1. slávnosť svätodušná 2020

Kázňový text: 2M 19,1-9

Bratia a sestry, máme dnes prvú slávnosť svätodušnú a ja som pre vás vybral starozmluvný text. Možno sa vám bude zdať, že Duch Svätý je viac osobou Novej zmluvy, ale na obraze Izraelského národa sa dá veľmi jednoducho vysvetliť posvätenie. A práve tejto téme sa budeme venovať v dnešný sviatočný deň.

Text: 2M 19,1-9

Keď počúvate biblický text vidíte v ňom úžasný Boží plán do budúcna. Určitú víziu, ktorú mal Boh s Izraelským národom, určitý plán, ktorý Boh pripravil pre tento svet a mal v ňom figurovať práve Izraelský národ, ktorý si Hospodin vybral a vyvolil.

Ak by sme mali zhodnotiť slová, ktoré Mojžiš povedal a hodnotili by sme to politicky, tak musím povedať, že takto sa pestuje nacionalizmus. Hrdosť a pýcha na to, že som niekto a patrím k niekomu, kto je dôležitý. Tu sa začala u Izraelcov budovať ich hrdosť a pýcha, ktorá sa potom prejavovala v ich histórii a asi sa aj prejavuje dodnes. Slová Boha, ktoré Mojžiš oznamoval Izraelskému národu boli vyzdvihnutím ich vyvolenosti a jedinečnosti medzi všetkými ostatnými národmi. ...budete mi vlastníctvom medzi všetkými národmi, lebo celá zem je moja. Vy mi budete kňazským kráľovstvom a svätým národom. Ako by ste sa vnímali, keby ste boli súčasťou ľudu, o ktorom platilo toto slovo?

A nebolo to iba to. Ich viera v jedného Boha, keď všetci ostatní naokolo mali množstvo modiel a vymyslených božstiev, z nich tiež robila niečo výnimočné. Takýto bol Boží plán a Mojžiš im to pripomínal.

Ale musím povedať kacírsku myšlienku, že tento plán Bohu nevyšiel. Kto pozná históriu Božieho ľudu, tak vie, že sa Izraelský národ nestal výkladnou skriňou viery a zbožnosti pre všetky ostatné národy, aj keď im Pán Boh takúto možnosť ponúkol. Nakoniec z toho bola alternatíva, ktorá sa mohla stať skutočnosťou, ak by boli poslúchali a zachovávali zmluvu, ktorú im Boh dal na vrchu Sinaj.

Namiesto toho čítame, ako bol vyvolený ľud tvrdošijný a nechcel sa dať viesť. Ako často vo svojej histórii zlyhával a o nejakom vzore a príklade pre iné národy nemohlo byť ani reči. Božia túžba bola iná. Izraelský národ mal byť akoby kňazským kráľovstvom, svätým národom, ukážkou viery a oddanosti Bohu, ktorú mali vidieť iné národy a učiť sa, alebo dokonca až napodobňovať ich vieru. Mali byť inšpiráciou pre iné národy.

Výsledok bol však iný. Židovstvo to doviedlo do veľkej namyslenosti a pýchy, aj keď nebolo na čo byť pyšný, aj keď to naplnenie zmluvy s Hospodinom, ako sa to od nich očakávalo, sa reálne neuskutočňovalo. Ostala len hrdosť, povyšovanie sa nad druhých a ponižovanie iných, ale zachovanie a dodržiavanie zákona ostalo v nedohľadne.

Hovorí sa, že príklady priťahujú. A Pán Boh mal takýto plán s týmto národom. Vyvolený Boží ľud, ktorý mal byť vzorom. Ale nebol z neho dobrý príklad. Izrael nenaplnil Božie očakávania.

Viete, že ten Boží plán bol jednoduchý? Ak by ste mali obchod so zeleninou a ovocím, čo by ste vyložili do debničiek vo výklade? Samozrejme, že tie najkrajšie kusy ovocia, ktoré by ste mali. Výklad predsa oslovuje a láka zákazníkov a dáva sa tam to najlepšie a najkrajšie z toho, čo máte v ponuke.

Predajca áut vás tiež usadí do plne vybaveného predvádzacieho modelu, keď vás vezme na skúšobnú jazdu, aby ste boli ohúrení a užasnutí. To auto má väčšinou najväčší výkon a všetky možné vychytávky, aby bolo o čom hovoriť a čo predstavovať.

Takto to Pán Boh naplánoval s Izraelským národom. Ale bol čas, keď sa to nezrealizovalo. A tak Pán Boh zmenil adresáta tejto vyvolenosti. Slová o svätom národe, či kráľovskom kňazstve nájdete napísane v novej zmluve o Kristovej cirkvi. Pán Boh nezmenil svoju myšlienku, ani svoj názor, pozval však do tejto vyvolenosti iných ľudí. Už nie podľa príslušnosti k jednému národu, ale podľa úprimnej viery.

Tú ponuku dal Pán Boh nám. Ak veríš v Ježiša Krista, môžeš byť v niečom výnimočný, stávaš sa vyvolený a vzácny. Môžeš byť a máš byť výkladnou skriňou, na ktorú sa má pozerať celý svet a má sa od teba učiť. Toto je svätosť. Toto znamená byť posvätený, oddelený od sveta a určený pre Boha. Kresťania by mali byť výkladnou skriňou viery a zbožnosti pre dnešný svet.

