1. slávnosť svätodušná 2018

Kázňový text:  J 7, 37-39

Evanjelista Ján nám opisuje udalosti, ktoré súviseli so židovským sviatkom stánkov. V posledný deň tohto sviatku chodili kňazi okolo hlavného oltára v Jeruzalemskom chráme a liali okolo neho vodu, ktorá sa prinášala z jazera Siloe. Prosili takto o jesenný dážď, ktorý bol dôležitý pre krajinu. Voda sa takto v malých kanálikoch v podlahe vylievala z chrámu na všetky smery. Malo to svoju symboliku, pretože Židom to celé pripomínalo, že voda je dar od Hospodina a voda oživuje celú ich krajinu.

Slovensko nie je krajina s malým množstvom vody, v tomto porovnaní sa nachádzame niekde úplne inde. Máme mnoho prameňov, jazier, riek a potokov. A ak niečoho máme veľa, tak je úplne logické, že si to nijako extra nevážime. Aj keď už aj my zažívame občas veľké suchá a bojíme sa, že sa nič neurodí a všetko nám vyjde nazmar. V tomto sme stále odkázaní na Božiu žehnajúcu ruku a ani nejaké umelé zavlažovanie nás z našej biedy celkom nevytrhne. Nie je to úplne ono a nestačí to.

V ten posledný deň židovského sviatku to bola taká slávnosť vody. Pán Ježiš však vodu využil ako symbol Ducha Svätého, ktorý mal byť zoslaný na učeníkov po jeho vzkriesení. Vyzval ľudí k tomu, aby ak sú smädní, prišli k nemu a napili sa.

Všetky takéto Ježišove výzvy boli trochu záhadné. Neviem, či tomu vtedy ľudia rozumeli, ani si neviem predstaviť, ako to celé brali.

Skúšam si to nejakým spôsobom predstaviť. Ježiš sa postavil na nejakom nádvorí v chráme a zakričal: Ak je z vás niekto smädný, nech príde ku mne a napije sa. A čo čakal? Čo malo nasledovať? Že prídu ľudia a budú sa pýtať, či zadarmo dáva piť vodu v nejakých krčiažkoch? Alebo ozaj chápali, že je to symbolická reč a skrýva sa za ňou niečo celkom iné?

Predstavte si, že by sme zašli dnes do Prešova, alebo do Košíc niekde do nákupného centra a skríkli: Kto je smädný, poďte sem a napite sa. Ale nemali by ste pri sebe žiadnu fľašu s vodou, žiadne minerálky, žiadny pohár. Myslím, že by po chvíli na vás niekto určite zavolal políciu a tí by určite zvažovali, či nepotrebujete psychiatrické vyšetrenie.

Chcem tým poukázať na to, že dnešný človek, akoby nepoznal symbolickú reč. Nevieme rozmýšľať v obrazoch. Dnes by si ľudia nevedeli vysvetliť, čo ten obraz vody môže znamenať. Je to pre nás akoby príliš zložité. Dnes chceme, aby všetko bolo pomenované jasne, trefne, čím presnejšie a všetko musí byť podané po lopate, inak nie sme ochotní sa pri niečom takom ani zastaviť.

Doba, v ktorej žil Pán Ježiš, bola v tom iná. Proroci využívali bežne symbolickú reč, rozprávali a oznamovali Božiu vôľu v rôznych obrazoch a príbehoch a človek sa musel potrápiť, kým tie slová rozlúskol. Pán Ježiš hovoril často v podobenstvách a za tými príbehmi boli úžasné správy pre človeka a mali v sebe hlbokú zvesť, ale museli ste sa nad nimi zamyslieť, inak sa to nedalo.

Tak, čo mal Pán Ježiš na mysli, keď v chráme zakričal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa! Keď si pri tejto výzve predstavíte vodu a váš smäd, tak je to skutočne nezmyselné. Ježiš žiadnu vodu pri sebe nemal. Bolo to ako pri rozhovore so ženou Samaritánkou. Ty mi chceš dať vodu? Veď nemáš ani načieradlo? Tak ako by si to chcel urobiť? To boli reakcie tej ženy pri studni a boli logické. Ježiš hovoril o živej vode, ale prakticky sa k vode v studni dostať nevedel.

Smäd je pocit, vyvolaný nedostatkom tekutín, ktorý vyvoláva potrebu piť. Smäd vzniká vtedy, ak v tele stúpne koncentrácia sodíka v krvnej plazme nad určitú hranicu. Potreba prijímať tekutiny je vyvolaná aj pocitom sucha na povrchu jazyka, v hltane, pôsobením niektorých hormónov; svoju rolu hrá tiež psychické rozpoloženie.

Človek celkom bez prísunu tekutín zomrie asi za 5 dní. Pokiaľ človek nemá možnosť piť, veľmi rýchle stráca telesnú hmotnosť a slabne. Pri dlhšie trvajúcej dehydratácii sa dostavujú bolestivé kŕče, môžu sa objaviť duševné poruchy a halucinácie.

Takto je to zariadené v tele človeka. Aj keby ste zabudli piť a prijímať tekutiny, ich nedostatok sa po nejakom čase prejaví a samotné telo vás donúti, aby ste siahli po nejakej vode. Ak takúto možnosť máte. Ale uvedomte si, bratia a sestry, že keď to Pán Boh zariadil takto v našom tele, čo sa týka vody, že takéto isté „pudy sebazáchovy“ máme aj vo svojej duši. Pamätajte na to, ...že nie samým chlebom bude človek žiť... Tak ako má naše telo určité potreby a má svoje spôsoby, ako sa ich dožaduje, presne tak isto existujú aj potreby ducha. A aj tie si náš duch nejakým spôsobom pýta a tlačí nás k tomu, aby sme ich naplnili.

