11. po Sv. Trojici 2017
Kázňový text: Ezd 8, 21-23
Obnovme svoj dom je téma, ktorej sa venujeme už piatu nedeľu s minulotýždňovou prestávkou. Tá dnešná predposledná téma hovorí o vnútornej zmene. Teda o niečom, čo začína od nás.
Doteraz to bolo o tom, ako chceme zmeniť svoju rodinu, v ktorej žijeme, ktorá je základným pilierom spoločnosti a cirkvi. Hovorili sme o tom, ako vplývať na svojich najbližších, ako postaviť pevný základ, ako sa opierať o Krista a ako dôverovať Božiemu slovu. Bolo to viac o tom, čo môžem alebo chcem urobiť ja, aby sa zmenili tí druhí. Ako ich motivovať, ako na nich vplývať, ako sa snažiť a pomaličky pracovať na tom, aby sa zmenili pomery v našich rodinách.
Je to trochu taký náš kresťanský hendikep. Po určitom čase prichádzame ako veriaci ľudia k pocitu, že sme lepší, ako tí ostatní. Sme zbožní, dávame si pozor na hriechy, ktoré vo svete vidíme, snažíme sa žiť kresťanským životom podľa Božieho slova a keď sa porovnáme s ľuďmi mimo cirkvi, všimneme si zlé veci, ktoré oni robia a my nie. Vtedy prichádza ten farizejský pocit vyvyšovania sa nad druhých.
Môže to byť ozaj niekedy pravda. Ale nie je to s nami až tak ideálne, aby sme prepadávali pocitom samospravodlivosti a dokonalosti. Aj apoštol Pavol s týmito vecami zápasil. V liste Filipským napísal: Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami... Fil 3,12-14
Dnes by som chcel, aby sme sa pri obnove svojho domu, duchovného domu, prestali pozerať na svojich najbližších, ktorých by sme chceli zmeniť, či nejako prerobiť na lepších ľudí a zamerali sa na samých seba. Skutočná zmena začne až vtedy, ak naberieme dosť síl a odvahy a zmeníme samých seba. Obnovme svoj dom tým, že začneme obnovou svojho vnútra.
Znova si pomôžeme biblickou knihou Ezdráš.
Text: Ezd 8,21-23
V našom deji sme sa trochu vrátili. Ezdráš vo svojej knihe spomína na to, ako on prišiel s ďalšou skupinou navrátilcov z Babylonie do Jeruzalema. Pod vedením Ezdráša sa priniesli do chrámu všetky nádoby, peniaze, ktoré boli určené na stavbu a poverenie perzským kráľom Artaxerxom.
Ezdráš bol veľmi precízny a pedantný človek. V ôsmej kapitole v úvode sa dokonca uvádza zoznam predákov rodín, ktorí s ním do Jeruzalema prišli. Ale dôležitejšie je, všimnúť si, že pre Ezdráša to nie je všetko iba vydať sa na cestu, alebo len stavať chrám rukami, ale zapojiť sa do toho diela obnovy celý. Zmeniť samého seba, svoje spôsoby, svoje návyky.
Vidím, že aj pre nás je jednoduchšie urobiť nejaké obnovy kostolov. Je ľahšie opraviť strechu, vymaľovať kostol, urobiť nové podlahy, prípadne vybudovať od začiatku niečo nové. Ale do vynoveného kostola prídu starí ľudia, nie vekom starí, ale starí v zmysle nezmenení. Takí istí ako boli pred tým.
Tento týždeň sme maľovali u rodičov kuchyňu. Všetko sme odtiaľ povynášali, odpratali skrinky, stôl, rohovú lavicu, gauč, obrazy zo stien, závesy, záclony, garniže. Vymaľovali sme to a potom sme to všetko naznášali späť. A teraz sme zvedaví, či si to rodičia všimnú, keď prídu z liečenia, pretože za tým bolo mnoho roboty, lebo staré farby bolo treba poumývať. Ale ten efekt nie je taký viditeľný, keď je to všetko znova naukladané späť.
Bolo by treba zmeniť niečo viac. Ezdráš videl, že do nového chrámu treba nových ľudí. Aj on sa musí zmeniť, aby to všetko bolo inak. Ľudia, ktorí prichádzali z Babylona musia prejsť vnútornou obnovou. Každý jeden z nich by sa mal zmeniť. Ale neudeje sa to tak: Vy sa zmeňte, pretože to dostávate príkazom. Ukáž to na sebe, ako sa má človek zmeniť.
