5. nedeľa po Veľkej noci 2024
Kázňový text: Mt 5, 33-48
Stále sa venujeme kresťanskej etike a ja som po minulotýždňovej kázni dostal spätnú väzbu, že to, čo som hovoril, bolo dosť surové až naturalistické. V podstate musím uznať, že to bola pravda. Skutočne tie Ježišove požiadavky na život kresťana sú veľmi prísne. Minulý týždeň sme spomínali hnev, ktorý sa považuje za vraždu a žiadostivý pohľad, ktorý je už považovaný za smilstvo.
Ale to nie je všetko a ja chcem dnes ešte doplniť tieto veci o ďalšie Kristove požiadavky, kladené pred nás veriacich ľudí. A zase je toho oveľa viac, ako by sme čakali. Opäť ste počuli, že bolo povedané otcom: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy! 34Ale ja vám hovorím: Nijako neprisahajte: ani na nebo, lebo je Božím trónom; 35ani na zem, lebo Mu je podnožou; ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého kráľa; 36ani len na vlastnú hlavu nebudeš prisahať, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. 37Ale nech je vaša reč: áno - áno; nie - nie; lebo čo je nad to, je od zlého. (Mt 5,33-37)
Táto oblasť je skôr špecifická. Sú ľudia, ktorí prísahy používajú veľmi často. Dodávajú tak svojim slovám váhu a autoritu. Stáva sa to skôr ľuďom, ktorým druhí príliš neveria a vtedy musia svoju reč nejakým spôsobom podporiť a dodať jej nejakú váhu. A tak sú na rade prísahy, zaprisahávania sa na niečo, či na niekoho. Pán Ježiš hovorí, že kresťan vôbec nemusí prisahať. Jeho reč má byť jasná a zrozumiteľná. Áno je vždy áno a nie je vždy nie. Je to vec dôvery, ktorú nezneužijete a nesklamete.
Ľudia v našom okolí by nás mali vnímať ako dôveryhodných bez toho, aby sme sa museli zaprisahávať a dokladať k naším slovám vždy ešte niečo navyše. Veriaci človek hovorí vždy čestne a priamo, bez okolkov a špekulácií. To, že máme manželskú prísahu, to by som do tohto nerátal. Manželská prísaha je záväzok na celý život a aj pri ňom by malo platiť, že to, čo ste raz povedali sa jednoducho nemení, ale ostáva v platnosti.
Ale poďme na niečo oveľa ťažšie. Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. 39Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé, 40a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť; 41a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. 42Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba. (Mt 5,38-42) Pán Ježiš nám týmto slovom zobral akoby možnosť na spravodlivú odplatu. Je predsa normálne dovolávať sa spravodlivosti, ak vám niekto ublíži. Ak vám zoberie niekto niečo, čo je vaše, máte právo ho zažalovať na súde. Máte právo sa domáhať spravodlivosti a vyžadovať náhradu veci, alebo spravodlivý trest.
Lenže Pán Ježiš hovorí, že toto platí pre ostatných, ale nie pre jeho učeníkov. Jeho normy sú prísnejšie. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, máš mu nastaviť druhé. Kto sa chce s tebou súdiť o spodné rúcho, ty mu daj aj plášť. Buď štedrý, buď veľkorysý. Nastavili ste už niekedy takto druhé líce? Urobili ste niekedy podľa tohto Ježišovho odporúčania? Musím sa priznať, že som lovil v pamäti, ale nebol som úspešný. Pritom viem, že toto odo mňa Ježiš čaká.
Apoštol Pavol píše kresťanom do Ríma: ...nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) - lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. (R 12,19) Poviete si, tomu rozumiem. Nemám túžiť po pomste. Ale za tým je aj niečo viac. Radšej znášaj aj krivdu, trp, kľudne môžeš byť v niečom ukrivdený. Keď sa pozrieme na Ježišov život, tak chápem, prečo takúto požiadavku pred nás položil. Sám znášal mnoho krívd a protivenstiev. Nevyžadoval, aby hneď prišiel trest a súd za to, že mu niekto ublížil, alebo ukrivdil. Keď ho neprijali v samaritánskej dedine, kľudne bez hnevu pokračoval ďalej. To Zebedeovi synovia Jakub a Ján chceli na dedinu zhadzovať oheň z neba. Alebo keď bohatý mládenec nedokázal splniť Ježišovu požiadavku, rozdať svoj majetok, nenazlostil sa na neho. A na kríži dokázal prosiť Boha, aby sa nehneval na farizejov a zákonníkov, lebo netušia čo robia.
Apoštol Pavol píše v podobnom duchu kresťanom do Korintu: Už aj to je úpadok pri vás, že sa súdite medzi sebou. Prečo netrpíte radšej krivdu? Prečo neznášate radšej škodu? (1K 4,7) Toto je kresťanský štandard, toto je kresťanská etika. Vedia to veriaci ľudia, že takéto niečo sa od nás očakáva? Radšej máme znášať škodu, akoby sme sa mali naťahovať a súdiť s ľuďmi, ktorí nám ublížili, či ukrivdili?
