17. po Svätej Trojici 2022

Kázňový text: L 19, 45-46

Dnes pôjdeme trochu naokolo, ale mám stále na mysli, kde chcem dôjsť. Dnešnú nedeľu sa chceme poďakovať Bohu za úrody zeme, teda za požehnanie, ktoré nám Pán Boh dáva v živote na tejto zemi. Prednostne je to za materiálne zabezpečenie života, za jedlo, za každodenný chlieb, za všetku starostlivosť o naše telo. O tom je dnešná nedeľa, ale tá cesta k tomu bude trošku komplikovanejšia.

Myslím, že slová, ktoré som vám dnes prečítal, sú každému známe. Odzneli už na konci Ježišovho pozemského života. Pán Ježiš prišiel do Jeruzalema na posledné sviatky Veľkej noci, vošiel do Jeruzalemského chrámu a urobil dosť provokačný prorocký čin. Vyhnal odtiaľ ľudí, ktorí tam predávali obetné zvieratá, menili peniaze, kupčili a obchodovali.

Bolo to trochu surové, pretože mal v ruke bič a prevracal stoly, ale väčšina ľudí pochopila tento čin ako čin veľkého proroka. Muža, ktorý je poslaný od Boha a jasne upozorňuje na to, čo sa Bohu nepáči. Neviem, či ste si všimli, ale ani keď sa farizeji a celá židovská veľrada snažili Ježiša z niečoho usvedčiť, nikto nespomenul túto udalosť spred niekoľkých dní. Vyčistenie chrámu sa odohralo tesne pred smrťou, ale tento moment nikto nepokladal za nevhodné alebo hriešne Ježišovo správanie.

Aj keď všetci tí kupci, predavači, peňazomenci pomáhali ľuďom a svojimi službami uľahčovali život tým, ktorí do chrámu prichádzali, aj tak väčšina ľudí vedela, že toto by v chráme predsa len byť nemalo. A pravdepodobne to tak vnímali aj niektorí kňazi, ale aj ľudia, ktorí do chrámu prichádzali.

Pán Ježiš to povedal jasne: Napísané je: Môj dom má byť domom modlitby; a vy ste urobili z neho peleš lotrov. Tento dom bol postavený za iným účelom, tú sa majú diať iné veci. Práve nad tým účelom tohto miesta chcem s vami rozmýšľať.

Pobúrilo by to aj vás, bratia a sestry, keby sme tu na tomto mieste niečo predávali a robili nejaké kšefty? Viete posúdiť, čo sa na také miesto hodí, čo je prípustné a čo je už cez čiaru? Kostol tak či tak vnímame ako výnimočne miesto. Raz som videl jednu reportáž, ako v Nemecku cirkev predala kostol a oni ho prerobili na nejaký nočný bar. Povyhadzovali lavice, poprerábali, ale stále bolo vidno ten pôvodný účel, tá architektúra kostola sa úplne vymazať nedala. Kostol je jednoducho kostol a jeho dizajn má svoju zvláštnu symboliku.

Pamätám sa ešte na časy, keď sa prvýkrát v Rankovskom kostole objavila gitara. Bol som mladý chlapec a musím sa priznať, že ma to šokovalo, no zároveň aj zaujalo. Pre mnohých ľudí vtedy to bolo veľmi pohoršujúce. Mali pocit, že robíme z kostola akoby diskotéku a trvalo to dosť dlho, kým sa ľudia naučili akceptovať aj takýto hudobný nástroj. Potom prišli bubny, čo sa prijímalo ešte horšie a dodnes sa nájdu ľudia, ktorí by povedali, že sa to do kostola nehodí. Tie slová, že sme z domu Hospodinovho urobili peleš lotrov boli v takýchto situáciách povedané mnohokrát. Ale nemyslím, že to bola vždy pravda.

Ako viete, Pán Boh sa pozerá na srdce človeka. On posudzuje naše pohnútky, našu motiváciu, naše dôvody. Bol by Pán Ježiš pobúrený kvôli gitare s ktorou si mladí ľudia doprevádzali spev oslavnej kresťanskej piesne? Bol by Pán Ježiš nahnevaný kvôli bubnom v kostole, keby boli len súčasťou doprovodu oslavných piesní?

Nechcem odpovedať za Pána Boha, ale myslím, že Pán Ježiš by skúmal pohnútky srdca a riešil by, o čom je tá pieseň a či ju tí ľudia spievajú z presvedčenia, alebo sa len prišli predvádzať. Sú veci, pri ktorých si myslíme, že Boha pohoršujú a sú iné veci, na ktoré sme si zvykli a my ich akceptujeme, ale neviem, či ich s takou toleranciu vníma aj Pán Ježiš.

Mal som nedávno pohreb jedného pána, nebolo to v našom zbore, pochovával som človeka, evanjelika, ktorý bol pokrstený a konfirmovaný a to bolo, čo sa týka prejavov jeho viery, asi tak všetko. Rodina si priala, aby bol pohreb v kostole, vyberali si pieseň, ktorú si zosnulý ešte počas života prial. A tak sa stretla celá rodina v kostole. Ľudia z dediny spievali a tak sa aspoň zapojili do rozlúčky, ale najbližšia rodina bola úplne mimo. Bolo hneď zjavné, že do kostola nechodia a čo sa deje v cirkvi im nič nehovorí. Po pohrebe sa prišli poďakovať a povedali takú klasickú vetu: Ďakujeme pán farár, bolo to veľmi dôstojné... S najväčšou pravdepodobnosťou ich ani nikoho z ich blízkych v kostole do najbližšieho pohrebu neuvidíme.

