5. po Sv. Trojici 2017

Kázňový text: Kol 2, 16-23

Dnešná nedeľa je obsahovo venovaná nasledovaniu Krista a tomu, ako byť čo najvernejším Kristovým učeníkom. V podstate sa tomu venuje aj náš kázňový text, aj keď je na prvé počutie trochu komplikovaný a zložitý. Keby sme však žili v Kolosách v tom čase, pochopili by sme Pavlove slová veľmi rýchlo.

Aspoň trochu na priblíženie je potrebné opísať situáciu. Kolosy boli staroveké mesto nachádzajúce sa v juzápadnej Frígii. Dôležité však je, že spolu s Hierapolom a Laodiceou boli centrom výroby látok a farbenia vlny. Bol to vlastne priemysel, ktorý sa vtedy rozvíjal a Kolosy sa rozmáhali a rástli. V Kolosách bolo malé spoločenstvo kresťanov, ktorí sa stretávali po domoch a zaujímavé je, že tento zbor nezaložil apoštol Pavel, aj keď tam napísal list. Napriek tomu sa o kresťanov v meste zaujímal, ako žijú, ako sa im darí a čo majú nové.

Do mladého spoločenstva vo veľkom meste však prichádzali noví ľudia a noví učitelia, ktorí prinášali svoj pohľad na život a na vieru v Boha. Bol to praktický synkretizmus, v podstate išlo o kresťanstvo v ktorom boli pomiešané prvky zo židovstva a gréckej kultúry. Teda taký dobrý mix, v ktorom sa každý našiel.

Bol to zaujímavý smer v náboženstve, doslova taký ústretový človeku a jeho túžbam a predstavám. Je tu nejaký Boh, v ktorého máme veriť aj nejaký Kristus, ktorý nemusí byť až taký dôležitý, je tu nejaké dodržiavanie sviatkov a sobôt, ktorým sa priblížime ku Židom, aby boli spokojní a keďže Gréci majú radi filozofiu, tak tu zamiešame rôzne živly sveta, kozmické mocnosti, ktoré vládnu a určujú osud človeka a ešte trochu asketizmu, teda akejsi prísnosti voči vlastnému telu.

Bolo to zaujímavé a oveľa otvorenejšie ako kresťanstvo, pretože ľuďom takéto náboženstvo otváralo možnosti podľa ich vlastnej chuti. Každý si tam mohol nájsť to svoje. Z tohto pohľadu to bolo oveľa prijateľnejšie ako kresťanstvo, pretože ponúkalo oveľa väčšiu slobodu a bolo oveľa viac tolerantné. Ale otázne je, či to ešte bolo kresťanstvo?

Keď sa apoštol Pavel dopočul o týchto myšlienkach a názoroch, ktoré sa v Kolosách šírili, sadol si k papieru a napísal do tohto cirkevného zboru list. V ňom začal vysvetľovať ako to vlastne je.

...nech vás nikto neposudzuje ani pre jedenie a pitie, ani pre sviatky, novomesiace a soboty...

...nech vás nikto nepripraví o odmenu ponižovaním seba a uctievaním anjelov, chvastavými videniami...

Všetko toto vyzerajú ako nepodstatné drobnosti, ale vo viere v Krista nemajú miesto. Uctievanie anjelov, rôznych mocností, ktoré ovplyvňujú a určujú život človeka, k tomu rôzne obmedzenia v jedálničku, či dôraz na zachovávanie rôznych sviatkov. Ak začne zdôrazňovať tieto veci a začnete ich dodržiavať, zrazu nepotrebujete Krista a jeho obeť, pretože spásu dosiahnete vlastným úsilím a vlastnou snahou. A to sme už úplne mimo skutočného kresťanstva.

Preto tento vysvetľujúci list Kolosenským kresťanom. Ja si uvedomujem, že to nie je až tak vzdialené ani našej dobe a nášmu vnímaniu sveta. Kresťanstvo je v súčasnej liberálnej spoločnosti tiež vnímané ako veľmi striktné a pre dnešný moderný svet trochu zastarané náboženstvo. Mnohí by ho radi vylepšili a upravili tak, aby bolo pre dnešného človeka prijateľnejšie.

Priznám sa, že aj ja by som rád niektoré veci v cirkvi zmenil a zmodernizoval, ale zasa sú veci v učení, kde podľa mňa zmena nie je možná, pretože by sme sa potom už nebavili o kresťanstve, ale o nejakom úplne inom náboženstve.

Ten tlak prispôsobiť kresťanstvo dnešnej spoločnosti tu je a stále bude. Otázne je, nakoľko sa kresťania vo svojej dobe týmito pohľadmi dajú ovplyvniť a nakoľko ostanú verní evanjeliu?

