9. po Svätej Trojici 2022

Kázňový text:

Využijem dnes, bratia a sestry, príležitosť, aby som sa s vami venoval téme, ktorú som mal na mládežníckom tábore. Mala veľmi zaujímavý názov: Kristus verzus cirkev. Priznám sa, že na začiatku som bol trochu zmätený, o čom tá téma má vlastne byť, ale keď som o nej začal uvažovať, tak som si uvedomil, že o tom budem hovoriť ešte dlho.

Všetci dobre vieme, kto je Kristus a všetci dobre vieme, čo je to cirkev. No je veľmi zvláštne postaviť tieto dva pojmy vedľa seba a postaviť ich do protikladu. Veď cirkev je Kristova a patrí Kristovi, nemôže predsa stáť v nejakom protiklade proti jeho osobe. Ale potom som si uvedomil, že toto sa v dnešnom svete deje. A čím ďalej tým viac to takto vnímajú aj veriaci ľudia. Dnes často v kresťanských kruhoch počúvame „Kristus áno, ale cirkev nie“. Ďakujem nechcem žiadnu cirkev, stačilo, nepotrebujem k viere v Boha nikam patriť, nikam chodiť, s nikým sa stretávať. Nepotrebujem žiadne poučovanie a žiadne kázanie. Stačí mi viera v Boha a viera v Ježiša Krista. Je to moja osobná vec, do ktorej sa nemá nikto starať a nemá to nikto okolo mňa riešiť.

Ale poďme teda na to postupne. Čo je to cirkev? Odpoveď na túto otázku by mali zvládnuť všetci veriaci ľudia. Cirkev je spoločenstvo veriacich ľudí v Trojjediného Boha, ktorý sa stretávajú v nejakom zhromaždení a majú k Bohu úprimný vzťah. Otázka, ktorá však pri tejto definícii za posledné roky vznikla, je: Potrebuje moja viera spoločenstvo kresťanov, potrebuje cirkev?

Dôvod na vznik tej otázky je jednoduchý a chápem ho. Nielen veriaci ľudia zažívajú sklamanie zo spoločenstva. Sú sklamaní z toho, čo vidia v súčasných kresťanských cirkvách. Sú sklamaní z toho, čo robia duchovní, ale aj bežní kresťania. Cirkev je spájaná s mnohými aférami, mravnými prehreškami, finančnými prehreškami. V cirkvi vidno život, ktorý by tu nemal byť a nie je možné ho dať za príklad. A tak by sme mohli pokračovať dlho. Sú ľudia, ktorí by vám o tom vedeli hodiny rozprávať.

Na druhej strane je tu zrazu možnosť žiť svoj duchovný život mimo spoločenstva. Môžete si svoj duchovný život pestovať vďaka moderným médiám. Je to pohodlné, chránite si svoje súkromie, nemusíte sa nikomu prispôsobovať. Takže sa usadíte pred televízor, alebo počítač a nájdete si všetko, čo potrebujete: od prednášok, po kázne, cez podcasty až po bohoslužby, zamyslenia, stíšenia, úvahy, atď... Ak teda máte mnohé výhrady k tomu, čo sa v cirkvi deje, chcete mať kľud, ste trochu zbehlí na internete, zvládnete sa postarať o svoj duchovný život aj bez spoločenstva.

Čo tomu napomohlo? Zasiahol do toho v poslednom čase COVID. Kristova cirkev sa dostala do virtuálneho sveta. Chcete bohoslužby, chcete prednášky, chcete podcasty? Máte radi praktické veci viery, alebo radšej chcete niečo duchovnejšie? Všetko nájdete na webe. To je v poriadku.

Ale zvládne kresťan žiť duchovný život mimo cirkvi, teda mimo spoločenstva? A ešte, nebude ten duchovný život lepší ako v cirkvi?

ODPOVEĎ: Myslím, že sa to dá. Dá sa to preto, že to zvládnu chorí a starí ľudia, ktorí nemôžu prísť zo zdravotných dôvodov do kostola a ich viera žije aj bez spoločenstva. Ale tu musíme povedať, že je to iná situácia. Staroba, choroba a mnohé jej obmedzenia tlačia takéhoto človeka do veľkej pokory.

Ale aj tak si myslím, že s mnohým úsilím sa to dá. Musí to byť veľmi disciplinovaný človek a musí sa vedieť ovládať. Vo väčšine prípadov tí ľudia po čase ochladnú a Bohu sa pomalými krokmi, ktoré pri sebe ani nezbadajú, stratia. To je to najväčšie nebezpečenstvo.

Žiť kresťanský život len za pomoci moderných technológii, bez konkrétneho spoločenstva má svoje výhody:Vyberiete si, čo chcete počuť, nekvalitné slovo si prepnete, nájdete si to, čo vás práve zaujíma a čo vás trápi, to znamená, že to slovo je aktuálne do toho, čo práve prežívate. Vyberáte si čas, keď vám to vyhovuje a nepoznáte zlé stránky kazateľov, pretože toho, ktorého počúvate, poznáte iba ako kazateľa, bez akýchkoľvek jeho nedostatkov.

