22. po Trojici 2006
Kázňový text: Rímskym 7:4–6
Na tohoročnej konferencii RoS bola vpredu v „obývačke“ dekorácia – umelý strom na ktorom boli 3 rôzne druhy ovocia. Vyzeralo to zvláštne. Ale zaujalo ma vysvetlenie toho stromu. „Nie sme tu preto, aby sme sa preflákali životom, ale aby sme prinášali ovocie Bohu.“
Dnes, keď ďakujeme Pánu Bohu za úrody, za Jeho požehnanie, ochranu a starostlivosť, dnes, keď si opäť uvedomujeme, že všetko, čo sme a čo máme, máme od Neho, práve dnes si chceme pripomenúť tiež to, že my sami máme prinášať Bohu ovocie.
Princíp je veľmi jednoduchý – väčšina z vás má nejaké záhradky. Pracujete, namáhate sa. Ak príde zlé počasie a z úrody nie je nič, ste z toho smutní. Vaša polročná práca vyšla navnivoč.
My sme z Božieho slova počuli: Práve ta, bratia moji, aj ste umreli zákonu skrze telo Kristovo, aby ste náležali inému, Tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu (v. 4). Vidíme teda, že Pán Boh dáva nášmu životu jasné poverenie, poslanie. Služba v cirkvi – alebo ako to hovorí Božie slovo rôznymi prirovnaniami: služba na Pánovej vinici, žatve, kráľovstve, tele Kristovom – to je to, čo by človek, ktorý sa považuje za kresťana mal robiť. Kresťan prináša Bohu ovocie.
Nebeský Otec urobil všetko preto, aby sme to ovocie prinášali: svojho vlastného Syna dal ako obeť zmierenia za naše hriechy; v krste sme boli vštepení do Krista; požehnáva nás, dáva nám talenty – schopnosti; zdravie; silu; vedomosti; atď. Jednoducho – stará sa rovnako, ako sa my staráme o tie svoje políčka. Tak, ako my, aj Boh to robí s túžbou, aby sme prinášali ovocie. A tak ako my, aj Boh je sklamaný, ak sa úroda nevydarí. Kresťan prináša Bohu ovocie.
Apoštol Pavel hovorí, že skôr než nás Boh vyslobodil z hriechu, šli sme v ústrety smrti. Prinášali sme ovocie smrti, to znamená, robili sme veci, ktoré vedú do záhuby. Žili sme si po svojom, kašlali na Pána Boha a Jeho vôľu. Vyhľadávali sme široké, ľahšie, jednoduchšie cesty, na konci ktorých je večné zahynutie – peklo. Ale teraz sme zomreli pre hriech. Sme znovu-zrodení, žijeme teda iný – nový život. My sme sa nepolepšili. My sme zomreli pre hriech a žijeme pre spravodlivosť. Nie sme opravení, zlepšení ľudia. Sú z nás iné – nové stvorenia. To je znovu-zrodenie.
Berieme ten kríž, o ktorom hovorí Kristus a ideme za Ním úzkou cestou. Tá je určite ťažia, ale jej koniec stojí za to. To, že dnes ďakujeme za úrody si vyžiadalo aj nemalo práce, úsilia, námahy. To, že dnes sme kresťanmi stálo nebeského Otca život jeho Syna. Dobré veci sa rodia ťažko. Ale kresťan prináša ovocie Bohu.
Prinášame ovocie Bohu. Slúžime Bohu iným – novým spôsobom, ako to píše Pavel. Nepozeráme na to, čo môžeme a čo nesmieme. Nehľadáme svoju slávu, ale túžime, aby bol oslávený Boh. Ale z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej sily túžime slúžiť Bohu. My nemusíme, my chceme. Túto túžbu v nás pôsobí Svätý Duch, ktorý nás vedie životom. Svätý Duch, ktorý nám otvára – dáva pochopiť Božie Slovo – Bibliu. Svätý Duch, ktorý nám pomáha v našich modlitbách. Takto poznávame Božiu vôľu, poznávame, čo nášmu Bohu pôsobí radosť. A našou najväčšou túžbou, najväčšou túžbou kresťanov, je žiť na radosť Bohu. Kresťan prináša Bohu ovocie.
Dnes ďakujeme Pánu Bohu za požehnanie úrod. Pod slovo „úrody“ môžeme zahrnúť všetko ovocie vykonaných prác – všetky výsledky nášho snaženia počas ostatného roku. Niekto zmaturoval, dostal sa na školu, niekto opravil dom, kúpil si nové auto, atď. Niekto opravil strechy na dvoch kostoloch, však? Bol to naozaj zaujímavý rok. A iste máme z toho radosť a sme Bohu vďační za Jeho požehnanie. Ale tak, ako my očakávame výsledky, ovocie našich snáh, tak aj Pán Boh čaká, že veriaci ľudia, kresťania budú prinášať ovocie Jemu. Že budeme žiť ako Jeho deti, že každý deň budeme svojim životom dokazovať príslušnosť k Bohu, že budeme aktívne slúžiť v cirkvi, plniť povolanie a zodpovednosť, ktorú nám zveril, slúžiť darmi, schopnosťami, talentami na Božiu slávu. Kresťan to robí s radosťou. Nesťažuje sa a neukazuje prstom: „Aha, ja robím a tamtí čo? Oni nemusia?“ Boh čaká ovocie od všetkých kresťanov. Niektorí to však ešte asi nechápu. Nechápu, že kresťan prináša Bohu ovocie. Ale to je ich vec. Oni sa budú zodpovedať. Tých, ktorí neprinášajú ovocie by sme mali v láske pozvať, aby tak robili. Pretože my z Božieho slova – Biblie vieme, a je to tam napísané jasne a jednoznačne, že kresťan prináša Bohu ovocie.
Boh urobil všetko pre našu spásu. Dôkazom je aj a práve sviatosť Svätej Večere – telo a krv Božieho Syna Ježiša Krista, v ktorom sme umreli zákonu, aby sme náležali inému, Tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu (v. 4). Nepreflákajme sa životom, ale prinášajme ovocie Bohu. Amen.
Texty: Žalm 126
Piesne: 385; 353; 298; A:77
