11. po Svätej Trojici 2023

Kázňový text: Lk 19, 1–10

Naše rozprávanie o Neobyčajnom Ježišovi bude dnes pokračovať stretnutím s colníkom Zacheom. Za normálnych okolností sa títo dvaja muži nikdy nemali stretnúť. Ježiš bol v Izraeli považovaný za proroka, Božieho muža, ktorý sa síce pohyboval po uliciach, ale bol to viac duchovný človek, ktorý sa orientoval na duchovné veci. Vyučoval a kázal po synagógach a jeho poslucháči boli skôr chudobnejší ľudia, ktorí hľadali pomoc, či už duchovnú, alebo pomoc v nejakom kríži, či trápení.

Zacheus bol muž z inej strany, pohyboval sa v úplne iných kruhoch. Jedna vec, ktorá hovorila za všetko bola, že to bol colník, vysoko postavený colník, ktorý sa bežne s chudobnými ľuďmi nestretával. Možno, keď na začiatku svojej kariéry vyberal clo pri vstupe do mesta. Teraz bol šéf, bol dosť bohatý, takže sa pohyboval vo vyšších kruhoch, ale vyššie postavenými Židmi určite nikdy prijatý nebol. Colník bol vtedy kolaborant s nepriateľkou mocou. Zo strany Židov to bol zradca národa, ktorý dal prednosť peniazom a bohatstvu pred vlastným ľudom. Takže Zachea by do synagógy asi ani nepustili a svoje peniaze si mohol užívať skôr v nejakých hostincoch, ale do tých zase nechodil Ježiš. A na ulici medzi ľuďmi v Jerichu sa prijemne necítil, pretože každý vedel, kto je. No a duchovné veci asi tiež veľmi neriešil. To ozaj znamená, že sa títo dvaja muži nemali stretnúť a predsa sa stretli.

Ja som si pri tom uvedomil, že na Slovensku sú ľudia, ktorí majú takto zablokovanú cestu ku Kristovi. Do kostola neprídu a tam kde chodia, zase na oplátku nechodia kresťania. Veriaci ľudia nevysedávajú po krčmách, nechodia po baroch. Sú ľudia, ktorým sa cesta k Bohu zatvára len preto, že ich životný štýl a chodníčky, po ktorých chodia, neumožňujú stretnúť Krista. A mám pocit, že takýchto ľudí na Slovensku pribúda. Nejde iba o ľudí na okraji spoločnosti. Ide o skupiny ľudí, ktorí sa nestretajú s kresťanmi, nemajú kontakt s veriacimi ľuďmi vo svojom okolí a tak v podstate nemajú možnosť spoznať Krista.

Niežeby nikdy nepočuli o Bohu. Na Slovensku sa s kresťanstvom zatiaľ stretnete skoro všade. Idete niekomu na pohreb alebo sobáš, tak o Bohu jednoznačne počujete. Ale to ešte nič nerieši, aj Zacheus vedel o Bohu. Bol Žid, evidoval, že sú tu kňazi, farizeji, zákonníci, je tu chrám, je tu nejaká viera a predsa sa k Bohu nedostal. Nebola to pre neho schodná cesta. Týmito ľuďmi so svojím povolaním nebol prijatý. To len dokazuje, ako by každý človek potreboval iný prístup. Akoby si Pán Ježiš musel hľadať rôzne cestičky, aby sa k ľuďom dostal.

Zacheus bol zvláštny muž. Ako šéf nad colníkmi bol bohatý, ale kvôli tomu bohatstvu musel niečo obetovať. Nebolo to však pre neho a jeho rodinu zadarmo. Stratil povesť dobrého a seriózneho človeka. Pre každého bol podvodník a kolaborant. A nebolo to neprávom, on skutočné tým, že si vybral také povolanie, takým človekom bol. Ale nenapĺňalo ho to spokojnosťou. Necítil sa dobre vo svojej koži. Život ktorý žil sa mu samému nepáčil. Možno práve v tom bol Zacheus výnimočný.