Lenže takýto duchovný život má aj svoje nevýhody.Nikam nepatríte, nemáte okolo seba kresťanov, vyhnete sa kritickým pohľadom a kritike Božieho slova, ktorá je pre duchovný vývoj človeka dôležitá. V podstate ste náchylní vyberať si kazateľov a počúvať iba to, čo sa vám páči a čo vám je milé. Ste zrazu mimo sviatosti ako je Večera Pánova. Ja viem, že to pre niekoho môže byť nepodstatná vec, ale Pán Ježiš povedal, že toto máme robiť na jeho pamiatku. Nemáte živé vzťahy s ľuďmi a postupne sa ako kresťan dostávate mimo realitu života. Určite tých nevýhod aj výhod by sme našli podstatne viac.

Ale poďme teraz na plusy, ktoré prináša život v cirkevnom zbore a v konkrétnom spoločenstve. Máte konkrétne vzťahy s ľuďmi, máte priateľstvá, ktoré vás udržujú a ťahajú vo viere na ceste za Kristom, máte ľudí, ktorí vás kresťansky ovplyvňujú, máte prístup k sviatostiam, máte spätnú väzbu spoločenstva a to vám postupne pomáha duchovne rásť a nedá sa vynechať aj opora a pomoc konkrétnych kresťanov.

Ale áno, život v zbore a v spoločenstve kresťanov má aj svoje negatíva. Veľakrát to spoločenstvo nie je dostatočné živé. Poznáte príliš mnoho negatív cirkevného zboru, ale aj konkrétnych ľudí, poznáte ich nedokonalosť. Nemôžete odísť, keď vás niečo konkrétne nezaujíma a nedá sa to vypnúť. Keď prídete do toho spoločenstva, už musíte ostať, aj keď sa vám nepáči, čo počúvate, alebo s tým priam nesúhlasíte. A ste viazaní na konkrétny čas, ktorý nám nie vždy vyhovuje.

Tak ako si medzi tým vybrať? Pán Ježiš hovorí veľa o cirkvi, teda o spoločenstve. Hovoril o tom, že si príde pre cirkev a práve cirkev je jeho nevesta. Pán Ježiš sa obetoval pre spoločenstvo, pre cirkev. Biblia nehovorí o nejakých kresťanských súkromníkoch. Ku Kristovi nás vedie Duch Svätý, ktorý pôsobí v cirkvi, ktorý založil cirkev ako spoločenstvo veriacich. Myslím si, že je dosť dôvodov a dosť argumentov, prečo je spoločenstvo k viere dôležité.

Dnes chcú kresťania ignorovať toto Božie rozhodnutie žiť v spoločenstve a vyberajú si radšej akúsi individuálnu cestu. Pýtam sa však, akým právom? Pán Ježiš založil cirkev a ty do nej nechceš patriť?

Pojem „cirkev“ je historicky pošramotený. Keď dnes ľudia počujú toto slovo, vidia za tým mnoho zlých rozhodnutí v minulosti, ale vidia aj súčasné chyby a súčasné zlyhania. Nechcú patriť niekam, kde sa to spája s mnohým zlom. Tradičné kresťanské cirkvi sú nemoderné a nezaujímavé. A ľudia majú radšej niečo moderné bez pokazenej minulosti. Ste radi, keď média rozmazávajú, že cirkev zle hospodári s peniazmi, keď sa v spojitosti s cirkvou hovorí o konfliktoch, ale aj o zneužívaní detí a ktovie ešte akých trestných činoch? Nebolo by lepšie patriť niekam, kde sa nedá odvolávať na niečo zlé?

Cirkev má minulosť, či chceme alebo nie a má ju aj zlú aj dobrú. Nemáme na výber, k tej zlej sa musíme priznať a odsúdiť ju a k tej dobrej sa máme priznať, pretože máme, na čom stavať. Môžeme sa o ňu oprieť. Som hrdý na veľkých ľudí cirkvi ako bol napr. D. Bonhoefer. Človek, ktorý upozorňoval na nebezpečenstvo nacizmu ešte pred jeho príchodom a videl všetky tie nebezpečenstvá. Som hrdý, že tento človek bol veriacim a vedel sa postaviť proti zlu a bojovať za pravdu a spravodlivosť. To sú príklady viery, mučeníci, ktorí robia cirkev svätou a výnimočnou.

