1. slávnosť vianočná 2021

Kázňový text: Ž 2,1-4

Keď čítate začiatok tohto starobylého žalmu, musíte sa preniesť asi 3000 rokov dozadu, do čias kráľa Dávida a ďalších Izraelských a Judských kráľov. Tie slová boli napísané pôvodne o nich, o mužoch, ktorí boli vybratí Hospodinom a pomazaní za kráľov, aby vládli nad Izraelom a nad Judskom. Títo muži zažívali vo svojej dobe mnoho nenávisti. Nie každý ich dokázal akceptovať, nie každý ich uznával, nie každý ich rešpektoval. Mnohí sa búrili proti pomazanému panovníkovi a tým pádom aj proti Hospodinovi.

Úplne iný zmysel však nadobudol tento žalm po prvých Vianociach, keď sa narodil Pán Ježiš. Ajhľa, dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný... Keď sa narodil Pán Ježiš Kristus, začali sa búriť zemskí králi proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému. Zrazu tie slová presne vystihovali nenávisť kráľa Herodesa, nenávisť mocnej židovskej rady a veľkňazov, nenávisť rímskej moci, nenávisť davu, ktorý sfanatizovane kričal ukrižuj ho.

Tá otázka pisateľa žalmu je teda na mieste. Prečo? Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti Jeho Pomazanému. Prečo to robia? Aký na to majú dôvod?

Nechcem, aby sme dnes rozoberali iba históriu. Nežijeme v čase Judských a Izraelských kráľov ani v dobe Ježišovho života, dnes sme už predsa len ďalej. Ale napodiv sa táto otázka toho dávneho žalmu dá s rovnakou naliehavosťou a s rovnakou intenzitou opýtať aj dnes. Prečo sa búria národy? Prečo sa ľudia s odporom stavajú voči Bohu a voči Ježišovi Kristovi? Aký na to majú dôvod? Prečo tá nenávisť pokračuje aj po toľkých rokoch? Prečo sa tento svet čím ďalej tým viac odvracia od Boha a pohŕda všetkým, čo Boh tomuto svetu ponúkol?

Autor tohto žalmu si všimol, že je tu neprestajný boj dvoch svetov, ktoré proti sebe stoja. Svet Boží na jednej strane a svet akýchsi svetských kniežat a kráľov, svet, ktorý sa stavia proti Bohu a vníma ho, ako najväčšieho nepriateľa.

Ak ste dnes prišli do kostola, tak ste prišli do Božieho sveta. Nie je to iný svet, je to stále ten istý, iba funguje inak. V tom Božom svete sú dané jasné pravidlá, život má svoj cieľ a svoj zmysel, sú na nás ľudí kladené určité požiadavky. V Božom svete je jasne určené, čo je dobro a čo je zlo, je tu jasne pomenovaný hriech aj to, ako sa dá odstrániť zo života človeka. Božie slovo nás učí, že tak tomu bolo od počiatku, od stvorenia sveta.

Ale na tento náš svet sa môžete pozerať aj z inej strany. Zo strany kniežat a pozemských kráľov. Je to úplne iný pohľad, aj keď svet je stále ten istý. V podstate sa dá charakterizovať ako pohľad vzdoru, vzbury a nenávisti postavenej proti Bohu.

Možno vám takéto rozdelenie pripadá ako veľmi zjednodušený pohľad na život, ale ak tieto veci premyslíte a dotiahnete do úplných detailov, tak tento svet, v ktorom žijeme, má iba tieto dve strany. Ľudí, ktorí slúžia Bohu a podriadili sa Bohu a ľudí, ktorí sa vzopreli Bohu a celý život s ním bojujú.

Keď sa Pán Ježiš narodil, aj vtedy sa dali ľudia rozdeliť na tých na Božej strane a na tých, ktorí sa vzopreli Bohu a či už úmyselne alebo neúmyselne s Bohom bojovali, alebo iba pasívne stáli bokom a sledovali, čo sa deje. Dnes počúvame o Márii a Jozefovi, ktorí poslúchli Boží hlas a postavili sa do jeho služby, ale počúvame aj o Herodesovi a o vojakoch, ktorí s Bohom všemožne bojovali a chceli Ho odstrániť zo svojho života i života ľudí.

A aj keď je dnes rok 2021, tak sa v tejto veci nič nezmenilo. Stále môžeme urobiť to isté rozdelenie. Sú tu ľudia, ktorí svoj život odovzdali Bohu a ďalší, ktorí sa snažia Boha nejakým spôsobom zabiť. Viem, že to znie expresívne, ale to je spôsob, ako to funguje. V tomto boji neexistuje nejaká neutralita, do ktorej sa ľudia radi stavajú, aby na konci boja sa mohli rýchlo prikloniť k víťaznej strane. Buď ste na strane Božej a budujete Božie kráľovstvo, alebo ste proti Bohu. A tak ste medzi ľuďmi, ktorí vymýšľajú daromnosti a spolu sa proti Bohu radia.

Nestoja tu dnes konkrétni zemskí králi, či kniežatá, dnes sú to rôzne organizácie, rôzne politické strany, média, firmy, ktoré presadzujú ateistickú ideológiu. Či už to robia úplne zjavne, alebo nenápadne bojujú proti viere, proti kresťanstvu a tým pádom voči Bohu. Premyslená ideológia ateizmu, ktorej sa v dnešnej spoločnosti veľmi darí.