To ozaj myslí Pán Ježiš vážne? Radšej mám trpieť krivdu ako sa domáhať svojich práv a pravdy? Na Slovenku sa nedávno riešilo, že verejný činiteľ je povinný strpieť vyššiu mieru kritiky. Preto možno akceptovať názor, že intenzita zásahu do osobnostných práv verejného činiteľa by mala byť v jeho prípade vyššia, ako je to u iných fyzických osôb. To znamená, že politici, či policajti, starostovia musia strpieť aj agresívnejšie vyjadrenia voči svojej osobe, pretože zastávajú verejné funkcie.
Pán Ježiš však nerieši verejné funkcie, hovorí o kresťanoch, ktorí musia zniesť aj krivdu, aj útok na svoju osobu, a aj keď trpia neprávom, nemusia sa hneď dovolávať spravodlivosti. Takže preto, že sme veriacimi ľuďmi, musíme zniesť aj nejakú tú krivdu navyše aj nejakú nespravodlivosť, bez toho, aby sme sa súdili o svoje práva.
Pre mňa asi najťažšie pochopiteľná a akceptovateľná etická požiadavka sú Ježišove slová o nepriateľoch: 3Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. 44Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia; 45aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. 46Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? 47A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania? 48Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský. (Mt 5,43-48)
Tak takúto požiadavku od človeka nechce žiadny zákon v žiadnom štáte. Neviem o žiadnom etickom, či morálnom kódexe, ktorý by žiadal niečo také od človeka. Milovať svojho nepriateľa, hovoriť dobre o ľuďoch, ktorí vás nenávidia, ohovárajú, preklínajú a vy sa im za všetko to zlo máte odvďačiť dobrom. Dokonca sa máte za nich modliť, máte im preukazovať dobro.
Na niečo také nenájdete žiadne logické vysvetlenie a predsa toto od veriacich ľudí čaká Pán Ježiš. Toto je jeho morálna a etická požiadavka na každého kresťana. Jeho argument stojí na tom, že každý dokáže milovať tých, ktorí milujú nás, že na tom nie je nič výnimočné. Ale Ježišova požiadavka je postavená oveľa oveľa vyššie. My sa máme snažiť o dokonalosť, pretože náš Boh je v láske dokonalý. On vie milovať aj tých, ktorí nie sú hodní milovania a preukazuje lásku aj tým, ktorí si ju nezaslúžia.
Uvedomujem si, že som určite nespomenul všetky požiadavky kresťanskej etiky, ktoré sú na nás veriacich ľudí kladené. V každej jednej etickej požiadavke je morálka kresťana inde ako požiadavka spoločnosti, či dnešného sveta. Pán Ježiš nechcel len nejaký priemer, len aby sme nejako prešli.
Napadla mi paralela so školou. Pán Ježiš z teba nechce v životnej škole štvorkára, aby si nejako prechádzal z ročníka do ročníka a potom mohol víťazoslávne vyhlásiť, že som doštudoval. Ty máš byť „jedničkár“. Pán Ježiš chce, aby si žil život s vyznamenaním.
O toto by sme sa mali snažiť, keď hovoríme o kresťanskej morálke a etike. To, že si poviete, že žijem tak ako môj sused a ako všetci ľudia okolo mňa, že sa správam tak, ako sa správa väčšina Slovenska, takže je to v poriadku. Toto je veľký omyl. Pre nás nie je príkladom väčšina, pre nás nie je vzorom náš sused, alebo nejaká skupinka ľudí v správaní sa.
Našim vzorom v morálke je Pán Ježiš Kristus. Predstavte si skok do výšky, aký je v ľahkej atletike. Športovec sa rozbehne a musí preskočiť horizontálnu latku. Ona sa vždy zdvíha po nejakom centimetri a keď to už súťažiaci nedokáže preskočiť a zhodí ju, tak vypadáva. Špičkový výkon u mužov sa pohybuje okolo 230 centimetrov, u žien okolo 200 cm.
Tak si to predstavte ako takú životnú súťaž, kde sa od teba v morálke nečaká nejaký priemer, že stačí že sa nejako nad tých 80 centimetrov prevalíš. Pán Ježiš chce z teba a zo mňa mať vrcholového športovca v morálke. Tvoj morálny kredit, tvoj etický kódex musí o mnoho prevyšovať bežných ľudí, pretože ty si KRESŤAN – človek patriaci Kristovi.
AMEN
Piesne: Kristus Pán...; 242; 498; 245; 647; A 85; 656/16
Texty: Sk 16,9–15; Zj 21,10.22–22,5; Ž 67, 2 – 8; J 14, 23 – 29
