4. pôstna 2016

Kázňový text: J 6,47–51

Máte radi bratia a sestry umenie? Povedzme obrazy? Ak áno, aký maliarsky štýl sa vám páči?

Popravde, ja osobne sa v tom veľmi nevyznám, mne osobne sa páčia obrazy, kde je nejaká krajinka, sú realistické, jednoducho, sú zobrazením niečoho reálneho, čo môže človek okolo seba vidieť. Ale prednedávnom som len tak jedným uchom zachytil správu, že sa predal obraz za ohromnú sumu peňazí na jednej aukcii. Viem, že ma šokovala cena, ale ešte viac ma prekvapil motív. Vraj na ňom bolo len jednou farbou namaľované celé plátno. Nebol na ňom žiadny motív, nič, iba podpis autora a jedna jediná farba na celom obraze. V rádiu si z toho robili žarty, že také niečo by skutočne dokázal namaľovať hocikto, od maličkých detí, až po najstarších.
Je to svet umenia, ktorému ja nerozumiem. Nechápem, ako je možné predať obraz nejakého umelca za neskutočné milióny a pritom ten obraz nie je vôbec na prvý pohľad krásny. Nepolahodí oku. Našiel som rebríček najdrahšie predaných obrazov na svete. Tak informačne vám to prečítam:
Edvard Munch: Výkrik,,máj 2012, predané za 119 922 500 dolárov (91,33 milióna eur)
Pablo Picasso: Akt so zelenými listami a bustou, máj 2010, predané za 106 482 500 dolárov (80, 97 mil. eur)
Alberto Giacometti: Kráčajúci muž, február 2010, predané za 104 327 006 dolárov (79,33 mil. eur)
Keď som si pozeral niektoré moderné diela súčasnosti, musím povedať, že sú výslovne niektoré škaredé, nevhodné, nevkusné. Nezavesili by ste si ich v obývačke na stenu. Celkovo niektoré umelecké štýly mi ako umenie vôbec nepripadajú. Napríklad taký kubizmus, futurizmus, abstraktné umenie…
Ľudia, ktorí sa zaujímajú o umenie, dokážu stáť pred obrazom a rozmýšľať, rozjímať, skúmať, čo v tom obraze je. Prípadne sa rozplývať nad hĺbkou toho, čo tým chcel autor povedať. Ja tam vidím pár štvorčekov, niekoľko trojuholníkov a zopár krúžkov nakreslených chaoticky a nelogicky, ale pre niekoho je to úžasné umenie a vedeli by hodiny rozprávať o tom, čo tým ten autor myslel a čo tým chcel vyjadriť. Myslím, že na niečo také, musia byť ľudia naučení, musia to mať v sebe, nie každý sa niečomu takému môže venovať.
Spomenul som si na to vtedy, keď som si čítal náš dnešný kázňový text. My kresťania sme tiež trošku takou špecifickou skupinou, tak ako ľudia venujúci sa umeniu. Viete prečo? Sedíte tu, počúvate čo hovorím a nikto z vás sa nebúri a neprotestuje, že tu rozoberáme veľmi čudné a na prvé počutie nelogické a ťažko pochopiteľné veci.
Čítal som vám slová Pána Ježiša, že …je chlieb života, že…zostupuje z neba a dáva svetu život,…kto je z toho chleba, bude žiť naveky… A vy nijakým spôsobom neprotestujete, že sú to nepochopiteľné a nelogické veci. Je to ako umenie, ktoré potrebuje vysvetlenie, či pochopenie tých, ktorí tieto slová počúvajú.O čom sa tu bavíme? Aký chlieb zostupujúci z neba? Aký chlieb, ktorý dáva svetu život? Čo sú to za čudné obrazy, v ktorých sa vyjadrujeme?
Uvedomujem si, že sme v kostole dosť špecifickou skupinou ľudí, ktorí dokážu abstraktne myslieť, ktorí dokážu rozpoznávať symboliku slov a rôznych obrazov, ktorí vedia premýšľať o veciach, ktoré sú skryté našim očiam a ktorí dokážu akceptovať celý duchovný svet okolo nás.
A toto nevie každý. Tak, ako je pre niekoho cudzie maliarstvo, lebo mu nerozumie, tak môže byť pre niekoho na míle vzdialené duchovné rozmýšľanie. Preto občas Pán Ježiš povedal, že jeho poslucháči majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú, lebo sa nedokázali zastaviť a premýšľať v tých dimenziách v ktorých ich sám vodil.