Ezdráš si uvedomil: Začína sa to pri mne. Ja sa zmením a to bude pozvaním pre iných, motiváciou, výzvou, inšpiráciou a ak nie tak aspoň dôvodom na rozmýšľanie.
Jeden starý príbeh hovorí o tom, ako sa žena prišla radiť k zbožnému pustovníkovi. „Čo mám robiť, keď každý deň chodí môj muž domov opitý? Potom začne krik, zvady a hádky a nemá to konca kraja.“ Pustovník sa zamyslel a po chvíli žene poradil, nech ide k potoku nájde si kameň ktorý jej akurát vojde do dlane a keď príde večer muž z krčmy opitý, nech si ho vždy dá do úst. Bolo jej to divné, ale poslúchla a robila to niekoľko týždňov. Až tomu mužovi to bolo divné, prečo na neho žena nekričí a prečo mu nenadáva, prečo sa správa inak. A to ho prinútilo uvažovať nad svojim životom a prestal piť.
Tým jednoduchým príbehom som len chcel ukázať, že zmena, ktorú by sme chceli urobiť v rodine, musí začať od nás. Zabudnite na to, že my sme už hotoví kresťania a tých ostatných členov našej rodiny musíme prerobiť na našu podobu. To vôbec takto nefunguje.
Možno ten symbolický kameň si do úst musíme položiť my, aby sa potom mohla udiať zmena u tých ostatných.
Čo by si na sebe, brat sestra, mal zmeniť ty? Čo je na tebe to, čo nie je v súlade s obrazom Pána Ježiša Krista? Je v tvojom živote nejaký nevyznaný hriech? Je to nejaká zlá vlastnosť, ktorou dráždiš svoje okolie?
Skôr ako začneme robiť čokoľvek pre zmenu druhých, ukážme, že sa my vieme zmeniť. Vaša zmena povedie k zmene iných. Vaše vnútorne rozhodnutie postupne zmení váš vonkajší prejav. O to sa s pomocou Božou snažíme. Ako veriaci ľudia máme vždy na takéto zmeny života dôvod.
Ezdráš začal hneď s vyučovaním. Vedel, že idú na ďalekú cestu z Babylona do Jeruzalema. Bude tam mnoho nástrah. Ale nechcel prosiť vladára o vojenský sprievod. Vyjadrovalo by to, že nevieme dôverovať svojmu Bohu. A tak vyzýva ľudí k pôstu a on sa samozrejme pridáva. Tak isto dáva svoj život do rizika. Ukazuje a učí sa aj sám, ako sa plne dôveruje Bohu.
Zmena začína z vnútra. Ale aj táto zmena potrebuje nejaký podnet. Ten nám dáva Pán Boh skrze Ducha Svätého. V Božom slove máme text, ktorý hovorí: Premeňte sa obnovením mysle...
Znie to veľmi jednoducho. Stačí len rozmýšľať inak a to nás privedie k zmene. Lenže problém je v tom, že my inak ako rozmýšľame teraz, rozmýšľať nevieme.
Keď sa pozriete na suseda, ktorý vám ukradol z vášho pozemku, poškodil vám plot a ešte napáchal ktovie akú krivdu a máte na neho zlosť, kedy ho budete vidieť inak ako podvodníka a zlomyseľného človeka? Zmeňte svoju myseľ a viďte v ňom milého a dobrosrdečného človeka, ktorému sa vždy prihovoríte dobrým a láskavým slovom. To nie je také jednoduché.
Myslím však na to, že na takúto zmenu nám neprestajne dáva podnety Pán Ježiš. Učí nás to vo svojom slove, mnohými príbehmi a podobenstvami, len si treba tie jeho slová pustiť k srdcu. Napríklad v tom, že v tom susedovi uvidíte takého istého hriešnika pred Bohom, ako ste vy. Alebo tak cenného človeka, za ktorého Pán Ježiš trpel a zomrel tak isto ako aj za vás. To je iný pohľad, to je zmena myslenia, ktorú v nás pôsobí Boh skrze Ducha Svätého.
Tie podnety odznievajú z jeho slova aj dnes. Len treba nabrať odvahy a pustiť sa do niečoho nového.
AMEN
Piesne: 343; 352; 470; 644; A 57; 656/14
Texty: Zach 4,6; R 7,14-25; Mt 21,28-31; Ž 113,1-8
