2. po Zjavení 2024

Kázňový text: 1K 12,4-7

Žijeme, bratia a sestry, vo svete, ktorý sa veľmi rýchlo mení. Nie je to iba v niektorých oblastiach, k zmenám dochádza na všetkých rovinách. Veda robí úžasné pokroky, technika napreduje míľovými krokmi, posúvame sa v medicíne, v športe, v dobývaní vesmíru...

V rádiách púšťajú od leta slovenský hit od nejakého repera a IMT Smile Nič sa nemení. Hudba je chytľavá, ale slová sú veľmi naivné a hlúpe. Aj keď sa všetko mení, mení, tak ja zostávam rovnaký... Keď som to počul prvýkrát, tak som v duchu nadával, akými hlúpymi a naivnými myšlienkami plnia mladých ľudí. Nikto z nás nezostáva rovnaký, všetci sa meníme a ak v ničom inom, tak v tom, že starneme a čas nevieme vrátiť späť. A je to klamstvo a zavádzanie, ak niekto tvrdí opak.

Musím povedať, že sa posúvame aj ako ľudstvo. Opakujú sa slová ako otvorenosť, tolerancia, rešpektovanie, sloboda, ľudské práva. Mnohé z tých krokov sú kroky vpred a posúvajú nás k lepšiemu, ale neznamená to, že vždy je to tak. Nie každý objav a každý posun je krokom vpred.

A keď hovoríme o zmenách, ktoré vo svete evidujeme skoro v každej jednej oblasti, musíme si uvedomiť, že aj v cirkvi sa musíme posunúť vpred. Jednoducho nemôžeme zastať na jednom bode a nemeniť sa. Bolo by to nelogické a aj naivné si myslieť, že sa dá v cirkvi zastať na jednom mieste a tváriť sa, že je najlepšie ostať tu, kde sa nachádzame teraz, v našich postojoch, názoroch a prejavoch.

Posun v cirkvi je však pomalší. Nemáme veľmi radi novoty, preto sa hovorí o veľkých cirkvách, že sú skostnatené. Je to spôsobné tým, že v cirkvi je stále viac starších ľudí, ktorí nemajú radi veľké zmeny a cítia sa dobre v tom, čo poznajú a v čom vyrastali. Je to pochopiteľné a nevidím na tom nič zlé. Ten pomalší posun má aj svoje výhody. Keď idete pomalšie a viac zvažujete každý nový krok, nestane sa vám tak často, že stúpite vedľa a musíte sa potom vracať. Pri pomalšej a opatrnejšej chôdzi sa stane menej úrazov a menej omylov, ale musíte zabudnúť na to, že na novom mieste budete prví.

Z tohto dôvodu je možno dobre, že nerobíme v cirkvi rýchle zmeny bez toho, aby sme zvažovali každý jeden krok. Urobíme menej prešľapov.

Ale uvedomujem si, že nemôžeme zastať. Nemôžeme sa tváriť, že je správne ostať na jednom jedinom mieste. Kto z vás, bratia a sestry, má ešte doma klasický televízor so sklenenou oblou obrazovkou? Alebo kto používa doma ešte práčku Romo, do ktorej sa vhodili šaty z vrchu a dole bola vrtuľka, ktorá to celé pomaly točila. Potom sa prádlo vybralo a dalo do žmýkačky? Kto jazdí na Škode 100? Tieto všetky staré veci sme opustili a posunuli sa k niečomu modernejšiemu a lepšiemu. Je to prirodzené a je to normálne. Preto je logické, že sme nemohli ostať v cirkvi pri Tranovského kancionáli, aj keď sa vám opúšťal veľmi ťažko. A preto sme nemohli ostať pri Kralickej Biblii a potrebovali sme slovenský preklad. Preto sme nemohli ostať pri 14 veršových piesňach a 45 minútových kázňach a 2 hodinových bohoslužbách, ako to bolo niekedy. Museli sme sa posunúť ďalej. Možno sa niektoré zmeny mali zaviesť inak, mali prísť citlivejšie a ohľaduplnejšie a možno niektoré veci mali prísť radikálnejšie a rozhodnejšie.

Ale nie všetko nové musí byť hneď dobré. Minulý týždeň som zachytil článok, ktorý ma úplne vyviedol z rovnováhy. Máme dnes plné ústa tolerancie a rešpektovania inakosti, obhajujeme slobodu prejavu, otvorenosť a priamosť, ale sú skupiny ľudí, ktoré nesmiete otvorene kritizovať, pretože by ste bol homofób. Sleduje sa každé jedno slovo, každá i drobná kritika je už neprijateľná a pokladaná za diskrimináciu. Podľa toho to vyzerá, že sme už veľmi citlivou a ohľaduplnou spoločnosťou. Mnohí to pokladajú za úžasný pokrok.

Ale zrazu sa dočítate, že nejaký celosvetovo známy web vydal zoznam asi 50 ľudí, ktorým predpovedá, že zomrú v roku 2024. Tak tomu sa už hovorí ohľaduplnosť a tolerancia. Predstavte si, že niekto uverejní vaše meno na internetovej stránke, ktorá je otvorená pre všetkých ľudí a tam je napísané, že pravdepodobne tohto roku zomriete. Toto je „úžasný“ posun vpred v našej spoločnosti. Na zozname sa nachádzajú ľudia ako Jim Cery – bývalý americký prezident, pápež František, herec a režisér Clint Eastwood, alebo herečka Brigitte Bardot. Aké to musí byť pre tých ľudí, keď niekto zverejňuje do celého sveta, že v priebehu tohto roku budú mať pohreb? Čo sme to za zvrátená spoločnosť? Kde sme sa to posunuli?

