Veľký Piatok 2021

Kázňový text: J 19,22

Ak by ste, milí bratia a sestry, počuli samostatne takéto slová, aký obraz by ste si vytvorili o človeku, ktorý ich vyslovil? Musí to byť niekto ozaj rozhodný, zásadový a samostatný človek, ktorý si stojí za svojím.

Keď si dnes otvoríte internet a prečítate nejakú diskusiu, nájdete tam mnoho rozhodných a ráznych ľudí. Majú svojské názory, píšu veci tvrdo a surovo, neberú ohľad na žiadneho človeka, ale tým ich hrdinstvo končí. Podpíšu sa nejakou vymyslenou prezývkou, aby ste sa ich nemohli dopátrať a aby ste nevedeli, kto sú, kde žijú a čo robia. Neuvedú tam svoje pravé meno, ani adresu. Sú hrdinami len ako anonym. Myslím, že o tom by mohli rozprávať aj ľudia, ktorí sú vo funkciách v našej cirkvi. Asi všetci poznajú takýchto ráznych a rozhodných ľudí, ktorí píšu listy, pretláčajú svoje názory, hodnotia iných, ale na záver svojho listu akosi zabudnú uviesť svoje meno a adresu. Tomuto „“ by ste sa ozaj divili.

Keď si vybavíte slová nášho textu a uvedomíte si, kto ich povedal, je až prekvapujúce, ako znejú. Po všetkých detailoch súdneho procesu Pána Ježiša Krista, je ozaj prekvapivé, že niečo také povie Pontský Pilát. Po tom, čo povedal: ...ja nenachádzam na ňom viny... a následne na to opis evanjelistu: ...a vydal ho, aby ho ukrižovali... tá rozhodnosť s Pilátom vôbec nejde dohromady.

Nakoniec tie slová boli asi len natruc židovskej veľrade, ktorá dotlačila Piláta urobiť niečo, čo v podstate sám nechcel. Tak aspoň vtedy ukázal nejaké svaly a chcel ich nahnevať. V zmysle: Čo sa týka popravy, som vám vyhovel, ale na nápise už nič opravovať nebudem.

Čo som napísal, napísal som. Dnes ľudské slovo nemá veľkú hodnotu a už neplatí ani to, čo je na papieri. Tento výrok poznáme na Slovensku aj v inej verzii: Čo som napísal, to som vlastne nenapísal. Znie to absolútne nelogicky, ale na Slovensku je aj toto možné. Ale toto radšej nechajme na tých, ktorí posudzujú diplomové práce.

To, čo obhajoval Pilát, bol vlastne nápis viny, ktorý mali v tej dobe zločinci odsúdení na smrť pribitý na kríži nad hlavou. O tom nápise vieme z evanjelií v súvise s Ježišom, ale dá sa predpokladať, že podobné tabuľky s vinou mali napísané aj dvaja zločinci, ktorí boli popravení v ten deň na Golgote. Ten nápis viny bol dôležitý výchovný a zastrašujúci prvok. Okoloidúci ľudia si mohli prečítať, prečo je ten človek odsúdený na smrť takým krutým spôsobom. Takže, tí dvaja tam mohli mať napísané niečo ako vrah, burič alebo bandita, či vzbúrenec proti cisárovi. Pre ľudí, ktorí vchádzali do mesta, to bolo vlastne upozornenie: Nič také nerob, lebo skončíš podobne. Bolo to psychologické zastrašovanie okupovaných Židov Rimanmi.

Takže, povedzme, že sa dá pochopiť, keď tam mal niekto napísanú vinu, že je vrah, alebo viacnásobný vrah, či burič. Dá sa pochopiť, prečo rímska moc toho človeka popravila, ale to, čo mal napísané Pán Ježiš, predsa vina nebola.

Len pripomeniem, že nápis bol v troch jazykoch, latinsky, pretože to bol jazyk rímskej ríše, hebrejsky, lebo to bola reč Židov, a ešte grécky, pretože od nadvlády Grékov za Alexandra Veľkého bola gréčtina násilne pretláčaná a ovládalo ju množstvo ľudí. Na krížoch, ktoré zbadáte po Slovensku, nájdete len štyri písmená INRI, čo sú začiatočné písmená latinskej vety Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum, čiže Ježiš Nazaretský, kráľ Židovský.

Čo je to za vina? Bol ten človek vinný tým, že bol kráľ Židov? Veľrade prekážalo, že je tam takéto tvrdenie. Chceli, aby Pilát prepísal text na: On povedal o sebe, že je Židovský kráľ. Bolo by to pre okoloidúcich ľudí zrozumiteľnejšie? Za to, že o sebe povieš, že si Židovský kráľ, ťa Rimania popravia? V tej dobe Herodes Antipas, syn Herodesa Veľkého, používal titul Židovský kráľ a nikto ho za to nepopravil. Dokonca mu ten titul Rimania dovolili používať.

Ten nápis na Ježišovom kríži bol v skutočnosti veľmi mätúci. Ľudia, ktorí prechádzali okolo, si mohli prečítať, že vina tohto muža je v tom, že je Židovský kráľ. Lenže ten titul sa dal vnímať ako Mesiášsky titul. Židovstvo predsa v tej dobe očakávalo Mesiáša a podľa Izaiášovských proroctiev mal byť synom Dávidovým. A Dávid bol najváženejším kráľom v histórii Izraela.

