18. po Svätej Trojici 2022

Kázňový text: Jon 4, 10-11

Dnešná kázeň, bratia a sestry, bude mať trochu netradičnú formu. Bude sa skladať z niekoľkých otázok a odpovedí. Ale keďže nie je možné, aby sme na ne odpovedali všetci, tak sa o tie odpovede pokúsim ja. Ale to neznamená, že nemôžete rozmýšľať so mnou. A samozrejme môžete so mnou nesúhlasiť, pretože to neznamená, že tie moje odpovede budú správne. Možno sa so mnou nestotožníte a budete mať na niektoré otázky iný názor, ale ja tu nestojím ako ten, ktorý zjedol všetku múdrosť sveta. Myslím, že dobré slovo, alebo dobrá kázeň je aj vtedy, keď nad ňou musíte rozmýšľať. A niekedy, keď bude čas, môžeme sa o nich porozprávať konkrétnejšie.

Tie otázky mi napadli, keď som uvažoval nad dnešným starozmluvným textom z proroka Jonáša. Budem sa pri tých svojich odpovediach opierať o to, čo hovorí táto krátka biblická kniha.

Ten prvý okruh otázok sa týka sveta v ktorom žijeme.

1. Aký je tento svet? Oplatí sa do neho ešte vôbec investovať čas a námahu? Dá sa v tom svete vidieť ešte niečo dobré?

Neviem, ako to vnímate vy, bratia a sestry, ale tých zlých správ je na môj vkus v poslednom čase veľmi, veľmi veľa. Privádzajú mnoho ľudí do depresie. Jedna vec je to, čo prichádza zo sveta, kde sa to sype z každej strany a vôbec nevidieť nejakú nádej na zlepšenie. Ten druhý pohľad je pohľad na naše malé Slovensko, kde sa tiež nie je čím pochváliť.

Nemusíme hovoriť ani o ekonomickej kríze, tá je sama o sebe dosť zlá a zasahuje všetkých, ale začínajú sa tu diať veci, ktoré sme doposiaľ vnímali len z televízie, pretože sa väčšinou odohrávali tisíce kilometrov ďaleko. Zmarené mladé životy kvôli alkoholu a šialenej jazde, strieľanie po baroch a na uliciach, neustále konflikty medzi ľuďmi, zvrátená morálka... Ťažké veci zažívame aj tu v našom okolí. Dennodenne vidíme premárnené ľudské životy aj mladých ľudí kvôli alkoholu, drogám, vidíme ľudí bez domova, ľudí, ktorí stratili zmysel života, ktorí sa úplne opustili a už len prežívajú akoby zo dňa na deň... Aký je ten náš svet, v ktorom žijeme? Kam smeruje? Kde sa to celé vybralo a aký koniec tomu všetkému hrozí?

Popravde na to neviem odpovedať, skôr sa zdá, že sa to všetko rúti k nejakej katastrofe. A vôbec je tu ešte niekto, kto má chuť niečo pre tento svet urobiť? Je pred voľbami a tak na billboardoch vidíme množstvo ľudí, ktorí tvrdia, že chcú niečo robiť pre druhých, že chcú zachraňovať tento svet. Dokonca sa tvária, že vedia, čo majú robiť a že si poradia s tým čo prichádza. Ale mám pocit, že my ostatní tým sľubom a tým ich víziám už neveríme. A myslíme si, že im nejde o lepšiu krajinu, lepší svet, lepší kraj, či lepšie mesto, ale len o lepší plat, o väčšiu moc a lepšiu možnosť dostať sa k veľkým peniazom.

Ozaj sa ten dnešný svet dá vidieť v čiernom a tých zlých správ je viac ako tých dobrých. Aj keď občas sa objaví aj kúsok tej bielej a kúsok niečoho dobrého. Ale poďme ďalej.

2. Ako dnešný svet vnímajú neveriaci ľudia?

Myslím, že oni sa na tento svet pozerajú ako na príležitosť niečo dosiahnuť, užiť si život, zabaviť sa, vyhovieť svojim potrebám a túžbam. Myslím, že ten pohľad je skôr sebecký, egoistický a zameraný viac na seba. Určite existujú výnimky, ale ak to zovšeobecníme, tak väčšie percento neveriacich ľudí chce prežiť krásny život, dobre zarobiť, mať sa dobre, mať určité pohodlie, mať krásne zážitky a dobrý život. To je cieľ a zmysel ich života a tomu podrobia všetko, aby ho dosiahli. Oni iný svet nečakajú a v pokračovanie života neveria, takže je pochopiteľné, že sa sústredia na to, čo je tu a teraz. Nemá logicky zmysel obetovať sa pre niekoho iného, lebo žiadna iná možnosť už nebude. Tento život a tento svet je to jediné, čo majú v rukách.

3. Ako dnešný svet vnímajú veriaci ľudia?

Pri tejto otázke by som chcel napísať, že kresťania vidia tento svet ako príležitosť pripraviť sa na večnosť. Že vedia, že toto tu je len okamžik v porovnaní s tým, čo nás čaká u Boha a tak sa snažia a robia všetko preto, aby tu Božie kráľovstvo rástlo a napredovalo. Ale myslím, že aj vy, bratia a sestry, vidíte, že to tak nie je.

Vidím skôr, že aj my sme sklamaní z toho, kam to celé smeruje. Mám pocit, že sa z nás stali pesimisti. Po revolúcii, keď prišla náboženská sloboda, sme boli plní nadšenia a elánu, verili sme, že príde veľké oživenie a že ľudia začnú hľadať Boha. Ale odvtedy to s cirkvou ide dole kopcom. Kresťanov ubúda, nielen v kostoloch, ale aj reálne.