O tom bola Ježišovo výzva. Nebola o smäde tela, ale o smäde ducha. Sv. Augustín povedal: Stvoril si nás pre seba Pane a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe. To je tak umelecky opísaná potreba a hlad ľudskej duše. Je to úplne reálna ľudská potreba, ktorú má každý človek. Je to smäd duše. Máme nejakú vnútornú túžbu, vnútornú potrebu, ktorú nutne musíme niečím uhasiť. Aj keď aj tu platí, že možností máme viac ako dosť.

Cítite telesný smäd? Môžete si napúšťať vodu z vodovodu, alebo si dať nejakú minerálku, alebo džús, či nejakú sladkú vodu plnú chemikálii a É-čok. Je to na vás. Tak isto je to aj s duchovným smädom. Túžba po naplnení nášho ducha tu je, ale čím tú túžbu uspokojíte, je len a len na vás. Veriť niečomu alebo niekomu doslova musíme.

Smäd duše môžete uhasiť vierou v množstve náboženstiev, ktoré vo svete dnes sú. Dnes je moderné povedať, že som budhista, niekto sa rád pochváli, že verí v reinkarnáciu. Ale tým, že menej rozmýšľame, mám pocit, že sa ľudia uchyľujú k primitívnejším spôsobom, ako hasia smäd duše. Veria v horoskopy a znamenia, podľa ktorých sa narodili, veria na rôzne prekliatia a amulety pre šťastie, kamienky, ktoré im prinášajú úspech, alebo len červené šnúrky zaviazané na ruke a rôzne povery... To, že takéto veci stále existujú v dnešnom svete, je potvrdením toho, že existuje v každom človeku smäd duše. Je to niečo, čoho sa len tak nezbavíte a len tak to hocičím neutíšite. Tá potreba je tu a pomáha nám, aby sme hľadali Boha a nakoniec ho aj našli.

No pravda je aj taká, že ten duchovný smäd môžete celý život potláčať všelijakými možnými náhradami a imitáciami a nakoniec ostane vaša duša smädná.

Keď sa Pán Ježiš v ten deň postavil v chráme a vyzval ľudí, aby k nemu prišli, v podstate nám ukázal, akým spôsobom človek dokáže naplniť túto vnútornú potrebu. Povedal, že je to osoba Boha. Je to Duch Svätý, ktorý nás vedie k viere v Ježiša Krista, jediná tekutina, ktorá dokáže uhasiť smäd duše. Kým ten smäd neuhasíte Bohom, nebudete mať pokoj, budete stále niečo vo svojom živote hľadať a stále budete mať pocit, že vám niečo chýba.

Keď dnes vidím, čomu všetkému dnes ľudia veria, v čom nachádzajú zmysel svojho života a ako sa im to po čase všetko rúca a nedáva zmysel, tak je mi smutno.

• Niekto žije pre svoje deti a rodinu, potom zrazu deti dospejú odídu z domu, založia si vlastné rodiny a žijú svoj život a tí rodičia sú v pomykove z toho, že toto nebolo to najzmysluplnejšie.
• Iní sa naháňajú za majetkom, ale darmo majú všetko, na čo si pomyslia, ten pocit, že im predsa len niečo chýba, ten im ostal.

Staroba tieto momenty prehodnocovania rozmýšľania prináša. Len vtedy je už ťažko všetko meniť a priznať si, že som sa celý život uháňal a snažil za niečím, čo vôbec nebola pravda.

Núti ma dnes sa vás bratia a sestry teda opýtať, či pociťujete smäd duše? Či viete o tejto svojej vnútornej potrebe a či ju pri sebe evidujete? Sú ľudia, ktorí sa nad takýmito vážnymi témami vôbec nezamýšľajú. Sme v tomto veľmi povrchná spoločnosť, ktorá si vôbec nekladie vážne otázky o zmysle svojho života. Ľudia dnes neuvažujú o budúcnosti. Nesnažia sa hľadať hlboké vnútorné uspokojenie. Snažíme sa takéto vnútorné pocity len utíšiť tým, čo máme po ruke, len tak na krátku chvíľu, doslova niekedy len „ohlupujeme“ samých seba.

Verím, že vy, bratia a sestry, nad takýmito vecami aspoň občas vážne rozmýšľate. A že viete a veríte, že len Duch Boží, ktorý vedie človeka k Bohu, môže utíšiť smäd duše.

Možno sa to dá aj tak úplne prakticky. Cítili ste dnes už smäd? Pili ste už dnes nejaké tekutiny? Asi všetci by sme odpovedali áno. No a vnímali ste dnes už aj smäd duše? Cítili ste tú vnútornú potrebu po Bohu?

Verím, že táto túžba vás priviedla dnes sem a že tu pri Božích nohách nachádzate uspokojenie a radosť v Pánovi.

AMEN

Piesne:  Najsvätejší.165; sl. sláva 167; A 42; 175; 169; 178; A 43; 656/16

Texty: 4M 11,11-17.21-25; Sk 2,1-14.22-24; J 14,23-27; Ž 118,24-29