Keď sa obzerám po ľuďoch okolo seba na to, ako žijú život, stále si myslím, že by mali byť nespokojní ako Zacheus. Malo by ich to hnať za nejakou zmenou, a mali by mať túžbu robiť niečo inak, ale pravda je taká, že obrazne povedané na žiaden strom vyliezť nechcú. Akoby sa uspokojili s tým, že v ich živote je to dobré tak, ako to je.

Ten Zacheov životný príbeh je dodnes krásnym svedectvom o tom, že každý človek má nárok na zmenu. Že každý človek môže urobiť vo svojom živote hrubú čiaru a môže začať odznova. Ale sú k tomu potrebné správne okolnosti. Musí prechádzať okolo Ježiš a musíte mať v sebe túžbu ho vidieť, alebo stretnúť sa s Ním. Toto Zacheus mal. Neviem, odkiaľ sa to zobralo, alebo, čo ho k tomu viedlo, že si v ten deň povedal, že Ježiša musí vidieť. Ale tá túžba bola taká veľká, že sa bol ochotný strápniť, zosmiešniť a on ako dospelý muž zrazu vyliezol na nejaký strom pri ceste. Tipol si, že Ježiš bude tadiaľ prechádzať.

Ježiš prišiel k tomu stromu, zastal si a povedal, že dnes chce ostať v Zacheovom dome. Musel to byť ohromný šok, pre Zachea. Žiaden zbožný Žid by do jeho domu nevošiel, každý slušný Žid by sa ho pri stretnutí stránil. Ja si myslím, že Zacheus ani nič viac nečakal, chcel len vidieť Ježiša, nečakal nejaký rozhovor, nehovoriac o tom, že sa Ježiš sám pozval do jeho domu. Nebolo to celkom podľa nejakej etiky, ale Zacheovi to vôbec nevadilo. Samozrejme, že s Ježišom prišli aj učeníci, takže mal razom plný dom hostí. Dom, do ktorého pred tým nikto nechodil, bol zrazu plní ľudí.

Samozrejme, že tento Ježišov krok vyvolal mnoho pohoršenia. Ježiš si vošiel odpočinúť do domu hriešnika. Otázka je, či skutočne Zacheus pokazil imidž Ježišovi? Ja sa však opýtam ešte inak. Myslíte, že sú ľudia, ktorých by sme v našom kostole ani nechceli vidieť? Viem, že je to čudná otázka, pretože v cirkvi deklarujeme, že Kristova cirkev je všeobecná a má otvorené dvere pre každého. Ale aj tak si myslím, že sú ľudia, ktorí by nám v kostole vadili. Kazili by nám imidž zbožných a spravodlivých ľudí. A práve Zacheus taký muž bol. Pre židovstvo to bol so svojím povolaním neprijateľný človek. Ale Ježiš svojou reakciou ukázal, že u Boha má aj Zacheus miesto. Pre Ježiša nie je nikto príliš špinavý ani príliš hriešny. Každý má dostať šancu a nie iba jednu. Ježiš dokázal byť láskavý aj k ľuďom, ktorí si to nezaslúžili.

Tomu sa hovorí prijatie. Ale nezdá sa vám to veľmi čudné? Nemal byť Pán Ježiš trochu prísnejší na tak vykričaného hriešnika? Veď pred vstupom do jeho domu mu nedal žiadne podmienky? Logika hovorí, že človek potrebuje mať v rukách nejaké páky. Robíme to tak pri deťoch. Ak upraceš, potom môžeš ísť von. Teraz mám na svojich synoch celkom dobrú páku, ktorá funguje aj v dospelom veku. Môžeš si zobrať auto, ale ak urobíš toto...