Vnímam to už dlhšie, ale všimol som si to aj v posledných dňoch, keď s manželkou sem tam, pozerám romantické vianočné filmy, v ktorých tak sladko omieľajú dookola kresťanské ideály ako láska, pokoj, porozumenie, odpustenie, ale vyhnú sa úplne Bohu, vyhnú sa Kristovi. Namiesto toho stále hovoria o nejakom „duchu Vianoc“. Čo to je? Čo to má byť ten duch Vianoc? Je to niečo, čo má nahradiť to základné posolstvo, že sa Boh stal človekom.

Média sa téme viery v Boha vyhýbajú, novinári na ľudí, ktorí sa verejne prihlásia k tomu, že sú kresťania, útočia, zosmiešňujú ich. A to nehovorím o komentároch na internete, kde sa ľudia skryjú v anonymite a každému, kto sa k viere hlási poriadne vulgárne naložia.

Dnešný svet má svoje kniežatá a svojich kráľov, ktorí sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému. A v tej svojej ideológii majú aj jasne sformulované dôvody. Veľmi sa od dôb, kedy bol napísaný tento žalm, nezmenili. Tvrdia, že nás vlastne oslobodzujú z otroctva Boha, že nás Boh zaťažil a zdeptal, obmedzil nám život, ale oni sú tí, ktorí nás vyvádzajú na slobodu. Krásna myšlienka: Spretrhajte okovy a zhoďte zo seba tie putá Boha a budete slobodní, budete môcť žiť spokojne svoj život. Len sa musíte zbaviť Hospodina a jeho pomazaného, teda Ježiša Krista a budete konečne slobodní.

Moja otázka je: Prečo niektorí ľudia tak veľmi intenzívne bojujú proti Bohu? Prečo je pre nich Boh takým veľkým nepriateľom? To nie je iba o tom, že ja sa rozhodnem žiť bez Boha a vyberiem si pre svoj život takú cestu. Tá cesta je väčšinou cestou veľkej nenávisti voči Bohu. Ľudia vymýšľajú daromnosti, radia sa proti Bohu. Je to veľmi nepriateľské životné rozhodnutie. Aj prvé Vianoce, ktoré si dnes pripomíname, boli poznačené touto nenávisťou. To nie je len nejaká ľahostajnosť, je mi jedno, že sa narodil Hospodinov Pomazaný, tam bola túžba ho zabiť a zastaviť jeho cestu.

Táto nenávisť má dnes inú podobu a iných aktérov. Len otázka ostáva tá istá: Prečo sa ľudia búria proti Hospodinovi a proti Ježišovi Kristovi? Skutočne im ide o to, že nás chcú oslobodiť?

Ja si nemyslím, že potrebujem oslobodiť a vôbec si nemyslím, že ma Boh spútal a zotročil. Keď si porovnám, čo mi ponúka život bez Boha, neviem, v čom spočíva tá jeho sloboda.

Ako veriaci človek viem dôvod prečo žijem. Nie som na tejto zemi len nejakou náhodou, viem, čo odo mňa Pán Boh očakáva. Mám pred sebou cieľ života, ktorý chcem dosiahnuť a tým je večný život, ktorý mi Pán Ježiš svojou smrťou na kríži vydobyl. V Bohu mám pomoc do každej chvíle života, viem, že nie som sám a neprechádzam ťažkými momentami života osamotený. Mám od Boha pravidlá a princípy života, jasne rozdelené a pomenované čo je v Jeho očiach správne a čo je hriechom, mám tak dané jasné mantinely života. Niežeby som ich nemohol prekročiť, som slobodný môžem, len ma Boh upozorňuje, že ak ich prekročím, budem musieť niesť následky. Mám sa toho vzdať a vymeniť to za „slobodu bez Boha“? Mám sa oslobodiť? Žiť život bez Boha?

Na prvý pohľad to môže vyzerať ako krásny život. Bez Boha niet pravidiel, nie je dobré a zlé, je len to, čo je dobré pre mňa. Neexistuje žiadna prísna morálka, to, po čom túžiš, si berieš, lebo uspokojuješ len svoje potreby. Ale nikto ti nevie povedať, na čo si tu a aký zmysel má tvoj život. Veď si len nejaká náhoda prírody, ktorá sa takto vyvinula, ale či si tu alebo nie si, to vlastne nič neznamená. A kam smeruješ, kde tvoj život skončí a čo ťa nakoniec čaká, to v podstate nikto nevie. Najskôr nič. Zlo nikto nepotrestá, dobro nikto neocení, takže ani nemá zmysel sa nad niečím takým zamýšľať. Hodnota ľudského života je vlastne nulová. Najdlhšie prežijú aj tak iba tí najsilnejší, tomu sa v ateizme hovorí prirodzený výber. Takže užívaj si život pokiaľ môžeš a mysli len na seba, pretože aj tak to nakoniec celé nemá zmysel. Toto nezmyselné bytie nazývajú niektorí ľudia oslobodením.

A čo na to Pán Boh? Pisateľ žalmu to napísal s takou iróniou: Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje... Keď sa na to pozerá Pán Boh, musí to byť pre neho tragikomické. Človek bojuje proti niekomu, na koho nemá dosah. Ale chcem povedať, že my sa nemôžeme smiať, pretože toto je boj o náš život. A to, na ktorú stranu sa človeče pridáš, rozhodne o tom, ako prežiješ svoj život a čo ťa po ňom čaká.

Vedz, že tu na tomto mieste prinášame Ježiša Krista, tu nejakého „ducha Vianoc“ nepodávame.

AMEN

Piesne: Poďakujme..; 41; 47; A 12, 53

Texty: Iz 52,7–10; Ž 98,1–9; Žid 1,1–4; J 1,1–14; (Ž 100,1-5)