6. po Svätej Trojici 2022

Kázňový text: Dan 2, 44-45

Táto pasáž z Božieho slova nepatrí k tým najznámejším. Tie slová povedal prorok Daniel, keď vykladal sen Babylonskému kráľovi Nebukadnecarovi. Celé to začalo jedným nepríjemným snom, ktorý zažil kráľ Nebukadnecar na svojom lôžku. Ten sen ho veľmi vydesil, pretože bol o veľkej soche, ktorá mala hlavu zo zlata, ramená zo striebra, bedrá z bronzu a nohy zo železa. Tie sa však pri prstoch už miešali z hlinou. Daniel vysvetľoval najväčšiemu panovníkovi vtedajšieho sveta, že aj keď si podmanil skoro celý svet a je neohrozeným vládcom, predsa len je nad ním niekto väčší.

A nielen to. Ten sen bol o tom, že po Babylonskej ríši príde iná ríša, ktorá premôže tú Babylonskú a potom ďalšia, ktorá bude ešte väčšia a nakoniec príde ďalšia, ktorá bude akoby zo železa a bude z tých štyroch najrozsiahlejšia a najmocnejšia. Ale ani tá nebude na zemi navždy. Aj ona bude mať svoj začiatok a svoj koniec.

Pravdepodobne sa tie slová kráľovi Nebukadnecarovi počúvali veľmi ťažko. Bol jedným z panovníkov, ktorý zveľadil a vybudoval Babylon a teraz si musel vypočuť mladého muža Daniela, ktorý mu vysvetľoval, že jeho ríša nie je ničím výnimočná a príde čas, keď ju pohltí nejaká iná, ktorá bude ešte mocnejšia.

My dnes už vieme, o ktorých ríšach prorok Daniel Nebukadnecarovi hovoril. Babylonskú ríšu porazila Médsko-Perzská, potom prišiel veľký dobyvateľ Alexander Veľký a s ním mocná Grécka ríša a nakoniec tá najväčšia Rímska ríša. To proroctvo sa v priebehu nasledujúcich 500 rokov naplnilo do bodky, presne tak, ako ho Daniel vysvetlil.

No najpodstatnejší na tom proroctve bol práve ten záver, ktorý som vám prečítal. Doteraz bola vždy reč o ľuďmi vytvorených kráľovstvách. O svetských ríšach, za ktorými vždy stál nejaký mocný a úspešný človek. Tie ríše boli ľudským dielom a mali vždy rovnaké znaky. Každé kráľovstvo, ktoré sa dokázalo presadiť vo svete malo silného vodcu, ktorý mal svoju dobyvateľskú víziu. K tomu potreboval veľkú armádu a viedol vojny. Všetky kráľovstvá, ktoré Daniel v tomto proroctve spomínal, sa dostali k moci vďaka tomu, že dobíjali územia, vraždili ľudí, zotročovali národy a okupovali iných. To bol spôsob ich vlády. Využívali prácu iných, aby zveľadili to svoje, či už to boli Peržania, Gréci, či Rimania. Rozširovali územia na úkor iných národov, zotročovali, ničili, okupovali, páchali násilie. V tomto boli všetky tie ríše rovnaké.

V závere výkladu tohto sna, začal Daniel hovoriť o kráľovstve, ktoré na tejto zemi založí Boh. Nazval ho tiež kráľovstvom, aj keď sa v mnohých bodoch odlišuje od tých, ktoré založili ľudia. Má iné pravidlá, iné princípy, má úplne iné hodnoty ako tie vytvorené ľuďmi. Ale má aj nejaké podobnosti.

Daniel začal tým, že ...za čias tých kráľov Boh nebies nastolí večné kráľovstvo... Je tu určitá podobnosť. Bude sa to tiež nazývať kráľovstvo, čo predpokladá, že bude mať určite svojho kráľa, teda nejakú vedúcu osobnosť, pred ktorou budú mať ľudia úctu a rešpekt. Kráľ je niekto, kto si úctu a rešpekt vyžaduje.

