2. nedeľa po Veľkej noci 2024
Kázňový text: Zj 5,11-14
Keď hovoríme o smrti a vzkriesení Pána Ježiša, hovoríme o dávnej minulosti. V podstate iba spomíname na niečo, čo sa udialo. Ale dnes sa presunieme do budúcnosti, ktorá nemusí byť vôbec ďaleká, ale zároveň aj môže byť. Ten koniec časovo určiť presne nevieme. Ale aj keď budeme hovoriť o ďalekej budúcnosti, tiež budeme hovoriť o ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi.
To, čo opísal Ján, učeník Pána Ježiša, v knihe Zjavenia Jána, je taký pohľad do budúcnosti cez kľúčovú dierku. Chápem, že opísať niečo, čo človek nikdy v živote nevidel a čo vôbec nefunguje tak ako naša zem a ľudským rozumom sa to nedá vysvetliť, je veľmi zložité. Preto tá celá kniha Zjavenia je knihou, v ktorej dominujú rozličné obrazy a rozličné symboly, ktorými sa Ján pokúšal opísať to, čo mal pred očami, ale nevedel na to použiť ľudský slovník.
Opisuje miesto, ktoré je postavené akoby z drahokamov, kde nesvieti slnko a predsa tam nie je tma, keď opisoval Ježiša tak napísal: Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, oči ako ohnivý plameň, 15nohy podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci a hlas ako hučanie mnohých vôd. 16V pravej ruke mal sedem hviezd, z úst Mu vychádzal ostrý dvojsečný meč a tvár mal ako slnko, keď svieti v plnej sile. To, čo videl, nedokázal opísať inak ako v prirovnaniach a obrazoch, lebo slovná zásoba na to nestačila. Neexistovali slová na to, čo zazrel a tak to všetko len pripodobňoval k niečomu, čo videl tu na zemi. Aj samotná osoba Pána Ježiša bola fascinujúca, veľkolepá a neopísateľná.
Čo však vedel celkom jasne identifikovať, bolo osvedčenie o Ježišovi, ktoré počul: Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie! Tomu by som sa chcel dnes venovať. Pán Ježiš je pre nás Boží Syn, ktorý splnil Otcovu vôľu a vydal sa na cestu utrpenia a smrti a potom následného premoženia smrti, teda vzkriesenia. To, čím si prešiel ako človek, čo vytrpel od ľudí, čo musel tu na zemi prežiť, mu v budúcnosti dáva oprávnenie na veľmi významné postavenie a s tým postavením súvisia aj tie najzávažnejšie rozhodnutia.
To znamená, že to, že bol zabitý ako Baránok Boží, ho oprávňuje, aby prevzal moc, všetko bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie. To ho robí rovným Pánu Bohu. Ján počul ako všetko tvorstvo volalo: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva i vláda na veky vekov!
Na jednej strane je to oslava Boha a Pána Ježiša, ale to nie je všetko. Ak sa tu hovorí o všetkej moci a sláve, tak to znamená, že sa tejto osobe budeme musieť všetci podriadiť a každý človek ju bude musieť rešpektovať. Chodím trochu okolo horúcej kaše, ale záver toho všetkého je, že Pán Ježiš bude našim sudcom.
Neviem, či sa to dá vnímať ako dobrá správa. Myslím, že celkovo pred súdmi máme my ľudia rešpekt. Aj pred tými ľudskými súdmi, pretože ak ste z niečoho obvinení, môže to pre vás skončiť odsúdením. Ale súdy sú pre nás strašiakom aj preto, lebo môžu byť neobjektívne, môžu sa mýliť, môžu sa rozhodnúť zle, môžu vychádzať zo zlých informácií atď. atď. Toto sa nášmu súdnictvu stáva často. Teda môžeme na zlé informácie doplatiť.
Ale tu nejde o ľudský súd. Všetku moc a slávu preberá Pán Ježiš a on sa stáva sudcom živých a mŕtvych. Oveľa závažnejšia vec je, čo sa na takom súde bude prejednávať? Knihu Kazateľ kráľ Šalamún uzatvára poslednými radami a píše: Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá. (Kaz 12,14) A toto nie je veľmi prijemná informácia. Každú vec v živote človeka? Úplne každú, aj takú, o ktorej nevie nikto iný iba ja, pretože sa odohrala iba v mojich myšlienkach? Odpoveď je ÁNO! Aj myšlienky, ktoré nikdy neuzreli svetlo sveta, ktoré sme nikdy nikomu nepovedali a prebehli len v našej mysli.
No musíte uznať, že toto je desivé. Každé moje dielo i každá tajná vec môjho života bude na konci posúdená? A tu sa musíme vrátiť znova na začiatok. Kým? Kto má právo posudzovať a súdiť môj život, moje rozhodnutia, moju slobodnú vôľu? To je taký novodobý argument dnešného človeka. Kto môže posudzovať moje rozhodnutia, keď nebol v mojej koži, keď nepozná moje rozmýšľanie, moje obavy a moje strachy?
