23. po Sv. Trojici 2017

Kázňový text:  Jer 8, 4-12

Keď som si prvýkrát čítal slová proroka Jeremiáša, mal som pocit, akoby to bola Božia spoveď. Akoby sa sám Pán Boh snažil vysvetliť prečo musí byť prísny, prečo musí trestať Izraelský národ, prečo sú jeho reakcie tak tvrdé a tak nekompromisné. Pán Boh sa snažil vysvetliť, že je dotlačený k radikálnym rozhodnutiam a nie je to jeho vina a ani nemá nejakú inú možnosť iba zasiahnuť tvrdo so svojim súdom.

Ale potom mi napadlo niečo iné. Je Pán Boh povinný vysvetľovať človeku svoje rozhodnutia? Musí sa nám ľuďom spovedať z toho, čo má v pláne urobiť? Rozum mi hovorí, že nie. On by predsa nič nemusel vysvetľovať, ani sa nepotrebuje pred nami ľuďmi obhájiť. Je Boh, On predsa môže konať tak, ako sám uzná za vhodné. A vo svojej spravodlivosti môže trestať, ak vidí, že človek vo svojich hriechoch poblúdil.

Napriek tomu cez proroka Jeremiáša vysvetľuje, k čomu sme ho svojou ľahostajnosťou my ľudia dohnali.

Bežne niečo také robíme aj my. Ak urobíme nejaké tvrdé rozhodnutie a sme voči niekomu prísny, snažíme sa iným ľuďom vysvetliť, čo nás k tomu dohnalo, a že sme nemali na výber. Že sme jednoducho museli konať tak tvrdo. Snažíme sa tak ospravedlniť pred ľuďmi a získať ich na svoju stranu ako našu podporu. Stačí, že nás pochopia a povedia: Áno, musel si to urobiť. Nemal si inú možnosť. Konal si úplne oprávnene. Po takýchto slovách sa vieme uspokojiť a sme kľudní, pretože aj niekto iný mal takýto názor.

Ale nešlo mi do hlavy, prečo to robí Boh? Potrebuje, aby sme mu to mi odobrili a povedali mu: Áno nemal si inú možnosť? On sa predsa nepotrebuje ospravedlniť v našich očiach.

Ten dôvod musí byť iný. Myslím, že tieto slová sú obžalobou Izraelského národa, ktorý si mal pri ich počúvaní uvedomiť, ako hlboko klesol a k čomu dohnal svojho Boha. Malo to však mať aj iný efekt. Bola to jedna z posledných príležitostí uvedomiť si svoj vlastný stav a svoju vlastnú biedu. Ta Božia žaloba Izraela ho mala prebudiť z letargie, priviesť na kolená a možno i zastaviť na ceste do záhuby.

My však pri čítaní týchto slov už vieme, ako to celé dopadlo. Slová proroka Jeremiáša, aj keď boli Božou obžalobou, nezabrali a nezapôsobili na ľudí Izraela. A tak v rokoch 597 a 587 pred našim letopočtom prišlo babylonské zajatie. Izrael to pochopil až vtedy, keď sa ocitol v Babylone. A aj na základe slov proroka Jeremiáša si uvedomil, že to bolo právom a že si to zaslúžil. Uvedomil si, že k tomuto rozhodnutiu Boha dotlačil.

Nepovažujem sa za proroka ani novodobého Jeremiáša, ale na základe stavu, v akom sa dnešný človek nachádza, som si uvedomil, že aj nám by sa zišlo vypočuť si takúto Božiu žalobu. Skúste si toto moje slovo dnes vypočuť nie ako kázeň, ale ako Božiu výčitku, Božiu žalobu adresovanú pred súdom na dnešného človeka.

Spadol si človeče poriadne hlboko. Padol si na zem, ale už sa ani nepokúšaš vstať. Ležíš si v tej strašnej špine a prevaľuješ sa z jednej strany na druhú, ale tváriš sa akoby si stál. Nevidíš, že sa špiníš z každej jednej strany? Niet na tebe už ani kúsok čistého miesta. Akoby si nechcel, aby ti to čisté miesto pripomínalo, že si sa ocitol na zemi v špine a blate. Padol si do hriechov, ale už nevstávaš. Všetci ste už špinaví, do jedného a tak sa ani nemáte s kým porovnať, aby ste si tú vlastnú špinu uvedomili.

Porovnávate sa medzi sebou a máte pocit, že nie ste v ničom horší od človeka, ktorý žije vedľa vás. Napĺňa vás to pocitom spokojnosti? Keby ste sa tak pozreli na Krista a porovnali ho so svojim životom, až vtedy by ste si uvedomili špinu hriechu, v ktorom žijete. Ale prestali ste sa pozerať do Božieho slova, lebo v jeho zrkadle by ste uvideli všetku svoju špinu a to by bolo pre vás nepríjemné.

Vzdialili ste sa mi, hovorí Hospodin a zašli ste tak ďaleko, že už ani nevidíte, kam sa máte vrátiť. Tak už len blúdite niekde na mieste a uspokojujete sa s tým, že je to dobré, pretože tých, ktorí sa stratili je veľa.

Odpadli ste odo mňa k trvalej nevere. Vaše ústa ešte sem tam spomenú nejaké kresťanstvo a nejakú cirkev, ale srdce už nehľadá Boha, neverí v jeho existenciu, netúži po ničom duchovnom. Viac veríte šťastiu, či nešťastiu, klebetám a poverám, akoby ste mali dôverovať mne živému Bohu. Je pre vás jednoduchšie veriť klamstvám, akoby ste mali veriť mne, hovorí Hospodin.

