3. adventná 2016

Kázňový text: Mt 18,21-35

Dnes máme pred sebou veľmi jasné biblické slovo o odpustení. Zrozumiteľnejšie sa to ani nedá opísať, ako to urobil Pán Ježiš v tomto našom podobenstve. A k tomu si dnes pridáme ešte ďalšiu časť viery všeobecnej kresťanskej, veríme ...v hriechov odpustenie.

Normálne som jeden moment zaváhal. Veď k tomu sa ani nič povedať nedá. Všetko je zrozumiteľné a jasné. Hriechy človeka sa odpúšťajú, či už to robíme my ľudia druhým ľuďom, niekedy dokonca aj sami sebe, ale predovšetkým hriech odpúšťa Boh. Tak čo je na tom zložité?

No faktom ostáva, že samotné odpúšťanie je zložité. Skúste porozmýšľať, bratia a sestry, aký najväčší hriech, alebo ak chcete ublíženie, previnenie ste vo svojom živote dokázali odpustiť inému človeku? Je to nejaká dlžoba v peniazoch? Nejaký podvod, ktorý sa dá vyčísliť v nejakej finančnej hodnote? Alebo je to vo vzťahu k inému človeku. Napríklad v manželstve neveru, nadávky, hrubé zaobchádzanie, či dokonca bitku? Alebo rozvod a rozbitie rodiny? V škole nejaké šikanovanie, tyranie, výsmech, ubližovanie? V rodinách vo vzťahu rodičov a detí násilie, nedostatok lásky, nejakú surovosť, alebo dokonca zneužitie?

Mohli by sme takto pokračovať do večera vymenovávaním vecí, ktoré sa odohrali medzi ľuďmi, a ktoré potrebujú nápravu práve odpustením. No niektoré z vecí, ktoré som spomínal, sú až príliš ťažké na odpustenie.

Dieťa, ktoré má odpustiť rodičovi, že ho opustil a založil si inú rodinu, to je trauma, ktorá zostáva na celý život. Alebo zneužitie, či znásilnenie. Veci, o ktorých nemáme ani predstavu, ako poznačia život človeka, ktorý niečo také zažil. A čo smrť, násilná smrť niekoho blízkeho? Vec, ktorá sa nedá vrátiť späť, je to niečo nemenné a nezvratné. Vrah, ktorý zoberie život vášmu dieťaťu. Dá sa niečo také odpustiť?

My kresťania vyznávame, že veríme v hriechov odpustenie. Akoby sme v tej viere všeobecnej kresťanskej chceli utvrdiť sami seba, že hriech je možné odpustiť, nech je akýkoľvek. Na strane druhej vidíme, že my ľudia sme voči sebe schopní takých extrémnych vecí, že sa nám odpustenie zdá nemožné.

Rankovský cirkevný zbor bol tohto roku v Osvienčime. Nenazvete to zborový výlet, ale keď ide niekde takto partia ľudí, tak je to aj zábava aj žarty a samozrejme vládne dobrá nálada. Ale keď si prešli tábor, tak otec hovoril, že v autobuse cestou domov bolo ticho. Každý bol z toho celého, čo tam videli, rozladený. Fabrika na smrť. Nepredstaviteľné zlo, ktorého je človek schopný.

Predstavte si, že tu by sme sa mali baviť o odpustení. Je možné odpustiť, keď vám niekto vyvraždí celú rodinu? Bez súcitu a ľútosti? Je možné sa zbaviť nenávisti a hnevu v takýchto prípadoch?

Naschvál tu vyťahujem tie najhoršie príklady a pýtam sa: Je možné odpustiť všetko? Každý takýto hriech je zároveň aj hriechom voči Bohu, voči Stvoriteľovi neba a zeme. Odpustil by Pán Boh človeku takéto zverstvá, keby z nich urobil pokánie?

Podľa Božieho slova vieme, že každý úprimne vyznaný hriech je odpustený. Čiže úprimná ľútosť a pokánie by stačili na to, aby aj nejaký nacistický pohlavár z koncentračného tábora došiel u Pána Boha k odpusteniu? Je to pravda?

