Veľkonočná nedeľa 2016

Kázňový text: J 11,25

Vymýšľal som tento týždeň nejaký Veľkonočný pozdrav, a v jednom momente mi napadlo, že by som mohol dať ako podklad, fotku nejakého cintorína a napísať na to slová: Tam kde iní končia, my len začíname.

Ale potom som si uvedomil, že by to bolo asi dosť surové a tvrdé napísať to takto priamo. No bola by to úplná pravda. Skutočne tento deň, ktorý si dnes v cirkvi pripomíname, zmenil tento základný pohľad na smrť človeka a na jeho budúcnosť.
A tam, kde život iných ľudí končí a kde sa končia všetky nádeje a kde niet žiadnej budúcnosti, tam my veriaci ľudia len začíname nový život s Kristom v nebeskom kráľovstve, ktorý bude úplne iný ako ten, ktorý sme žili dosiaľ.
Toto celé zmenila udalosť Veľkonočného rána, keď sa prvýkrát po svete začala šíriť správa, že niekto vstal z mŕtvych. A nie len to, pretože takéto udalosti sa už v dejinách stali. Bolo niekoľko prípadov v Židovskej histórii, keď prorok Eliáš a prorok Elizeus vzkriesili z mŕtvych chlapcov, či samotný Ježiš navrátil k životu troch ľudí. Ale stále to nebolo to, čo sa odohralo v nedeľné Veľkonočné ráno, keď Pán Ježiš svojim vzkriesením porazil smrť. To je to odlišné a podstatné.
Od tohto dňa môžeme vidieť veci života inak, ale aj veci smrti. Všetko je od tejto udalosti iné. Skutočne to má ohromný dopad na to, čím žijeme a čo nás v živote stretá, či čaká. A o tom by som vám chcel dnes bratia sestry rozprávať.
Ako sa Kristovým vzkriesením zmenil svet, ako sa zmenil pohľad na život. Ako sa zmenil pohľad na smrť. Ako sa rapídne zmenila naša budúcnosť. A ako sa musíme zmeniť aj my vo svojom myslení.
Prečítame si teraz biblický text z Evanjelia Jána 11. kapitoly 25 verš.