Skúsme dnes premýšľať o tom duchovnom svete, ktorý nám Pán Ježiš naznačil v našom prečítanom texte. Možno tak, akoby ste stáli pred nejakým avantgardným obrazom a uvažovali, čo tým ten autor chcel povedať. Nepochopíte ho, keď cez neho prejdete len letmým pohľadom. Bude sa vám zdať čudný, nelogický. Musíte pred ním zastať, intenzívne sa pozerať a rozmýšľať. Presne toto je potrebné urobiť, keď si vypočujete biblický text.
Nemôžete po prvom prečítaní povedať, nerozumiem, je to celé nejaké chaotické. Treba sa zastaviť a donútiť sa premýšľať.
Takže najprv to Ježišovo vyjadrenie: Ja som chlieb života.
Rozumieť tomu vyjadreniu znamená mať určitú obrazovú predstavivosť. Chlieb je pre človeka symbolom všetkého, čo potrebuje človek pre svoj telesný život. Je symbolom všetkých telesných potrieb. Ale Ježišovi nešlo v tomto prípade o telesné potreby, narážal na to, že tak ako je chlieb nutný pre človeka tu na zemi, tak je On nutnosťou pre život človeka v nebesiach.
…ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky. Reálne sa táto vec uskutočniť nedá. Nedala sa ani v tej dobe, keď Pán Ježiš žil. Jeho telo bolo z mäsa a kostí a nikto ho nejedol. Pán Ježiš pod tým slovom jesť jeho, ako sa je chlieb, chápal, že človek uverí a príjme zvesť jeho života, že príme jeho slová, ako tie, ktoré prinesú ľuďom požehnanie na zemi a vo večnosti raz spásu. Pre kresťanov to znamená, že doslova hltajú všetko to, čo Ježiš priniesol svojim životom, všetko čo povedal, urobil, že to všetko akceptujú, ako najvyššiu pravdu.
Nezľahčime si vysvetlenie tohto textu len na Večeru Pánovu, kde symbolicky jeme Kristovo telo a pijeme Kristovu krv. To akoby Ježiš povedal, že ten kto bude raz za čas prichádzať k Večeri Pánovej, má večný život. To nie je všetko, čo Pán Ježiš myslel.
Je v tom celé prijatie Krista. Každé jeho slovo, jeho myšlienka, ak chcete, jeho filozofia života má byť pre človeka, ako každodenný chlieb, jedlo, ktoré denne prijímame.
Tieto slová vylučujú akékoľvek povrchné kresťanstvo. Človek si žije svoje dni po svojom, robí svoje rozhodnutia a raz za čas sa ukáže v kostole. To nie je o tom, že Ježiš je chlieb života.
Každé tvoje rozhodnutie, každá tvoja voľba, každý tvoj krok je poznačený a ovplyvnený Kristom, jeho vôľou, jeho slovom, jeho zásadami. Apoštol Pavel to prepojenie Krista a svojho života vyjadril slovami: Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.
Keď sa takto pozerám na tento text, tak si uvedomujem, ako som ďaleko od tohto Ježišovho slova. To nie je len narážka na Večeru Pánovu, ku ktorej prídeme štyrikrát do roka a mohli by sme povedať, že sme naplnili to slovo, lebo sme jedli Kristovo telo.
Najčudnejšie na tom je to, že čím sa dlhšie pozeráte na to Kristovo slovo, tým sa vám vybavuje viac a viac myšlienok tohto Kristovho obrazu. A rozširuje sa to stále viac a viac.
Rozumiete tej Ježišovej symbolike bratia a sestry? Je to zvláštne, ale Pán Ježiš od kresťanov očakáva, že budú nad takýmito obrazmi premýšľať a pochopia ich. Že nebudú povrchní. Že im uveria, akceptujú ich a prímu ich pre svoj život.
Takže si teraz predstavte nejakú veľkolepú galériu a v nej obrazy s Ježišovými citátmi. A my, ako znalci umenia, sa postavíme pred takýto jeden obraz s Kristovým slovom a začneme rozmýšľať, čo tým jeho autor chcel povedať nám všetkým do dnešnej doby. A stojíme pri tom, viacerí rozmýšľame a hľadáme tú zvesť toho slova, ten odkaz pre človeka dnešných dní.

Na záver len pripomeniem, že cena týchto textov sa tiež šplhá do závratných výšin, pretože ich autor obetoval vlastný život, aby nám ich odovzdal. O to viac by sme si ich mali vážiť a o to viac by sme sa mali o nich zaujímať.

AMEN

Piesne: 102; 105; 108; (113); A 28; 656/11
Texty: Iz 54, 7–10; R 5, 1–11; J 6, 1–15; Ž 84, 6–13