Máme v Božom Slove príklady ľudí, ktorým Pán Boh odpustil aj vraždu iného človeka. A to je jeden z tých najväčších a najvážnejších hriechov, čo sa týka dôsledkov. Kráľ Dávid je takýto príklad, alebo aj lotor na kríži. V Starej zmluve by sme takýchto ľudí našli podstatne viac. Kto vie, čoho všetkého bol schopný Saul, ktorý chodil po Izraeli a prenasledoval kresťanov. Musel byť tiež surový a brutálny človek.

Všetky tieto príklady dokazujú, že úprimná ľútosť a viera v odpustenie pre smrť Pána Ježiša Krista, môžu odpustiť i tie najhoršie veci, ktoré človek spácha. Či takému apoštolovi Pavlovi dokázali odpustiť kresťania, ktorým pozatváral do väzenia ich blízkych, a ktorí sa domov nikdy nevrátili, to už je otázka na nich samých.

Komu sa ľahšie odpúšťa? Je to pre Pána Boha jednoduchšie odpustiť nejakému vrahovi, keď učiní pokánie, alebo to máme jednoduchšie my? Neviem. Ale chcel by som, aby sme nad tým rozmýšľali z úplne inej strany.

Verím v hriechov odpustenie je nesmierne dôležitá veta pre nás osobne. Je to predovšetkým poznanie toho, že mne môže byť odpustené, nech som v živote spáchal čokoľvek. Táto biblická pravda dosvedčuje, že sa človek môže zmeniť. A nie nejaký všeobecný človek. Ale ja a vy, bratia a sestry. Ak veríme v hriechov odpustenie, tak veríme, že môžeme zmeniť svoj život k lepšiemu. Že nemusíme byť takí, akí sme teraz, ale že môžeme na sebe pracovať a Božím pôsobením v nás sa meniť na Boží obraz.

Občas povieme: Sme akí sme. Veľmi ťažko meníme veci svojho života. Máme nejakú povahu, máme nejaké svoje zvyky a skutočne to ide veľmi pomaly. Aj pri spovedi, aj keď sľubujeme, že si polepšíme život, musíme niekedy s pokorou vyznať, že od jednej spovedi k druhej sme vo svojom živote nezmenili nič.

Sú takí, ktorí tvrdia, že človek sa nezmení. Pri niektorých ľuďoch doslova v zmenu neveríme. Ale Božie Slovo hovorí, že cesta k zmene je otvorená vždy. Hriechy môžu byť odpustené a človek môže napraviť svoj život a žiť lepšie. Nech je akýkoľvek a nech urobil čokoľvek.

Pán Boh tomu verí. A nielen, že verí, On to vie. On nám tu cestu otvoril skrze odpustenie.

Priznám sa, že so už mnohokrát nad človekom vyslovil vetu: Ten sa už nezmení, tomu už nič nepomôže. Samozrejme, že máme slobodnú vôľu a je to na rozhodnutí človeka, ale veta o odpustení hriechov je vlastne vetou, ktorá každému jednému človeku otvára cestu milosti. Nikto nemá zavreté dvere, kým žije. To zaručuje milosť Božia.

Dnes je nespočetné množstvo ľudí, ktorí nad touto základnou biblickou pravdou pochybujú. Trápia sa pre svoje vlastné viny. Urobili v živote niečo, čo ich ťaží, prenasleduje. Spôsobili niečo, čo nie je možné tu na zemi napraviť. A pri tom nám Pán Boh dal z toho všetkého úžasné východisko.

Viera v odpustenie hriechov je viera v to, že človek môže začať odznova, môže sa zmeniť k lepšiemu a môže s čistým štítom bez minulosti začať odznova.

Nie je hriech, ktorý by Pán Boh po úprimnom pokání neodpustil a to znamená, že takéto odpustenie čaká aj od nás. Niekedy však na takýto krok potrebujeme viac času.

AMEN

Piesne: 20; 26; (16); 28; A 7

Texty: Iz 40,1-11; 1K 4,1-5; Mt 11,2-10; Ž 82,5-8