Pred dvoma týždňami vyšla správa: Nemecko drží krok s krajinami EÚ. Homosexuálne sobáše podporila aj Spolková rada. Je to iba príklad toho, ako sme urobili v našej spoločnosti ďalší krok k tomu, aby to bolo pre spoločnosť ale aj pre kresťanstvo normálne. Je tu tlak, aby sme život bez sobáša brali ako normálny. Je tu tlak aby sa deti, ktoré vyrastajú v rodinách nezosobášených rodičov krstili v cirkvi a nevyžadovali od rodičov, aby si usporiadali život. A stále sa do kresťanstva vtiera aj ten duchovný synkretizmus. Koľko kresťanov verí na osud človeka? Koľko kresťanov popri viere si vykladá karty, študuje snáre, verí v reinkarnáciu, číta horoskopy, alebo zamiešava do svojej viery prvky z úplne iných pohanských náboženstiev?

Pritom je v týchto veciach kresťanstvo dosť striktné a prísne. Ja sa pýtam, či môže niečo také Boh požehnať, keď človek tieto vecí robí a vyhľadáva z rozmaru? Nie je to nevedomosť, nie je to niečo, o čom by sme nevedeli, aké ovocie z toho narastie. Mnohé z tých vecí sa dali ospravedlniť v čase, keď kresťanstvo prišlo do pohanských oblastí a ľudia nepoznali pravdu a trvalo to nejaký čas, kým pochopili. čo je správne a čo nie.

Ale my v dnešnej dobe vedome opúšťame dôležité Božie pravdy a chceli by sme, aby nám to Božie slovo nevyčítalo a nepripomínalo nám, že sú to zlé veci. Lenže ovocie hriechu je len ďalší a ďalší hriech. Sloboda sa nám stala zámienkou pre povoľovanie vlastnému telu a jeho túžbam a chúťkam. Ale my sa tvárime, že to zlo, ktoré z toho vyšlo nie je až také zlé.

Tak sme zahľadení do seba a svojich vlastných túžob a potrieb, že napríklad muž bez problémov rozbije 25 ročné manželstvo, lebo si nájde niekoho mladšieho. Lebo toto hovorí dnešný svet: Ty si dôležitý, tak urob rozhodnutie, ktoré ti prinesie šťastie. Ale už mu nikto nepripomenie, že jeho rozhodnutie urobí nešťastným ďalších a ďalších ľudí. To rozhodnutie je absolútne sebecké a robí ním šťastným len samého seba.

Vidíme, ako je dnes náročná výchova detí, o ktoré sa starajú a venujú sa im obidvaja rodičia, napriek tomu bez okolkov propagujeme život bez záväzkov, aby sa nám zo vzťahov odchádzalo jednoduchšie a rýchlejšie.

Meníme Božie poriadky a zamieňame ich za ľudské výmysly, ale šokuje nás, čo sa to dnes s ľuďmi robí, čoho všetkého sú schopní, koľko krutosti a násilia vieme spáchať ešte aj na tých najbližších? Kto to zvládne ukočírovať? Neúplne rodiny, nezvládnutá výchova detí, komplikované vzťahy, plné psychiatrické oddelenia, množstvo závislých ľudí a už nie iba na drogách, alkohole, či automatoch, ale aj na internete a všetkých tých novodobých zabijakoch času.

Občas rozmýšľam, že človek je rozumný tvor, aspoň to o sebe takto tvrdíme. Prečo nechceme vidieť, že tieto novodobé spôsoby života nám škodia? Rozumný človek by sa mal na tieto veci pozrieť rozumne a vidieť. Zlepšil sa život človeka tým, že sa ľudia nesobášia a žijú iba tak? Prinieslo to niečo dobré našej spoločnosti?

Povedali sme napríklad, že dieťa sa nesmie udrieť za žiadnych okolností, ani to výchovné zaucho nie je prípustné. Prinieslo to to očakávané a požadované zlepšenie?

Uvoľnili sme morálku, odtabuizovali sme sex. Prinieslo to niečo dobré našej spoločnosti?

Vďaka novodobým technológiám sme sa úplne odkryli všetkému. Je to všetko v poriadku? Posunulo nás to vpred?

Neviem, či by sme na všetko mohli pritakať? Ozaj sú v živote rôzne prípady, ale ak by sme to všetko vyhodnotili štatisticky pravdivo, museli by sme mnohé novodobé ľudské projekty stopnúť, lebo ich ovocie je len hriech a ďalšie zlo.

Lenže túto pravdu akoby človek nechcel vidieť. Vymýšľame si vlastné pravidlá, ktoré stoja proti Božím, ale nemáme dosť charakteru, aby sme si priznali, že nie sú lepšie a škodia nám.

Budeme mať na to niekedy odvahu? Pozrieť sa pravde do očí a priznať: Bože to naše nie je vôbec lepšie ako to Tvoje!

AMEN

Piesne: 248; 253; 199; 647; A 51; 656/14

Texty: 1S 3,1-10; 1Tim 1,12-17; Mk 3,7-19; Ž 73,23-28