No prvá odlišnosť bude v tom, že toto kráľovstvo nezaloží človek. Nebude to teda ľudský výtvor a nebude sa v ňom striedať, alebo meniť kráľ. Je to dôležitá vec, pretože všetky veľké kráľovstvá raz padli na tom, že jeden kráľ odišiel a prišiel druhý, ktorý tú úlohu vodcu nezvládol. Mnohé veľké ríše v dejinách ľudstva padli na vzájomných súbojoch o kráľovský trón, alebo na tom, že po úspešnom panovníkovi prišiel niekto, kto toto kráľovstvo nedokázal udržať.

My počúvame o kráľovstve, ktoré bude večné, ktoré sa nerozpadne pri vzájomných súbojoch o trón a nikdy nebude prechádzať na iný národ. Teda nepodmaní si ho nejaké nové a väčšie kráľovstvo.

Je tu však určitá podobnosť, o ktorej Daniel hovoril. Ono rozdrví a zničí všetky tie kráľovstvá a bude trvať naveky; Podľa týchto slov by sa mohlo zdať, že sa podobným spôsobom ako ostatné kráľovstvá dostane k moci. Bude drviť a ničiť. Treba si však uvedomiť, o akom kráľovstve hovoríme. Je tu reč o Božom kráľovstve, ktoré prišlo na túto zem s príchodom Pána Ježiša Krista.

Keď Ján Krstiteľ pripravoval ľudí na príchod Mesiáša, svoje kázanie začínal slovami: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo Božie. A prorok Daniel to tak isto potvrdil vo svojom výklade sna, že to bude za čias tých kráľov. Vieme, že Pán Ježiš sa narodil za vlády rímskej ríše a cisára Augusta. Lenže Pán Ježiš nepriniesol kráľovstvo, ktoré by drvilo a ničilo všetko okolo seba. Veď ešte aj Pilátovi povedal: ...moje kráľovstvo nie je z tohto sveta... To, že dokáže premôcť ostatné kráľovstva je v tom, že ich prežilo v dĺžke svojej existencie. Dokázalo ich premôcť tým, že sa rozšírilo do všetkých končín zeme a ďaleko presiahlo aj hranice veľkej Rímskej ríše. Áno, to Božie kráľovstvo v podobe Kristovej cirkvi dokázalo rozdrviť a zničiť všetky ľudské kráľovstva, ale nie mocou a násilím, ale vytrvalosťou až do dnešných dní.

Dnes už o Babylonskej, Perzskej, či Rímskej ríši čítame už iba z historických kníh, ale Božie kráľovstvo medzi ľuďmi v podobe kresťanstva a Kristovej cirkvi je tu už skoro 2000 rokov a máme zasľúbenie, že tu bude až do konca tohto sveta.

Božie kráľovstvo je najčudnejšie kráľovstvo, o akom sme kedy počuli. Keď Pán Ježiš hovoril o Božom kráľovstve, nikdy nehovoril o armáde, ktorá bude zabíjať a vraždiť, nikdy nehovoril o dobíjaní území, o zotročovaní ľudí, o násilnostiach, ktoré sú typické pre každé ľudské kráľovstvo. Viete si predstaviť kráľovstvo, ktoré by nemalo armádu, políciu, väzenie? Viete si predstaviť kráľovstvo, ktoré by nepoužívalo reštrikcie a moc k podmaneniu a k ovládaniu človeka?