Stále počúvam vaše argumenty a obhajoby, vaše logické úvahy a snahy, vaše výhovorky o tom, že takto bez viery a bez Boha je to lepšie. Ale nehovoríte pravdu. Prispôsobili ste si vedu svojmu obmedzenému poznaniu a učíte svoje deti teórie, ktoré sú neoverené a nedokázané, len aby ste nemuseli priznať, že je tu niekto väčší a inteligentnejší ako ste vy, kto vás prevyšuje a kto vás stvoril. Lebo veriť vo mňa je nemoderné a vedecky neprijateľné. Už ste pochopili všetko, že to môžete povedať? Už ste obsiahli všetko a všetkému rozumiete, že ste sa odvážili urobiť takýto záver?

A k čomu vás to vlastne doviedlo? Ste tak suverénni a sebaistí, že už ani nedokážete cítiť ľútosť! Stali sa z vás tvrdé a surové monštrá bez kúska citu. Žijete si vo svojom bohatstve a prepychu a pri vašich bránach zomierajú iní ľudia, ale vy ste bezcitní a chladní. Vždy vám je málo, stali ste sa nenásytní a neviete čo znamená dosť. Nepoznáte hranice svojich túžob. Všetci sa vo svojom životnom behu odvraciate jeden od druhého, ako kôň, ktorý sa rúti do boja. Vaša ľútosť trvá mikrosekundy, ale váš hnev a vaša nenávisť vo vás prežíva roky.

Poriadok Hospodinov vedia dodržať zvieratá, poznajú svoj čas, vedia čas príchodu a poznajú čas svojho odchodu, vedia čo majú robiť aby sa postarali o svoje mláďatá, vedia ich kŕmiť a zabezpečiť, vedia ich naučiť, čo potrebujú, a vedia ich pripraviť na život, ktorý ich čaká. Len ty premúdrený človeče už nedokážeš ani to najzákladnejšie. Nedokážeš svoje deti naučiť bázni predo mnou. Nedokážeš ich pripraviť na život, aby ma mali v úcte a milovali ma. Len ich zahŕňaš všetkým možným ale tie najdôležitejšie hodnoty zamlčíš. I tá mala lastovička vie, kde sa má po zime vrátiť, len ty človeče nevieš, kde je tvoje miesto.

A aj keď občas spomínaš moje meno, prekrúcaš všetko, čo som ti dal tak, aby ti to vyhovovalo. Hriech si zmenil na dobro. A dobro a pravdu, ktorú som ti dal si nazval prežitkom a niečím nemoderným a neaktuálnym. Stal sa s teba veľký demokrat, kde väčšina bude hovoriť, čo je pravda. Takže čo? Budeme hlasovať, či život bez sobáša je hriechom? Alebo či homosexualita je hriechom? A keď ma prehlasuješ nadpolovičnou väčšinou, tak zmeníš moje slovo a vyhlásiš, že som sa pomýlil? Alebo sa budeš presviedčať, že som to tak nemyslel? Ešte aj tí, ktorí by mali obhajovať a hlásať moje slovo, lživo a klamne prekrúcajú, čo som povedal.

Ja som sa nezmenil, hovorí Hospodin. To len vy tvrdíte, že som do dnešnej doby zastaraný. Že by som potreboval trochu kráčať s dobou, tak ako to robíte vy. Ale kde ste to vlastne došli? Kde je to ovocie, ktoré vám táto vaša cesta priniesla? Je lahodné a sladké, alebo plné horkosti, z ktorej vám je zle?

Bijete sa v hrudi, akí ste múdri, čo všetko ste už dosiahli. Ako ďaleko ste už zašli. Ale kde je ten pokoj, po ktorom tak túžite a ktorý budujte? Čím viac o ňom hovoríte, tým viac nenávisti je medzi vami. Vojny, ktoré ste stvorili už nedokážete ani spočítať, nieto ich zastaviť. Takže viac a viac zbrojíte, aby ste vybojovali mier a viac sa zabíjate, aby ste mohli žiť slobodne. Ale rozšírili ste len strach a obavy, bez ktorých sa na mojej zemi už nedá nikde žiť.

Človeče čím ťa oklamal tento svet? Čomu si to vlastne uveril? Že bezo mňa sa ti bude žiť lepšie? Že to vieš lepšie ako ja, ktorý som ťa stvoril?

Alebo si už tak ďaleko, že si nedokážeš priznať ani sám pred sebou, že si to zbabral? Nemáš už odvahu povedať si pravdu do očí a priznať si, že si zlyhal a bez mojej pomoci nevieš ako ďalej?

To je moja žaloba proti tebe.

Si dosť múdry, hoci len ako jednotlivec, aby si urobil pokánie a vrátil sa ku mne, hovorí Hospodin?

Si dosť múdry, aby si sa zastavil a premýšľal, kým nie je neskoro ešte zmeniť smer?

Si dosť múdry, aby si pochopil, že mimo mňa niet inej cesty záchrany?

AMEN

Piesne: 668; 671; 689; 648; A 66; 656/14

Texty: Am 4,12-13; Zjav 20,11-12; Mt 13,47-50; Ž 50,1-6.14.15