoho nezachránim a nikomu nepomôžem. Ale ak sa vzdám tohto pozemského života, zachránim pre večnosť človeka.
Vtedy to bolo o Ježišovej dileme. Milovať tento pozemský život, alebo sa ho vzdať preto, aby ľudia získali večnosť. A my veľmi dobre vieme, ako to dopadlo.
Horšie je, že to isté očakáva aj od nás. Poviem to radšej miernejšie, nepoviem, že máme mať v nenávisti vlastný život. Radšej tak, že večnosť má byť pre nás dôležitejšia, ako pozemský život. Je to zrozumiteľnejšie a pre naše uši viac prijateľnejšie.
No viem, že sú v ľudských životoch okolnosti, kde to môže doslova stáť práve na tej nenávisti k životu. Určite ste zaevidovali v správach začiatkom apríla informáciu o masakri v Keni. Skupina 4 teroristov tam zabila 143 študentov, takmer výlučne popravovali kresťanov. Svedkovia, ktorí streľbu prežili, rozprávali o tom, že sa študentov pýtali na to, či sú kresťania. Tí ktorí povedali áno, boli na mieste zastrelení.
Myslím, že to v našich správach bolo iba raz. O týchto mladých ľuďoch svet už veľa nehovorí. Kvôli masakre vo Francúzku sa zbehli všetci svetoví lídri. Kvôli stovke kresťanov, ktorí viac milovali večnosť, ako pozemský život a dokázali povedať pred smrťou komu veria, sa vo svete veľa demonštrácií neurobilo.Mám však pocit, že toto bola situácia, v ktorej títo mladí ľudia dokázali viac milovať večnosť, ako vlastný život.
Nechcel by som niečo také zažiť, ani prejsť takouto skúškou, ale v živote hocikoho z nás môže prísť situácia, v ktorej bude otázne práve to, či viac milujeme pozemský život, alebo večnosť.
Ako sa zachováme?

AMEN

Piesne: 151; 146; 599; 601; A 34
Texty: Jób 19,25–27; 1 Tes 5,9–11; J 13,31–35; Ž 66,1–9