A predsa Pán Ježiš hovorí o kráľovstve, ktoré funguje vo svete, ale funguje úplne inak, ako si to my predstavujeme. V Božom kráľovstve nejde o majetok, nejde o naše domy, či drahé autá, nie je dôležité naše povolanie, či kariéra. V Božom kráľovstve má hodnotu prejavená láska, súcit človeka, naša služba a naša pomoc biednym. Pán Boh si necení materiálne veci, o ktoré tak či tak raz všetci prídeme a nikto si ich z tohto sveta neodnesie. V Božom kráľovstve sa cení, keď si vie človek priznať chyby s kajúcim publikánom a nevychvaľuje a nepovyšuje sa nad druhých s namysleným farizejom. V Božom kráľovstve sa cení pohotovosť a pripravenosť, akú mali rozumné panny a nie ľahkovážnosť, ktorá zabránila tým bláznivým dostať sa doň. V Božom kráľovstve sa cení každý jeden zachránený hriešnik, ktorý učiní pokánie a napraví svoj život a nie surový a bezohľadný boháč, ktorý si užíva svoj majetok a nevidí nikoho okrem seba. V Božom kráľovstve je radosť nad každým hriešnikom, ktorí sa navráti k Bohu, ale nemá hodnotu ten, kto si myslí, že žiadne pokánie nepotrebuje.

Daniel vysvetľoval Nebukadnecarovi, že Pán Boh raz nastolí dokonalé kráľovstvo. Možno si ani sám nevedel predstaviť, ako niečo také môže fungovať. Môže byť kráľovstvo bez armády, bez násilia? Môže fungovať kráľovstvo bez väzenia a reštrikcií? Môže fungovať nejaké kráľovstvo bez toho, aby jeho kráľ využíval svoju moc a silu?

Keď hovoril Pán Ježiš o tom, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, hovoril to preto, že ono nepotrebuje žiadne územie. Nerobí si nárok na krajiny a na nejakú pôdu, nemusí strážiť svoje hranice. Prečo? Jeho kráľovstvo je všade tam, kde je Pán Ježiš kráľom. Nejde teda o územie, ale o srdce človeka. Božie kráľovstvo je tam, kde sú ľudia, ktorí si ctia Pána Boha. Ono nezaberá metre, či kilometre štvorcové, ono prebýva v srdci veriaceho človeka. Preto je nemožné to kráľovstvo obsadiť, alebo dobyť. Prichádza tam, kde vstupuje veriaci človek a s tým veriacim človekom aj odchádza.

Preto bolo nepochopiteľné pre Piláta to, čo mu Pán Ježiš rozprával. Pýtal sa: Tak predsa si kráľ? A Ježiš sa mu snažil vysvetliť, že Jeho kráľovstvo nie je ako Rímska ríša, ale niečo nové niečo, čo bude večné a ďaleko ďaleko presiahne to, čo si Pilát vôbec dokázal predstaviť.

Byť súčasťou Božieho kráľovstva znamená mať jednu nesmiernu výhodu. Božie kráľovstvo prišlo na zem s osobou Pána Ježiša Krista. Odvtedy sa človek môže stať jeho súčasťou. Môže do neho vstúpiť, môže preň otvoriť svoje srdce a byť tým, ktorý podľa jeho princípov a pravidiel prežije celý svoj život. No napriek tomu, že je to kráľovstvo Božie, je tu na zemi ešte nedokonalé. Tu na zemi ho tvoríme my, hriešni ľudia a napriek tomu, že sa snažíme žiť ako kresťania, nedokážeme žiť život bez hriechu. Takže áno, Božie kráľovstvo na zemi je hriešne. No to, že som súčasťou Božieho kráľovstva na zemi mi dáva právo byť raz súčasťou nebeského kráľovstva, ktoré už bude očistené a dokonalé v nebi. To je výhoda, ktorú ako občania Božieho kráľovstva na zemi máme. Mohli by sme obrazne povedať, že vďaka tomu už teraz máme víza do nebeského kráľovstva. Preto je dôležité v tom Božom kráľovstve žiť už tu a teraz.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 211; 356; 496; 628; A 51; 656/17

Texty: Jer 28, 5 – 9; R 6, 12 – 23; Ž 89, 2 – 4. 15 – 18; Mt 10, 40 – 42;