Dnes si musíme dávať veľký pozor na to, čo povieme o druhom človeku, pretože sa ľudia dnes ohradzujú tým, že nemáte právo hodnotiť, čo robia ani ako to robia. Je to ich život a je to ich vec. Čo sa staráš? To nie je tvoja vec! Nemiešaj sa do toho, je to moje rozhodnutie! Takéto argumenty počúvame aj v rodinách, niekedy od vlastných detí, takže o nejakých cudzích ani nehovorím.
Pre dnešnú dobu je typické hovoriť o tom, že nikto nemá právo komentovať ani hodnotiť moje rozhodnutia a môj život. Lenže tá veta by bola pravdivá, keby platilo, že je to môj život. Ale toto spojenie je dosť problematické. Aj keď sa často bránime tým, že je to môj život, my sme si ten život nedali, ani sme sa oň nijakým spôsobom nepričinili. My sme sa nerozhodli, že sa na tento svet narodíme, niekto iný to rozhodol za nás, takže hovoriť o mojom živote, ako by sme naň mali absolútne právo, je v skutočnosti omyl.
Môj život je mojím len preto, že v slobodnej vôli rozhodujem o jeho nasmerovaní a prežití, ale Biblia hovorí úplne jasne, že raz budeme stáť pred Pánom Ježišom Kristom a budeme vydávať počet zo života a zo svojich rozhodnutí. Myslím, že to potrebujeme vedieť, že sa budeme pred niekým zodpovedať za to, čo sme robili, hovorili a ako sme mysleli. To je podľa mňa aj dôvod, prečo máme v Božom slove knihu Zjavenia Jána.
Aj keď nepochopíme mnohé veci, aj keď niektoré obrazy pre nás zostanú zahalené a nevysvetlené, dôležité je vedieť, že Pán Ježiš bude spravodlivým sudcom. A bude ním preto, lebo na tejto zemi prešiel ukrižovaním a smrťou na kríži. To mu dáva právo posúdiť môj život, moje myšlienky, moje rozhodnutia. Pozitívne je, že pozná ľudský život, že si ho vyskúšal a zažil skoro všetky ľudské emócie od strachu po radosť, od beznádeje až po úprimnú lásku k milovaným a blízkym ľuďom. Ale zažil aj diablovo pokúšanie a zvádzanie na hriech a vie, čo sme mohli zvládnuť a čomu sme mali odolať a čo už bolo nad naše sily. Zažil dokonca opustenosť Bohom.
Takže nie je to tak, ako sa to v dnešnej dobe často prezentuje, že nikto ma nemá právo súdiť, pretože nikto nie je v mojej koži. Je tu niekto, kto si tú našu ľudskú kožu vyskúšal a spoznal ju. Prešiel mnohými situáciami v živote, no najpodstatnejšia je jeho smrť na kríži, ktorá bola za každého jedného človeka. Táto mu dáva právo zhodnotiť môj život, moje rozhodnutia, moje slová a skutky, moje vzťahy, moje myšlienky.
Predstav si, že sa raz niekto vráti a zhodnotí všetko to, čo si urobil napríklad v priebehu tohto týždňa. Možno si si nenašiel čas ani na krátky rozhovor s Bohom, možno si urobil nejaký malý podvod v práci, ktorý si nikto nevšimol, možno si vstal zlou nohou a bol si nahnevaný a neovládol si sa a vrčal si po ľuďoch vo svojom okolí. Sú to možno drobnosti, na ktoré za pár dní zabudneš.
Predstav si, že sa niekto s tebou vráti ku každému tvojmu rozhodnutiu, ktoré si urobil a bude sa ťa pýtať, prečo to bolo tak a nie inak? Čo ťa k tomu viedlo? Myslíš, že si to urobil správne? Nedalo sa to urobiť lepšie? Nemali byť tvoje reakcie miernejšie? Nemal si zvoliť láskavejší prístup?
Všetko má svoj dôvod, my sme zodpovední za to, čo robíme, ako sa správame. Nikdy to nie je tak, že ja si môžem robiť, čo chcem a čo uznám za vhodné a nikto nemá právo posudzovať moje vlastné rozhodnutia.
Ján v Zjavení napísal, že všetka vláda a moc patrí Ježišovi a to znamená, že má právo posúdiť konanie a život každého jedného z nás. Porozmýšľajte nad tým, či by ste vedeli obhájiť svoje rozhodnutia, svoje vyjadrovanie, svoje skutky.
Raz sa k tomu vrátime s Pánom Ježišom Kristom a budeme to s ním rozoberať.
AMEN
11Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov. 12Volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie! 13A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou, na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva i vláda na veky vekov! 14Nato štyri bytosti volali: Amen! A starší padli a klaňali sa.
Piesne: Kristus Pán...; 132; 144; 137; 155; A 37; 656/16
Texty: Sk 9,1–6; Zj 5,11–14; Ž 30, 2 - 13; J 21, 1 – 19