Veriaci ľudia by si dnes priali dokonalú cirkev, dokonalé spoločenstvo. Ale, bratia a sestry, prestaňte hľadať niečo také. Nič také neexistuje, ani nikdy neexistovalo. Čítajte listy apoštola Pavla ako vyzerala prvá cirkev. Všade boli problémy, od samého začiatku boli veci, ktoré sa v zboroch museli riešiť. Vôbec to nešlo ideálne. A my si musíme uvedomiť, že čím viac niekde patríme, tým viac budeme vidieť nedokonalosti ľudí, ktorí do toho spoločenstva chodia. Existujú takí náboženskí turisti, ktorí putujú z jednej cirkvi do druhej, ale po čase im vždy začnú vadiť nejaké veci. Je to ako s ľuďmi. Keď stretnete niekoho milého a nepoznáte ho, zdá sa vám dokonalý, ale keď ho spoznáte lepšie, spoznáte aj jeho zlé stránky. Máte možnosť celý život utekať pred ľuďmi, ktorých spoznáte, ale to nie je riešenie. Riešením je meniť to svoje spoločenstvo k lepšiemu. Popracujte na tom, aby sa vyvíjalo. Nedištancujte sa od cirkvi. Aj tá tvoja nedokonalá cirkev s mnohými chybami patrí Kristovi.

Aj náš Obišovský zbor má množstvo chýb a mnoho nedokonalostí. Rozmýšľajte nad tým, čo by ste radi zmenili, čo vám prekáža, prípadne, čo by sme mali robiť inak.

Chcel by som, aby ste ovplyvňovali náš zbor, naše spoločné stretnutia, aby to nebolo len o jednom človeku, aby ste sa viac zapájali do toho, čo sa tu deje. Zmeňte náš zbor, zapojte sa, vyvíjajte iniciatívu. Ak máte nejaké dobré nápady, treba ich dostať do života zboru. Musíte počítať s tým, že niektoré veci neprejdú rýchlo, alebo neprejdú vôbec, ale to je o tom, že sa vieme tolerovať. Mladým som hovoril, že cirkev to nie je mládež. Nebudete mať stále medzi 12 až 25. Po vás príde ďalšia generácia, ktorej už nebudete celkom rozumieť. Alebo príde rodina a budete mať iné starosti a iné problémy. Cirkev bude aj vtedy pre vás. Raz budete babky a dedkovia, ale cirkev je stále pre vás. Človek si musí nájsť spoločenstvo, kde sa bude medzi kresťanmi cítiť dobre. Kde vás to bude napĺňať a bude vás to tešiť, kde budete mať svojich priateľov. Cirkev je pre všetky generácie. Preto máme bohoslužby, lebo by to malo byť pre všetkých. Treba na nich popracovať a treba ich meniť, ale to je priestor, aby sme sa stretli všetci.

Ale čo, keď ma to spoločenstvo už nudí a nič nové neprináša? Ako farár sa snažím hovoriť vždy niečo nové, ale každý kresťan raz príde do štádia, keď skonštatuje: „Toto som už počul, toto poznám, dnes ma nič nové nezaujalo.“ Ak budete roky kresťanmi, častejšie prídete do momentu, že sa nič nové nedozviete. Čo vtedy urobíte? Vykašlte sa na také spoločenstvo? Príďte za mnou a ponúknite témy, ktoré by vás zaujímali, problematiku, ktorú by som si mohol naštudovať a hovoriť o nej.

Ak máte pocit, že vás spoločenstvo už neposúva vpred, začnite mu slúžiť. Nájdite si svoje miesto, svoju službu a keď sa generačne presuniete, nájdite si v zbore iné spoločenstvo a ak také nie je, založte si ho. Keď dáte dohromady ľudí, ktorí majú spoločné záujmy, môžete vytvoriť skupinku a začať sa spolu stretávať pri Božom slove a modlitbách. Pozháňajte si priateľov s podobnými záujmami a vytvorte si skupinku, aby ste mohli čítať a študovať Božie slovo. Pamätajte, že Kristus prichádza v cirkvi, v spoločenstve.

Dnešnú kázeň som začínal témou Kristus verzus cirkev. Niektorí ľudia by chceli, aby tieto dva pojmy stáli proti sebe. Kristus, ideál dokonalosti a bezhriešnosť na jednej strane a cirkev na strane druhej, na ktorú zhodíme všetku zlú minulosť a všetky zlyhania kresťanov. Myslíte si, že Pán Ježiš nepočítal s tým, že cirkev bude nedokonalá? Nevytvoril ju zo svätcov, ale z hriešnych ľudí. Ja a ty sme doniesli do cirkvi svoje hriechy a skazili sme jej image. Ja aj ty sme pošpinili v tomto svete meno Kristovej cirkvi. To je dôvod, prečo má cirkev také meno v dnešnom svete. Cirkev Kristova na zemi je poskladaná z hriešnikov. Do takého spoločenstva máš patriť a tu ťa chce Pán Ježiš vidieť.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 213; 261; 266; 354; A 54; 656/17

Texty: Iz 44, 6 – 8; R 8, 12 – 25; Ž 86, 11 – 17; Mt 13, 24 – 30. 36 – 43