Znie to veľmi hrdo, ale reálne v živote to tak nie je. Veriaci ľudia sa cítia skôr vylúčení, odstrkovaní svetom a spoločnosťou, ako niekde na výslní a obdivovaní. Pre koho sme príkladom? Koho zaujíma ako veriaci ľudia žijú? Kto je dnes zvedavý, čo prinášame tomuto svetu? Skôr sme pre svoju vieru iným na posmech.

Na jednej strane je to aj dobré. Nebudeme namyslení a pyšní a nebudeme inými pohŕdať, ako sa to stalo v určitých obdobiach vyvolenému Božiemu ľudu starej zmluvy. Ale na druhej strane som si istý, že máme niečo, čo ľuďom tohto sveta chýba. Sme nositeľmi hodnôt, ktoré postrádajú. Možno si to neuvedomujú, ešte netušia, aké sú tie skutočné a pravé hodnoty, ale v jeden okamih života to zistia.

Tento týždeň opakovali v televízii film Hacksaw Ridge: Zrodenie hrdinu. Je to skutočný príbeh, ktorý sa stal počas druhej svetovej vojny v konflikte medzi Japonskom a USA. Mladý muž Desmond Doss nastúpil dobrovoľne do armády, ale počas výcviku odmietol zobrať do ruky zbraň. Chcel byť len zdravotníkom. Zažil si veľa ponižovania a výsmechu od ostatných vojakov a nadriadených, dokonca mu hrozil poľný súd. Nikto ho v armáde nechcel. Tvrdili, že v boji ohrozí ostatných a bude to celé na škodu. Nakoniec sa na front dostal a to priamo do ťažkých bojov na Okinawe do Hacksaw Ridge. Keď zrazu išlo o život, už nebol na smiech. Po jednom útoku zachránil 75 vojakov. Stal sa prvým vojakom v americkej histórii, ktorý bol vyznamenaný Medailou cti bez jediného výstrelu. S Bibliou v ruke bol počas výcviku na smiech, ale keď sa začala vojna so všetkou svojou krutosťou, keď smrť bola blízko, zrazu ten veriaci človek mal niečo, čo ostatní nemali.

Vrchol filmu bol, keď pár dní po záchrane tých vojakov čakala celá rota nastúpená pred útokom, generál cez vysielačku velí do útoku, ale všetci stoja a čakajú, nikto sa ani nehne. Generál sa pýta: Prečo neútočíte? Veliteľ odpovedá: Čakáme, vojak Doss sa modlí.

Chcel by som nám dnes všetkým pripomenúť, že sme nositeľmi niečoho, čo tento svet nutne potrebuje. Možno si to neuvedomuje, nevie o tom v niektorých momentoch a okamihoch. Ale raz na to tí ľudia prídu, pochopia to, dôjde im to. Pre niekoho to bude možno neskoro, pre niekoho nie. Ale my veriaci ľudia sme nositeľmi záchrany a spasenia. My sme tí, ktorí prinášame tomuto svetu zvesť o spasení v Ježišovi Kristovi. Zvesť, ktorá môže človeka zachrániť zo smrti. To je význam tých slov budete mi kňazským kráľovstvom a svätým národom...

Si niekto výnimočný, brat-sestra, svätý, oddelený pre Boha, si kňazom, ktorý nesie záchranu. Nikto iný to nemôže urobiť, nikto iný v tomto svete túto hodnotu nemá. Uvedomuješ si to?

Možno je moja alebo tvoja viera teraz pre niekoho na smiech. Možno si ani my sami neuvedomujeme, aká je to vzácna vec môcť veriť v Ježiša Krista a mať spasenie a večný život. Mnohí sa tvária, že to nepotrebujú, kým žijú, načo by im to bolo? Nezdá sa, že je to tak dôležité. Ale príde raz moment blížiacej sa smrti a vtedy človek pochopí, čo je to mať vieru v Krista, mať vedomie, že nie si sám, mať poznanie, že vieš, čo ťa čaká a kam ideš a vieš s kým sa stretneš. Toto je naša vyvolenosť, to je to posvätenie. Možno až vtedy aj nám samým dôjde, aká je to hodnota, aké je to dôležité.

Budete mi kňazským kráľovstvom a svätým národom. To nám dnes odkazuje Božie slovo. Nie preto, aby sme ostatnými začali pohŕdať, ale preto, aby sme boli vďační za to, čo nám Boh skrze Ducha Svätého dal. Nemáme sa hanbiť za to, že môžeme veriť v Krista, nemáme to skrývať, nemáme sa za to cítiť menejcenní. Máme byť hrdí, že si nás Pán Boh vybral, dal nám dar viery a posvätil si nás, urobil z nás svoj svätý ľud.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 165; sl. sláva 167; A 41; (175); 169; 178; A 42; 656/5

Texty: Sk 2,1–21; Ž 104,24–34.35b; R 8,22–27; J 15,26–27.16,4–15