Možno tak by sa k Zacheovi správali farizeji a sadukaji, ale Ježiš zvolil akoby úplne inú taktiku. Zacheus zostúp rýchlo, lebo dnes musím zostať v tvojom dome. Lenže ani doma u Zachea nepadli žiadne požiadavky na zmenu života, na opravu toho, čo Zascheus počas života urobil. Pán Ježiš sedel v jeho dome a na žiadne pokánie ho nenavádzal, aspoň to z textu evanjelia nevieme. Akoby Pánovi Ježišovi nezáležalo na tom, aby sa zo Zachea stal seriózny človek.

Myslím, že Pán Ježiš mal jednu veľkú výhodu pred nami všetkými. On vedel, že Zacheus urobí kroky k náprave sám a dobrovoľne a dobre vedel, že Ježišova reakcia prísť do jeho domu ho natoľko osloví, že sám sa rozhodne napraviť svoju minulosť. Túto vymoženosť my nemáme. Darmo sa pozeráme na človeka, nevieme, čo sa mu preháňa hlavou. A to je možno dôvod toho, prečo sme my voči niektorým ľuďom skeptickí. Chceme vidieť nejakú zmenu, až potom ich vieme prijať medzi seba.

My vieme, že odpustenie nie je zdarma, veľmi draho sme boli kúpení a Pán Ježiš za našu záchranu zaplatil životom. Asi by to bola veľmi čudná situácia, keby evanjelisti zaznamenali, že Ježiš s učeníkmi povečeral v Zacheovom dome, ten bol veľmi šťastný, že mohol privítať takú návštevu a ďalej robil svoju robotu, podvádzal a okrádal ľudí aj cisára a bohatol stále viac a viac. Asi by to nebolo celkom v poriadku. Tá náprava života bola nutnosťou.

Myslím, že sa musíme naučiť vedieť prijímať nových ľudí so všetkými ich hriechmi a nedokonalosťami. A to prvé prijatie by malo byť skutočne prijatím bez podmienok. Až keď človek spozná bližšie Božiu vôľu, mal by urobiť nápravu, ako ju vidíme pri Zacheovi. Ľudia, ktorí sa dostanú do kontaktu s Bohom, veľakrát nevedia, čo všetko je v Božích očiach hriechom a čoho všetkého by sa mali strániť. Na to spoznanie Božej vôle potrebujú určitý čas. Mali by sme byť na takýchto ľudí miernejší, viac tolerantní. Čím bližšie spoznávajú Boha, tým viditeľnejšie sú hriechy ich života, ktoré si v kontraste s Božou vôľou všimnú.

Problémom je, ak prijatie skončí bez odozvy a bez reakcií, bez nápravy života. Jednoducho človek spozná Boha, stretne sa s Ním, akoby Ježiš večeral v jeho dome, ale po tom stretnutí sa nič v jeho živote nezmení. Mám pocit, že toto sa stáva veľmi často. Človek okúsi Božiu milosť, ale nikdy si neuvedomí akú má hodnotu.

Z tohto pohľadu bol Zacheus výnimočný človek. Na jednej strane muž, ktorý v živote zle odbočil a viedol zlý život, ale na druhej strane to bol človek, ktorý na tej zlej ceste, keď spoznal Krista, zastal a vydal sa iným smerom. Ak ste to zažili, tak viete, o čom hovorím.

Ukončiť to musím tým, že každý jeden z nás by si mal uvedomiť, že aj keď žijeme dlhé roky v cirkvi, aj tak sme všetci omilostení hriešnici. Všetci sme boli Zacheovia, ktorí sa v nejaký moment života na pozvanie Pána Ježiša zmenili a začali žiť inak. Preto by sme mali byť tolerantní k hriechom ľudí, ktorí sú iba na začiatku cesty s Bohom.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 465; 478; 484; 616; A 58; 654

Texty: 2M 16, 2 – 4. 9 – 15; Ef 4, 1 – 16; Ž 78, 23 – 29; J 6, 24 – 35