Nedeľa po Vstúpení 2019 - 100 rokov od smrti M. R. Štefánika
Kázňový text: Ž 33, 12-2
Vybrané verše 33. Žalmu sú vyjadrením vďaky Hospodinovi. Celý tento žalm má názov Chvála prozreteľnosti a všemohúcnosti Božej. Žalmy boli v židovskom náboženstve piesňami a boli súčasťou náboženských obradov v Jeruzalemskom chráme. Boli to časy, keď sa náboženské veci neoddeľovali od veci národných, pretože židovský národ bol zároveň Boží vyvolený ľud. Byť Židom znamenalo prihlásenie sa ku konkrétnemu národu, ale zároveň to bolo priznanie sa k viere v jediného Boha. Nič národné sa neriešilo bez náboženského a nič náboženské sa neriešilo bez národného.
Ešte aj také súdenie Pána Ježiša, ktorého nechceli Židia uznať ako Mesiáša, nebol len čiste náboženským problémom. Židovská rada ho síce odsúdila za to, že sa vydáva za Mesiáša a za to si zasluhuje smrť, ale zároveň riešili problém, že Ježiš svojou popularitou vyvolá rozdelenie: Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ. Vnímali Ježiša a jeho konanie, ako vážne ohrozenie národa.
Dnes však žijeme v inej dobe a v inom národe a nemyslím, že by takéto vnímanie národného a náboženského bolo dobré. Kresťanská cirkev dnes nemusí riešiť politiku, na to máme dnes množstvo politikov. Cirkev je tu na to, aby viedla ľudí k spaseniu, aby im prinášala úprimnú vieru v Boha a pôsobila na nich Božím slovom. To je najdôležitejšie poslanie kresťanských cirkví. Aby prinášali tomuto národu skutočné hodnoty a pravú kresťanskú morálku práve cez ľudí, ktorí budú žiť podľa kresťanských zásad.
Ak sa z tohto pohľadu dnes pozeráme na Slovenský národ, tak musíme skonštatovať, že práve v tom sme ako kresťanské cirkvi zlyhali. Je to ako v školstve, ktoré sa v posledných rokoch kritizuje, pretože neprodukuje dostatočne vzdelaných ľudí a nie je to ani v odboroch, ktoré naša spoločnosť a náš štát potrebujú.
Tak sme ani my v kresťanských cirkvách nevychovali dosť čestných, zásadových, vysoko morálnych ľudí, ktorí by sa postavili v našom štáte do rôznych funkcií, aby ten národ viedli správnym smerom. Je to jeden z dôvodov, prečo sa doslova topíme v korupciách, úplatkárstve, zločinnosti, v rôznom rodinkárstve, či mafiánskych praktikách prepojených na politikov.
Keď som si nanovo prechádzal život M. R. Štefánika, práve toto som si uvedomil. Chýbajú nám takýto zapálení ľudia. Samozrejme nie dokonalí, nemusíme z nich robiť nejakých svätcov, ale s takýmto zápalom za väčšie veci, za vyššie dobro. Ľudia, ktorí nehľadajú len vlastný prospech, ale dokážu sa pozrieť aj za hranice svojho plota a vidieť aj potreby druhých a zabojovať za dobro národa a vlasti.
Z pohľadu Božieho slova môžeme aj my dnes na Slovensku prehlásiť slová žalmistu za autentické pre nás: Blahoslavený národ, ktorému Hospodin je Bohom, ľud, ktorý si zvolil za vlastníctvo. Nedá sa nevidieť v našom národe, čo všetko ovplyvnila viera v Boha, ako kresťanstvo zasiahlo do vývoja nášho štátu, do našej histórie, ako poznačilo naše mnohé rozhodnutia. Ale toto nie je všetko. S tým by sme sa nemali uspokojiť.
Náš dnešný žalm konštatuje, že Hospodin sa stále pozerá, stále sleduje naše rozhodnutia, naše kroky. To je výzva k zodpovednému životu, každého jedného človeka. Nedá sa žiť z minulosti ani žiť slávnou minulosťou.
História je dobrá, pretože nás môže poučiť a viesť k správnym rozhodnutiam, či už v osobnom živote, či v živote celého národa. Ale nedá sa z nej žiť v budúcnosti. Toto je problém práve našej cirkvi. Máme takú tendenciu hovoriť o slávnej minulosti, o veľkých osobnostiach, ktoré z nej vyšli. Ale nové problémy a nové výzvy potrebujú nových ľudí. Ani Štefánik ani Štúrovci neurobia za nás v dnešnej dobe správne rozhodnutia. Toto musíme zvládnuť my sami. Či už je to v našich osobných životoch, alebo je to v živote nášho národa.
Keď som si niekoľkokrát čítal tento žalm, uvedomil som si, aké sú tieto slová stále aktuálne. Hovoria o tom, že ...kráľovi nepomôže veľké vojsko, ani hrdina sa nezachráni veľkou silou. V dobe, keď tieto verše písal, práve v tom bola opora ľudských nádejí. Armáda, vojsko, kone, ktoré sa rýchlosťou rútili do boja. Ale Pán Boh sa na to celé pozerá a hovorí, že je to klam, takto sa nevyhrávajú veľké zápasy. Tie skutočné víťazstvá vyhrávajú tí, ktorí sa vedia pokoriť pred Bohom.
