3. pôstna 2024
Kázňový text: 1K 10,5-12
Boli sme tento týždeň s rodinou na dovolenke, ubytovali sme sa v zborovej ubytovni vo Svätom Jure na dva dni a ponavštevovali rodiny a kolegov. Na dovolenke si máte užívať a tak sme si dali raz obed v motoreste cestou a potom ešte v Ikey v Bratislave, tam je to celkom lacné. Chvíľu som mal pocit, že žijem ako bohatý muž, ktorý sa stravuje v reštauráciách a popíja si kávu v obchodnom centre. Ale nevydržalo mi to dlho.
Vyjdete z obchodu a vidíte človeka schúleného vonku sedieť na chodníku s nastavenou rukou, otrhaného, špinavého, úplne stratenú existenciu a kdekoľvek sa pozriete vidíte takých ľudí veľa. Alebo zbadáte rodičov s postihnutým dieťaťom, ktorí si nemôžu dovoliť obed v reštaurácii, alebo vidíte človeka s hendikepom, ktorí si nemôže dať kávičku niekde v obchodnom centre, lebo už podľa oblečenia je jasné, že na to nemá. A vidíte ľudí, ktorí sa s nákupom terigajú na zastávku, kým si vy sadáte pohodlne do auta a pekne sa odveziete. Na tom našom malom Slovensku je toľko biedy, chudoby, nešťastia, rôznych tragédii s ťažkými následkami.
Samozrejme v Bratislave uvidíte aj opak. Oveľa viac ľudí žije v úplne inom svete, majú sa dobre a užívajú si pohodlie a prepych a pohybujú sa v inej finančnej sfére. Veľa som sa pozeral po ľuďoch, ktorí sa majú lepšie ako ja a v porovnaní s nimi som sa cítil ako chudák. V takom aute sa ja nikdy voziť nebudem, a v takom dome nikdy bývať nebudem a nebudem žiť ani v takej štvrti a v takom obchode si ja nikdy nič nekúpim. Ale, keď vidím v akých ťažkých pomeroch žijú niektorí ľudia, mám zasa hlúpy pocit z toho, ako sa mám ja dobre.
Neviem, prečo to Pán Boh vo svete takto zariadil. Zdá sa to neférové a nespravodlivé a bije to do očí. Priznám sa, že to neviem ani vysvetliť. Myslím, že to má všetko svoje dôvody, že Pán Boh vie, prečo sa všetko toto v našich životoch deje a som presvedčený, že to má svoju logiku. Len nám neostáva nič iné ako uznať si, že to vysvetliť nevieme. Všetko to utrpenie, všetka tá bieda je a bude súčasťou nášho života až do samého konca.
No a keď sme prišli k svokrovcom do Chyžného, tak som si otvoril biblický text dnešnej epištoly a čítam: ...ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia...
Je to čudné, pretože je reč o Izraelskom ľude, ktorý Pán Boh vyviedol z Egypta. Keď sa o nich rozprával s Mojžišom hovoril o tom, že videl ich biedu v egyptskom otroctve a preto sa rozhodol konať. Kvôli nim prišlo na Egypt 10 rán, potom sa rozostúpilo more a v tom mori skončila celá egyptská armáda. A zrazu čítate, že vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie? Ako je niečo také možné? Ako sa niečo také mohlo stať?
Nehovoriac o tom, že apoštol Pavol použije takú zvláštnu formuláciu: nemal v nich Boh zaľúbenia... Je to také emocionálne vyjadrenie, akoby bol Pán Boh náladový. Dnes ste mi milí a sympatickí, ale na ďalší deň to už môže byť celé inak. Má vôbec Pán Boh emócie? My ľudia sme boli stvorení na Boží obraz a v mnohom sa podobáme Bohu. Dokážeme si budovať vzťahy, dokážeme tvoriť, dokážeme milovať a dokážeme i nenávidieť.
Biblia hovorí veľa o tom, že Pán Boh miluje a jeho láska je neprekonateľná, nenapodobiteľná. Ale sú v Božom slove aj texty, ktoré hovoria o tom, čo Pán Boh nenávidí. Nie je ich veľa. Hlavne proroci v Starej zmluve začali písať o tom, že Pán Boh nenávidí ich slávnosti a sviatky. Vaše novmesiace a sviatky z tej duše nenávidím; bremenom sa mi stali, ustal som znášať ich. (Iz 1,14) To slovo je tiež použité, ak človek chystá nejaké zlo inému človeku, alebo keď pred Bohom krivo prisahá.
Takže si uvedomme, že Pán Boh dokáže nenávidieť, že človek môže prísť o Božie zaľúbenie, pretože toto sa stalo Izraelcom putujúcim z Egypta do zasľúbenej zeme.
Apoštol Pavol hovorí o týchto ľuďoch ako o výstražnom príklade pre budúce pokolenia. Je to akoby ukážka toho, ako to nemá byť, ako to môže zle dopadnúť, ako sa to celé môže zvrtnúť a obrátiť proti nám. Jeden deň ste niekto, za koho Pán Boh bojuje a zápasí, a potom ste zrazu niekto, kto je pre Pána Boha cudzí. Človek môže prísť o Božie zaľúbenie.
Ja viem, že si teraz poviete, že to je Stará zmluva, ale apoštol Pavol hovorí, že je to výstražný príklad pre nás, pre ľudí Novej zmluvy. Tak jednoducho sa z toho nevyzujeme. Takže, čo sa stalo, v čom bol problém? Prečo tí ľudia museli zahynúť na púšti?
....aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli;
Táto poznámka sa týkala ich neprestajného sťažovania a reptania sa počas cesty. Nič nebolo dobré, vždy im niečo chýbalo. Raz nebolo dobrá voda, raz im chýbalo mäso, raz sa im protivilo jedlo, inokedy sa im už nechcelo ísť a to sa striedalo stále a stále dookola.
Prepáčte mi, že to takto poviem, ale my sme tak isto so všetkým nespokojní. Nadávame na politikov, nadávame na ekonomickú situáciu, nadávame na cirkev, nadávame na svoju prácu, nadávame na svoje rodiny. Všetko je pre nás v podstate zlé. Povedzte mi, čo je u nás dobré, s čím sme spokojní? Málo čo vieme pochváliť, málo čo sa nám páči. Je to desivé, ako sa podobáme tým starozmluvným Izraelitom.
...ani nebuďte modloslužobníkmi, ako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali;
No musím uznať, že zábava nám ide. Jesť piť a užívať si život, toto vieme veľmi dobre. Stačí ak sa pozriete na to koľko percent Slovákov príde v nedeľu do kresťanských kostolov. Ľudia sú kdekade po výletoch, lyžovačkách, po dovolenkách, v zahraničí, robia si párty, oslavy... Kto dnes rieši, že je nejaký pôst a mal by si skôr spytovať svedomie?
Všimli ste si, ako sme si zvykli napríklad na vojnu za hranicami? Na Ukrajine to vôbec v týchto dňoch nevyzerá dobre, ale už to niekoho nezaujíma. Už máme objednané dovolenky na leto a tvárime sa, že sa nás to netýka. V čom sme iní ako Izraelský národ? Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali;
...ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za deň dvadsaťtritisíc;
Nešlo o smilstvo medzi mužmi a ženami, aj keď aj o tom by sa dalo veľa písať. Tak je opísaný moment, keď sa Mojžiš dlhší čas nevracal z hory Sinaj a Áron na podnet starších vyrobil zlaté teľa a vyhlásil, že toto je nový boh Izraela.
Darmo sme národ postavený na kresťanských tradíciách. Väčšina ľudí Trojjediného Boha nepozná ani nevyznáva. Žiadna úprimná viera v Ježiša Krista tu nie je. Máme tu len množstvo ľudí, ktorí sa dali pokrstiť, niektorí z nich sa raz do roka prídu pozrieť, či je to v tom kostole stále rovnaké a ostatní ani len netušia, že je tu skutočný Boh, pred ktorým raz budú stáť. To je duchovná nevera, alebo biblicky sa to nazýva smilstvo. Dnešný človek si našiel iných bohov, pred ktorými sa klania a ku ktorým sa modlí.
Nedávno som počul takú humornú, ale zároveň aj smutnú otázku. Viete, akí sú to kolieskový kresťania? To sú tí, ktorých kresťanstvo je spojené s kolieskami. Prvýkrát prídu do kostola, keď ich rodičia dotlačia v kočíku na krst. Druhýkrát ich privezie luxusné auto, keď prídu na svadbu a tretíkrát, prídu do kostola, keď ich na kolieskovom vozíku pritlačí pohrebná služba. Kolieskový kresťania.
...ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov;
To bol ďalší nepríjemný incident. Mojžiš len opísal, že cestou ľud zmalomyseľnel. Prestali dôverovať Bohu a začali spochybňovať všetko, čo pre nich Hospodin urobil. Zrazu zabudli na všetko čo sa stalo, zabudli na všetky veľké zázraky, ktoré Boh urobil pred ich očami a tak na nich Boh zoslal ohnivé hady. Mnoho ľudí vtedy pomrelo, kým si uvedomili, akého hriechu sa dopustili.
Povedzte mi, koľko ľudí na Slovensku by vám vedelo povedať, že to, čo majú v živote je len a len Božie požehnanie a Božia dobrotivá ruka? Koľkí ľudia dnes vidia za všetkým, čo majú, Božie dielo? A koľkí by vám s nadšením rozprávali, čo dosiahli, čo sa im podarilo, akí sú úspešní len preto, že chceli, že sa odhodlali a že za všetko, čo majú, vďačia len a len sebe?
Je to naivné a hlúpe presvedčenie, ale množstvo ľudí tomuto verí. A práve toto je pokúšanie Pána Boha a jeho dobrotivosti. Kedykoľvek môže Pán Boh vziať svoju žehnajúcu ruku a povedať: Ukáž, čo dokážeš sám, bezo mňa, bez toho, aby som ti dal silu, zdravie, život...
My všetci sa pohybujeme na hranici straty Božieho zaľúbenia. Ako národ sa úplne podobáme Izraelcom, ktorí prišli o svoju vyvolenosť a Božiu lásku. Ale nie preto, že by bol Pán Boh náladový. Naše konanie, naše správanie voči Bohu je otrasné. Naše reakcie na Božie prejavy lásky sú absolútne nedostatočné. Čudujete sa Pánu Bohu, že nás necháva v našich vlastných rukách?
Premýšľajte, ako máme žiť, aby sme nestratili Božie zaľúbenie.
AMEN
Piesne: Neopúšťaj ma...; 98; 100; 103; 108; A 27; 656/5
Texty: Iz 55, 1 – 9; 1Kor 10, 1 – 13; Ž 63, 2 – 8; L 13, 1 – 9