Text: J 11,25

 Nie je ťažké uhádnuť, kto tieto slová povedal, ale určite bude ťažšie uhádnuť komu boli adresované. Viete niekto?
Bolo to v jeden veľmi ťažký moment pre rodinu v Betánii. Márii a Marte zomrel brat Lazar. Ježiš tam vtedy nebol a keď poň poslali poslov, nestihol prísť do Betánie včas. Lazar bol už štyri dni v hrobe, keď Ježiš dorazil do tej oblasti a Marta mu vyšla naproti. Samozrejme, že s plačom, a aj s výčitkou, že keby bol tu, tak by jej brat nebol zomrel. A to bol ten okamžik, keď Pán Ježiš povedal to rozhodné slovo: Ja som vzkriesenie a život…
Bolo to veľmi odvážne a rozhodné slovo. V takých situáciách ľudia nebývajú takí rozvážni. Veď sa pozrite na nás, ako sa vyjadrujeme, keď niekto zomrie. Vyjadrujeme sústrasť, vyjadrujeme svoj smútok s množstvom pochybností, ako to bude ďalej pre rodinu, či pre blízkych, ktorí niekoho milovaného stratili.
Ježiš to nehovoril takto. Povedal to jednoznačne a jasno: Ja som vzkriesenie a život…
Je to také dôležité pre tento svet? Má to až taký veľký význam? Ja si myslím, že táto správa mení úplne všetko.
Vysvetlím to trochu inak na jednom zápornom príklade, ktorý sa nás stále čim viac a viac dotýka. 11. septembra 2001 zažila Amerika zatiaľ najväčší teroristický útok. Padli pri ňom dve budovy svetového obchodného centra. V ten deň sa v istom slova zmysle zmenil svet. Ľudia si uvedomili reálnu hrozbu terorizmu. Odvtedy pribúdajú ďalšie a ďalšie útoky v mnohých krajinách sveta. Nás sa však už osobnejšie týkajú veci v Európe. Mali sme teroristické útoky vo Francúzku v Paríži, rukojemníkov držali v koncertnej sále, strieľalo sa v reštaurácii, na terase talianskej reštaurácie, ale aj na futbalovom zápase. Pred pár dňami to bolo zase v Belgicku v letištnej hale, či v metre.
Vnímate, čo tieto udalosti spôsobili? Aj keď je Slovensko pre teroristov zatiaľ nezaujímavé a u nás sa nič také zatiaľ nestalo, túto hrozbu už vnímame všetci. Je tu niečo čo tu do 11. septembra 2001 nebolo a nepoznali sme to, ale dnes už s tým reálne žijeme a myslíme na to. Pochybujem, že sa dnes nájde človek, ktorý sadá do lietadla na nejakom európskom letisku, žeby mu myšlienky hoci i len na pár sekúnd neubehli smerom:Nemôže byť v tomto lietadle bomba?
Pochybujem, že hociktorý rodič na Slovensku, ktorého dieťa cestuje niekam do zahraničia, nepomyslí aspoň na chvíľu na to, čo sa môže jeho dieťaťu stať a aké nebezpečenstvo mu hrozí. A už to nie je iba letisko, hala na letisku, už je to ktorékoľvek nákupné centrum, ktorákoľvek reštaurácia, akýkoľvek dopravný prostriedok.
Stalo sa niečo, čo sa nás všetkých viac či menej dotklo a poznačilo nás to. Neviem, ako dlho to celé potrvá, ale nebudeme vedieť v budúcnosti uvažovať a rozmýšľať bez toho, aby sme pomysleli na nebezpečenstvo, ktoré hrozí. V tomto je naše rozmýšľanie už iné.
Terorizmus je vec, ktorá zmenila súčasný svet. Samozrejme, že je to v tom zlom slova zmysle. Ale chcel som tým ukázať, ako nás niektoré veci vedia ovplyvniť a poznačiť na celý život.Stane sa niečo, a všetko čo urobíte po tom, má v sebe moment myšlienky na túto udalosť.
Veľká noc a vzkriesenie Pána Ježiša Krista je takýmto rozhodným momentom. Ale musím zdôrazniť, v tom dobrom slova zmysle. Od toho dňa, keď sa to stalo, keď mŕtvy a pochovaný Kristus znova chodil pomedzi ľudí, znova sa k nim prihováral, znova ich učil, od toho momentu máme jasný dôkaz, že smrť nie je to posledné, čo nás v živote čaká.
Samozrejme, že viera v posmrtný život tu bola oveľa skôr. Aj Stará zmluva hovorila o živote po smrti, ale stále to bola len vec viery, bez reálneho a skutočného dôkazu. Židia v sebe živili túto nádej, uchovávali starozmluvné zasľúbenia, ale nebol nikto, kto by bol zomrel a vrátil sa späť. Nebol nikto, kto by túto vieru potvrdil, dokázal, či vyvrátil. Slová muža, ako bol Jób, ktorý povedal: Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom…, boli prejavom úprimnej viery, ale nebol na to rukolapný dôkaz. Táto jeho viera stála len a len na Božích zasľúbeniach. Tak tomu bolo až do dňa, keď vo Veľkonočné ráno našli ženy prázdny Ježišov hrob a potom ho cestou stretli vzkrieseného.
Niet podstatnejšej udalosti, ktorá sa stala v dejinách ľudstva, ktorá by mala tak osobný vplyv a dosah na život človeka. Nie len niektorých, ale všetkých. Terorizmus ovplyvnil naše myslenie, ale možno sa mnohí s ním a jeho dôsledkami na nás a našich blízkych nestretneme. Kiež by to Pán Boh dal.
No so smrťou sa stretneme všetci. To je téma, ktorej sa nikto z nás nevyhne. Takže o vzkriesení budeme raz rozmýšľať všetci, budem musieť, keď nás prikvačí smrť. Ale ja sa pýtam: Na základe čoho budeš rozmýšľať o vzkriesení, alebo o živote po smrti? Na základe akých informácií a od koho sa budeš o tom baviť?
Stále sa vo vede posúvame vpred, ale túto vec zatiaľ nikto dostatočne nevyriešil, a otázky týkajúce sa smrti a života po nej, ešte nikto iný nezodpovedal.
Ak sa môžeme o niečo oprieť, ak sa môžeme na niekoho odvolať, tak je to jedine Kristus a udalosti Veľkej noci, kde niekto mŕtvy ožil a premohol smrť, takže nad ním už viac nemá moc.
Kristovo vzkriesenie je udalosť, ktorá zmenila svet. Od tejto udalosti musíme rozmýšľať a rozhodovať sa inak. Musíme inak žiť, pretože musíme počítať s večnosťou a s tým čo príde, keď nás Pán Ježiš povolá po smrti z našich hrobov. Život po smrti je reálna vec a mali by sme naň myslieť vo všetkých našich rozhodnutiach a vo všetkých našich plánoch.
V tej veci však treba ísť aj osobnejšie. Ako ovplyvňuje Ježišovo vzkriesenie brat sestra tvoj osobný život?
Terorizmus nás ovplyvňuje v tom, že máme strach, alebo v tom, že teraz si nebudete organizovať cestu niekam do Belgicka. Alebo v lete budete vážne zvažovať, kde pocestujete na dovolenku. To sú konkrétne dopady posledných udalostí na náš osobný život.
Moja otázka je, aký konkrétny dosah má pre teba Ježišovo vzkriesenie? Ako ovplyvnilo, či ovplyvňuje tvoje rozhodovanie a tvoje konanie?

AMEN

Piesne: 130; 123; A 37;136; 125; 600; A 36; 656/14
Texty: 1S 2, 1–2.6–8; 1K 15, 1–11; Mk 16, 1–8; Ž 118, 14–24