Na mnohých miestach v Európe sa do popredia predierajú extrémisti a extrémistické politické strany. Ľuďom sa začali pozdávať rýchle a extrémne riešenia. Sme z mnohých vecí znechutení a nešťastní a tak sa nám začína páčiť, že mocou a silou je možné vyriešiť všetko, že radikálne a rozhodne sa treba postaviť ku každému problému. A ak je to potrebné, treba použiť aj násilie. Presne o takýchto nádejach hovoril pisateľ žalmu. Ale konštatuje, že toto nie je riešenie, že toto je klam. Nemôžete šťastie jedného človeka postaviť na nešťastí druhého. Používať násilie, či veľkú silu neprináša záchranu, plodí to len ďalší hnev a ďalšiu nenávisť.
Keď dnes spomíname na M. R. Štefánika, nedá sa prehliadnuť to množstvo diplomatických rokovaní, jednaní, kdekade po svete, rokovania o všemožnej podpore pre novovznikajúci štát. Je lepšie hľadať riešenia ako provokovať k nenávisti, je lepšie rozprávať sa s ľuďmi, ako ich nenávidieť preto, že sú iní ako my, či majú na veci iný názor.
Ako veriacim ľuďom nám pripomínam slová nášho žalmu: Oko Hospodinovo spočíva na tých, ktorí sa Ho boja, ktorí očakávajú Jeho milosť... Naháňajú mi strach ľudia, ktorí sa tvária, že vedia všetko, že majú na všetko riešenia, že rozumejú každej jednej veci a vyznajú sa v každej jednej oblasti. Niektorým ľuďom chýba akákoľvek pokora. Človek sa nemôže a nemá hrať na Boha.
Keď začali MS v hokeji, tak v jednom rádiu poznamenal moderátor, že sa teraz celé Slovensko zmení na trénerov slovenskej reprezentácie. Zrazu sme boli všetci odborníkmi na hokej a vedeli sme, čo mal tréner urobiť a kde sa stala chyba. To skutočne hovorí za veľa. Tak dobre sa všetci rozumieme politike, ekonomike, sme odborníkmi na školstvo, či zdravotníctvo, vieme presne, čo má robiť vláda, aké kroky má podniknúť ten ktorý minister, čo je potrebné urobiť vo vzťahu k menšinám a ako urobiť poriadok s Rómami...
Zhodnotím to veľmi jednoducho: Chýba nám skromnosť a pokora pred ľuďmi aj pred Bohom. Pojem bázeň pred Bohom je nám v dnešnej dobe cudzia a robíme jednu ozaj fatálnu chybu, keď namiesto Boha sme na piedestál postavili človeka. Naša spoločnosť sa tvári, že nepotrebuje Boha. Snažíme sa vo všetkom vyhovieť človeku. Celá rétorika dnešnej doby sa točí okolo práv človeka, hovoríme len o tom, na čo máme nárok, čo všetko musíme urobiť, aby boli uspokojené všetky naše túžby.
Človek nie je Boh. Áno Boh sa stal človekom v osobe Pána Ježiša Krista, ale človek sa nemôže stať Bohom. Mnohokrát sa to v histórii ľudstva dokázalo. Ak sa človek začal hrať na Boha, malo to vždy deštruktívne následky. Biblia hovorí: Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,22cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť.
Presne toto dnes vidíme častejšie okolo seba. Akonáhle je človek a jeho potreby tie najdôležitejšie, vychádzajú na povrch tie zlé túžby a žiadosti. Už sa ich ľudia ani nesnažia krotiť, ani sa ich nesnažia ovládať, pretože je dôležité to, čo chcú oni, po čom túžia, čo si prajú a nemusia brať na nikoho ohľad, nemusia mať s nikým súcit, nemusia hľadať dobro niekoho iného, tí prvoradí sú oni.
Toto je zlý smer, ktorým sa vybrala naša spoločnosť. Z nášho slovníka sa vytrácajú slová prepáč, je mi to ľúto, mrzí ma to, urobil som chybu... Vyrastajú nám generácie, ktoré akoby chyby nerobili, nemajú čo ľutovať, nemajú sa za čo ospravedlňovať. Žijeme v prostredí, v ktorom je dobré to, čo je pre mňa dobré a zlé je to, čo mne spôsobuje zlo. Ja, moje pocity a moje prežívanie je jediná norma, podľa ktorej sa hodnotí dobro a zlo. A ovocie takéhoto života a týchto hodnôt už pomaly zbierame.
Je dôležité aby cirkev hovorili a učila, že Boh nám dáva normy toho, čo je dobré a zlé, čo je správne a čo je nesprávne. Je dôležité, aby sme my kresťania tieto normy dodržiavali, nie iba v kostole, ale všade tam, kde sme, a boli tak dobrým príkladom vo svojej práci, vo svojom postavení, vo svojej službe. Pretože my vieme a uvedomujeme si, že Boh je ten, ktorý nás bude brať na zodpovednosť za náš život a naše rozhodnutia. Na tom sa nič nezmenilo.
AMEN
Piesne: 566; 637; 565; 564; A 86; 656/5
Texty: Ž 85,2–4.9–14; Sk 10,34–36; J 20,19–23