Ježiš sa raz takto pýtal farizejov: Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn? Povedali Mu: Dávidov. Tú hrozbu vnímal ešte Herodes Veľký, keď Mudrci hľadali v jeho paláci novonarodeného Židovského kráľa. Herodes okamžite žiadal od veľkňazov informácie o tom, kde sa má narodiť Mesiáš. Čiže, titul Ježiš Nazaretský, Kráľ Židovský, bolo vlastne označenie Mesiáša, Záchrancu, Spasiteľa. Okolo prechádzajúci ľudia vlastne čítali: Toto je Ježiš Nazaretský, váš očakávaný Mesiáš a Spasiteľ vášho národa. A ešte k tomu to bolo oficiálne, napísané najvyšším sudcom Pilátom Pontským.

Toto veľkňazom vadilo. Židia, vtedy utláčaní Rímom, vkladali do príchodu Mesiáša veľké nádeje. Živili v sebe vieru v to, že Mesiáš bude ako veľký kráľ Dávid, ktorý založí mocnú ríšu, bude vládnuť vtedajšiemu svetu a pokorí aj mocný Rím. Takže nápis Židovský kráľ nad zomierajúcim mužom, bol zosmiešnením ich viery a ich presvedčenia.

Z rozhovoru Pána Ježiša a Piláta ešte vieme, že Ježiš na neho urobil dojem a Pilát sa divil Ježišovým reakciám. Dokonca mu položil aj túto zvláštnu otázku: ...tak predsa si kráľ?

Nech bol ten proces akokoľvek falošný a zmanipulovaný, tá vina na kríži Pána Ježiša bola pravdivá. Ježiš Nazaretský je skutočne Židovský kráľ, je Mesiáš a to je dôvod, prečo musí zomrieť. Mnoho ľudí z celého Izraela vkladalo do osoby Pána Ježiša veľké nádeje. Pre mnohých tá poprava na Golgote bola veľkým sklamaním. Spomeňme Emauzských učeníkov, ktorí po vzkriesení vykladajú samotnému Ježišovi: A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael...

Ľudia potrebovali vidieť to poníženie, aj celé to utrpenie s jasným nápisom: Toto je Mesiáš. A Pilát tam toto svedectvo napísal jasne v troch jazykoch používaných v tejto časti sveta. Nepochopiteľne a na truc židovskej veľrade si každý mohol prečítať, že tento muž je Mesiáš Židov.

Túto vetu mali strach nahlas povedať počas Ježišovho života mnohí ľudia. Aj keď si to mysleli, bolo to riziko. Aj Ján Krstiteľ sa opýtal: ...si ty ten, kto mal prísť, a či iného čakať? Nakoniec tú odvahu nazbierali len niektorí. Peter to povedal v súkromí: Ty si Kristus, Syn Boha živého. Podobné vyznanie povedala Marta pri vzkriesení Lazara, ale nie oficiálne pred zástupom. Ľudia mali strach niečo také vysloviť nahlas, pretože by mohli byť obvinení z klamstva a súdení židovskou veľradou. Ale Pilát to dal v troch jazykoch napísať a vyvesiť na Ježišov kríž ako dôvod odsúdenia.

Myslím, že netušil, ako ho Pán Boh využil v celom tom diele spásy a záchrany. Poviete, ale veď to bolo potupné miesto a bolo to na poprave. Áno, máte pravdu, bolo to ponižujúce a potupné pre celú židovskú vieru, ale iba do nedeľného rána. Pretože ten Židovský kráľ, ktorého popravila Rímska moc, už od toho momentu v hrobe nebol.

Dnes by sme mohli kľudne hovoriť o tom, ako Pán Boh zneužil Pilátovu pomstychtivosť na to, aby množstve ľudí oznámil, kto je Mesiáš a Spasiteľ, na ktorého ľudia vtedy tak veľmi čakali. Pilátove dôvody, prečo dal zavesiť ten nápis na Ježišov kríž, môžu byť rôzne. Tak, či onak, splnili svoju úlohu. Boli oficiálnym vyhlásením toho, kto Pán Ježiš je. Ježiš Nazaretský, kráľ Židovský.

Čo som napísal, napísal som.

Ja by som si prial, bratia a sestry, aby sme aj my boli konečne viac rozhodní. Možno sme sa v živote nie vždy tak jasne a rozhodne vyjadrovali. V otázkach viery a vzťahu k Bohu sme neboli vždy jednoznační. Veľakrát sa človek priklonil vo svojich názoroch na stranu väčšiny. Ale odložme už konečne tú vlažnosť raz a navždy bokom a buďme rozhodní. Stojme si za svojou vierou.

Majte odvahu povedať: Ja patrím k tomuto umierajúcemu a trpiacemu Kristovi. Patrím k Tomu, kto je stále ponižovaný a zosmiešňovaný, koho dodnes ľudia dokážu urážať a smiať sa z neho. Pán Ježiš nebude navždy na smiech. Ľudia ho nebudú donekonečna ponižovať. Príde moment, keď sa trpiaci Kristus zmení na víťazného Krista a vtedy sa bude chcieť k nemu priznať každý.

AMEN

OZNAMY

• Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.
• Bohuznáma sestra pri životnom jubileu, ďakujúc Pánu Bohu za všetko, čím ju počas života obdaril a spomínajúc si na 27. výročie smrti manžela venuje na kysacký kostol 50,- eur.
• Bohuznáma sestra s rodinou pri 1. výročí úmrtia manžela, otca, starého otca venuje 50,- € pre potreby cirkevného zboru Obišovce a 50,- € pre fíliu Kysak.
• Mária Ferencová s rodinou pri spomienke na svoju zosnulú mamku Máriu Vargovú z Kysaku, pripomína si jej nedožité 96. výročie narodenia a oferuje na kostol v Kysaku 50,- eur a slova Božiemu kazateľovi 50,- eur.

Piesne: pašie

Texty: pašie