Skúste si sami pre sebe zodpovedať otázku: Čo urobila táto rodina z toho Božieho domu? Dom modlitby, či peleš lotrov? Asi je to dosť surové prirovnanie a ťažko sa to počúva. Ale po tom pohrebe som uvažoval nad tým, o čo tej rodine išlo. Išlo o Boha, chceli počuť povzbudenie a potešujúcu zvesť Božieho slova? Záležalo im na tom, aby v takej smutnej chvíli našli povzbudenie viery, aby sa utvrdili vo viere? Prišli sa Bohu poďakovať za život svojho blízkeho? O čo teda tej rodine v podstate išlo? Nešlo o Pána Boha, išlo len o nejaký obrad, ktorý potrebovali urobiť a v cirkvi sa im to zdalo najvhodnejšie.

Takže prišli do domu modlitby a prišli s pretvárkou, pokrytectvom, s divadielkom, ale nebolo to kvôli Bohu. Toto všetko dnes v našich kostoloch nájdete. Pred voľbami si tu politici vylepšujú image, alebo naháňajú voličov. Sobáše robíme, lebo v kostole to vyzerá také krajšie, ale mnohí tam nestoja preto, že im záleží na Božom požehnaní a na Božom vedení. Nerobíme vtedy z chrámu peleš lotrov? Nemeníme účel tohto miesta? Neznevažujeme ho?

Ak by mal dnes Pán Ježiš v rukách bič, asi by sme boli prekvapení, koho by z našich chrámov povyháňal preč, pretože by pri pohľade na srdce videl u mnohých pretvárku a neúprimnosť.

Sú veci, ktoré by nám v chráme prekážali a určite by nás to pohoršovalo. A nie všetko, čo sa v chráme deje je s kostolným poriadkom.

Prišli ste, bratia a sestry, do domu modlitby? To je otázka, ktorú vám dnes kladiem. Chcem, aby ste si premysleli ten dôvod, tú vašu osobnú motiváciu, ktorá vás do tohto domu modlitby doviedla. V rozpise bohoslužieb, ale aj v oznamoch minulý týždeň som vyhlasoval, že dnes budeme mať poďakovanie za úrody zeme. Všetci vieme, že je to nedeľa našej vďaky voči Bohu za každodenné požehnanie. Moja otázka je, či vás tu doviedla práve tá vďaka?

Ste tu, lebo je to váš nedeľný zvyk? Ste tu, lebo tu musíte byť? Ja do vášho srdca nevidím a neviem zhodnotiť vaše pohnútky. Ale viem jedno, že Pán Boh sa pozerá na srdce. Ak otvoríš dvere tohto kostola, tak si vošiel do domu modlitby. Prišiel si, aby si bol blízko svojmu Bohu a aby si zažil spoločenstvo kresťanov. Už dlho rozmýšľam nad tým, že bohoslužby to nie sú ako televízny program. Prídete sa pozrieť na jedného muža, čo tu spieva, občas mu odpovedáte vy, potom sa modlí, potom dlho dlho rozpráva, potom si trochu pospievame všetci a ideme domov.

Toto je dom modlitby pre vás aj pre mňa, pre každého, kto sem prichádza. Preto sa vás snažím zapojiť do všetkého, čo tu robíme. Aj tá posledná zmena, že kolekty nespievam ja, ale prichádzate sem vy a modlíte sa za nás všetkých na začiatku a na konci bohoslužieb je z toho dôvodu. Chcem, aby ste boli súčasťou bohoslužby. Tak, ako prišla možnosť čítať biblické texty a zapojiť sa do bohoslužobného poriadku. Toto je dom aj vašej modlitby, ktorá tu má odznieť. A keď dnes máme sviatok poďakovania za úrody zeme, tak znova urobím to, čo robím vždy v tento deň a vyzvem vás, aby ste vy osobne ďakovali za Božie požehnanie aj tento rok. Napriek tomu, že bol poznačený mnohými ťažkými ranami, ktoré neskončili a budú nás strašiť ešte dlho, aj tak máme za čo ďakovať. Aj napriek ohromnému suchu, ktoré sme zažili, aj napriek vojne, aj napriek energetickej kríze a finančnému kolabovaniu, napriek tomu všetkému máme dôvod na vďaku.

Je to pre teba dom modlitby, alebo si z tohto miesta svojou pretvárkou a pokrytectvom urobil „peleš lotrov“?

Ja by som si prial, aby to stále pre nás bol dom modlitby, aby ste sem prichádzali so svojimi vďakami a prosbami a aby váš hlas tu bolo počuť. Aby bolo počuť váš hlas v oslavných piesňach nášho Boha, aby vás bolo počuť v modlitbách, ktoré tu Bohu prinášate, aby vás bolo počuť, keď ďakujete Bohu za to, že vás žehná a drží pri živote a nemusíme trpieť absolútnu núdzu. Vtedy sa z tohto domu stáva dom modlitby.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 338; 363; 364; 366; A 76; 654

Texty: 5M 8, 7 – 18; 2K 9, 6 – 15; Ž 65, 2 – 14; L 17, 11 – 19