Ja v nás vidím toho Jonáša. Muža, ktorý neverí, že by sa niečo mohlo zmeniť. Aj keď ho niekam Boh posiela, on to všetko vidí beznádejne. Nechce sa mu zachraňovať Ninive. Radšej by videl, ako tu bezbožnosť Pán Boh potrestá a zničí. Mám pocit, že sa takto mnoho kresťanov pozerá na svet okolo seba. Načo sa namáhať, nemá to už zmysel, zašlo to príliš ďaleko, takže najlepšie bude nech to Pán Boh už všetko zničí a bude pokoj.

Sme znechutení z toho, že sa nám nedarí. Ľudia nás nechcú počúvať, nechcú naše svedectvá, nemajú záujem o cirkev. To podkopáva našu sebadôveru ale i dôveru v Pána Boha. Prestávame sa snažiť, prestávame plniť poslanie, ktoré sme od Boha dostali. A ak aj niečo urobíme, robíme to len z povinnosti a nutnosti.

Jonáš tak prebehol mesto Ninive, ale nebolo pri tom vidno veľa snahy, ani veľa nadšenia, ani veľa ochoty. Bol donútený, takže si splnil povinnosť a potom sa vrátil k svojmu pesimizmu. Čakal, kedy už konečne začne ten Boží súd. Nie je to asi to, čo by sme chceli počuť ako odpoveď na túto otázku, ale mám pocit, že takto to medzi kresťanmi je. Ale poďme ešte ďalej.

4. Ako dnešný svet vníma nás veriacich ľudí?

To nám tiež veľmi nepomáha. Na cirkev a kresťanstvo sa dnes pozerajú ľudia ako na prežitok. Z pohľadu politikov len zaťažujeme štátny rozpočet. Z pohľadu mladých ľudí sme len zastaraná organizácia pre starých ľudí, ktorá už mladým nemá čo ponúknuť. A najnovšie už len brzdíme pokrok a diskriminujeme niektoré marginalizované skupiny, ako LGBTI komunitu a nechápeme, aký je vynikajúci život bez sobášov a v absolútnej voľnosti. Jednoducho neprispôsobiví nemoderní, netolerantní, nevhodní do tohto moderného a rýchleho sveta.

5. Ako vidí dnešný svet Pán Boh?

Kvôli tejto otázke som začal takto písať túto kázeň. Viete odpoveď? Ten Boží pohľad mi udrel do očí práve pri čítaní Jonáša. Pánu Bohu je ľúto to, čo vidí. Tak, ako mu bolo ľúto, keď sa pozrel na pohanské mesto Ninive. Videl ľudí, pri ktorých sa namáhal, ktorým dal život, ktorých postavil na túto zem a teraz z nich boli ľudia, ktorí nevedeli rozlišovať medzi tým, čo je napravo, a tým, čo je naľavo. Taký jednoduchý obraz, ale v podstate vystihuje súčasnosť. Je tu množstvo ľudí, ktorí nie sú schopní rozoznať, čo je dobré a čo je zlé.

Aj po tom poslednom incidente v Bratislave, kde mladý človek zoberie zbraň a strieľa po neznámych ľuďoch, pretože vyrastá v podivnej rodine. Nakoniec noviny píšu o tom, že nepoznal lásku, nemal priateľov, bol inteligentný, ale utiahnutý, mal skreslené informácie o živote, čo ho nakoniec doviedlo pravdepodobne k samovražde. Zrazu to nie je také jednoznačné, kto je vinníkom a kto je obeťou.

Pán Boh pri pohľade na našu zem vidí ľudí, ktorí už nevedia rozoznať, čo je dobré a čo zlé. Ktorí sú popletení a plní chaosu a robia čím ďalej tým viac nepochopiteľné a zvrátené veci. A teraz nemyslím len na strieľanie. A je mu ľúto, pretože sú to životy ľudí, ktorým On vdýchol dych života.

6. Čo od nás, veriacich kresťanov, očakáva Boh?

A znova si pomôžem Jonášom. Choď do mesta Ninive, volaj a napomínaj tých ľudí, aby sa dali na cestu pokánia. Pán Boh nám hovorí: Prekonaj svoju nechuť, prekonaj svoj pesimizmus a hovor im o Bohu, aby mali šancu sa obrátiť, aby mali šancu napraviť svoje životy. Daj im príležitosť, aby mohli urobiť pokánie. Aby počuli, že je tu Boh, ktorý o nich stojí a je mu ľúto, keby stratili život a nenašli by cestu do večnosti. Bez ohľadu na to, aký tento svet je, ako strašidelne na nás pôsobí, aký skazený a zvrátený je, bez ohľadu na to Pán Boh chce, aby sme ho vyzývali k pokániu. Aby sme boli soľou zeme a svetlom sveta, aby sme sa snažili ukazovať na Boha a jeho lásku k nám.

Takže nakoniec.

7. Na čo som v tomto svete? Aké je moje poslanie ako veriaceho človeka? Čo mám robiť?

Nevzdávaj sa. Pánu Bohu záleží na ľuďoch v tomto svete. Je mu ľúto, keď by mal na nich dopustiť nešťastie. Oni potrebujú otvoriť oči, potrebujú vidieť, čo je dobré a čo je zlé.

Vedz, že mu záleží na každom jednom ľudskom živote.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 213; 229; 234; 641; A 63; 654

Texty: Jon 3, 10 – 4, 11; F 1, 21 – 30; Ž 145, 1 – 8; Mt 20, 1 – 16