Veľmi čudné pravidlá. Kde je tá tolerancia, úcta a rešpekt pred druhým človekom? Jedno nesmiete absolútne kritizovať, ale na druhej strane môžete prekročiť všetky pravidlá slušnosti a ohľaduplnosti. A ešte sa na stránke pochvália skoro 50% úspešnosťou svojich predpovedí. Pri takomto niečom by ste asi ťažko mohli povedať, že náš pokrok je krokom vpred.

Ale vrátim sa znova k cirkvi. Viem, že nemôžme ostať nemenní. Nemôžeme sa tváriť, že to, ako cirkev žije vo svojich spoločenstvách, musí ostať tak a žiadna zmena nie je možná. Nad zmenami musíme rozmýšľať, pretože nás je v kostoloch stále menej. Ťažko sa nám to priznáva, ale je to fakt, s ktorým sa musíme popasovať. Nemôžme sa tváriť, že sa nič nedeje.

Otázkou však je, či sa môže cirkev meniť podľa požiadaviek a túžob ľudí? Odpoveď znie, že samozrejme áno. Môže sa meniť tak, ako si to ľudia prajú. Ale ďalšia otázka je, či to bude stále Kristova cirkev?

Ak by ste sa pýtali ľudí, ako by sa cirkev mala zmeniť v dnešnej dobe, hneď by vám vedeli povedať, čo by sme v cirkvi mali urobiť inak. Ale tu je jeden veľmi vážny problém, ak by sme všetko urobili podľa túžob a predstáv človeka, bola by táto cirkev ešte stále Kristova? Apoštol Pavol píše: rozdelené sú dary milosti, ale ten istý je Duch; a podelené sú prisluhovania, ale ten istý je Pán;

Sú veci, ktoré nemôžete zmeniť, lebo už to nebude Kristova cirkev. Viem si predstaviť, že môžeme meniť formu a rôzne prejavy v cirkvi. Môžeme zmeniť piesne, môžeme vymeniť organ a postaviť tu kapelu, môžeme zmeniť poriadok bohoslužieb, môžeme spievať menej, môžeme spievať viac, môžeme tu postaviť človeka, ktorý vás bude na začiatku vítať a podávať vám ruky, môžeme organizovať rôzne školenia a výlety, myslím, že nám v tom nikto a nič nebráni. Ale mám problém s tým, že chceme meniť to, čo učí Božie slovo. Meníme vierouku kresťanstva kvôli túžbam a požiadavkám človeka, pretože si chceme uľahčiť život.

Nie je to niečo nové. Keď sa raz prišli Ježiša opýtať farizeji, či je dovolené mužovi prepustiť manželku a vypísať jej prepúšťací list, Ježiš povedal, že to im dovolil Mojžiš pre tvrdosť ich srdca, ale Pán Boh niečo také nikdy neodklepol.

Vyzerá to tak, že určité zmeny sú možné, aj keď to poviem tak ľudsky, že z nich Pán Boh nie je veľmi nadšený. Ale my sa dnes snažíme zasahovať do vecí, ktoré sú Biblicky postavené úplne jasne.

Prekvapil ma postoj katolíckej cirkvi, ktorá prišla s akýmsi „polopožehnaním“ homosexuálnych párov. Čo je veľmi vážny krok, keďže Božie slovo hovorí o týchto veciach veľmi prísne s tým, že ľudia praktizujúci tieto veci, nebudú dedičmi nebeského kráľovstva. To znamená, že cirkev požehná niečo, čo dovedie človeka do zatratenia? To je strašné zavádzanie a klamstvo! My vlastne tých ľudí vedome klameme. V Božom slove je napísané: Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi, ¹⁰ ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho! (1K 6,9-10)

To znamená, že pôjdem ako farár do krčmy a budem požehnávať všetkých opilcov, ktorí ničia svoje rodiny, budeme požehnávať zlodejov, aby sa im s Božím požehnaním kradlo lepšie? Môžem položiť ruky na hlavu muža, či ženy, ktorí podvádzajú svojich manželov, manželky a povedať, že je to dobré, nech v tom pokračujú, nemusia mať kvôli tomu pocit viny ani žiadne výčitky?

Znova musím zopakovať, že v cirkvi neodsudzujeme ľudí. My máme pomáhať ľuďom, aby sa dostali zo svojich hriechov, aby sa vyslobodili z otroctva hriechu, ktorý ich zväzuje, aby boli silní a dokázali mu odolávať a ten hriech nekonali. A my namiesto toho, zdvihneme ruky a požehnáme niečo zlé a to len preto, že je to požiadavka ľudí, že to veľká skupina ľudí chce?

Nejde tu iba o postoj k homosexuálom. Nemôžeme v cirkvi zlegalizovať ani partnerský život bez sobáša a riadnych záväzkov. Aj keby sobáše už absolútne vypadli z módy, aj tak to bude hriechom a ťažko môžete čakať, že takýto život prinesie týmto ľuďom požehnanie. Skôr je to opačne. Každý vedomý a dlho opakujúci sa hriech prinesie svoje zlé ovocie v živote takýchto ľudí. Nemôžete predsa čakať, že vám hriech prinesie do budúcna požehnanie.

Toto je problém, s ktorým dnes v cirkvi musíme zápasiť. Môžeme meniť cirkev na modernú, môžeme meniť naše spoločenstvo na moderné, môžeme zavádzať nové poriadky a nové formy. Ale nemôžeme meniť to, čo učí Božie slovo podľa požiadaviek a túžob ľudí. Lebo tým meníme Kristovu cirkev na ľudskú organizáciu a tá vám nemôže priniesť spasenie.

AMEN

Piesne: Slovo stalo sa...; 260; 59; 36; 264; A 19; 656/4

Texty: Iz 62, 1 – 5; 1Kor 12, 1 – 11; Ž 36, 6 – 10; J 2, 1 – 11