1. adventná 2006

Kázňový text: Lukáš 1:67–79

Keď som študoval chvíľu v zahraničí, chceli sme to využiť a pocestovať trochu po krajine. Zdá sa, že študenti sú na tom všade rovnako a veru ani študenti v zahraniční neoplývajú peniazmi. Tak sme špekulovali, ako vidieť čo najviac za čo najmenej peňazí. Poznáte to, všetci chceme čo najviac muziky za čo najmenej peňazí.

A tak, keď sme sa rozhodli, čo chceme vidieť, pozreli sme tiež evanjelické cirkevné zbory po trase, zobral som telefón a zavolal do niektorých cirkevných zborov, či by nám neposkytli strechu nad hlavou. A predstavte si, fungovalo to a my sme okrem cestovania stretli tiež veľa zaujímavých ľudí – bratov a sestier v Pánovi Ježišovi Kristovi. Kresťania sú jednou veľkou Božou rodinou.

Je pre mňa cťou, že môžem byť v túto výnimočnú chvíľu – 1. adventnú nedeľu, začiatok nového cirkevného roku byť medzi vami – bratmi a sestrami tu vo Zvolene, v tomto krásnom chráme, pred Božou tvárou a zvestovať Božie slovo.

To, že sa blíži advent sme určite postrehli všetci. Pripomenuli nám to najmä obchodníci, ktorí sa aj toho roku poponáhľali s vianočnou výzdobou a tovarom. No advent a Vianoce sú v prvom rade kresťanským sviatkom. Toto obdobie nás upozorňuje, pripomína a pripravuje nás na veľké a dôležité veci. Môžeme pokojne povedať, že ide o životne dôležité veci, na ktoré nás advent pripravuje.

Božie slovo, ktoré sme čítali, je chválospevom kňaza Zachariáša. Pripomeňme si krátko, kto to bol a čo bolo dôvodom jeho radosti. Kňaz Zachariáš bol manžel Alžbety a otec Jána, ktorého my poznáme ako Jána Krstiteľa. Okolnosti Jánovho narodenia boli zvláštne. Zachariáš slúžil v chráme, kde sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že sa mu narodí syn, ktorý bude mať v živote špeciálne poslanie – pripraviť ľudí na príchod Mesiáša, Spasiteľa. Zachariáš, ako každý racionálne uvažujúci človek, oponoval anjelovi a neveril mu. Veď s Alžbetou boli už v pokročilom veku a okrem toho, aj tak nemohli mať deti. Preto ho anjel potrestal tak, že Zachariáš onemel. Keď sa chlapec narodil, všetci susedia a príbuzní boli na nohách a chceli pomôcť. A hneď vyberali chlapcovi meno. Ako býva častým dobrým zvykom, chceli mu dať meno po otcovi. No Alžbeta povedala, že sa má volať Ján. Samozrejme, ako to už býva, susedia a príbuzní sa nedali len tak odbiť a oponovali: Veď nemáš nikoho v rodine, kto by sa tak volal…. Pozreli teda na otca a on napísal: Ján je jeho meno! A keď sa naplnilo všetko, čo anjel povedal, vrátil sa Zachariášovi hlas. Takto sa narodil Ján, čo znamená Boh je milostivý. Boh je milostivý ku každému z nás – aj to je zvesť adventu.

Hneď, ako sa Zachariášovi vrátil hlas, prvé, čo s tým hlasom robí, prvé na čo ho využíva je chválospev Pánu Bohu.

1: Zachariáš pochopil, že Pán Boh pripravuje niečo veľké. Povieme si: Čo veľké ešte môže prísť? Veď okolnosti narodenia Jána museli byť pre Zachariáša, ale aj pre celé okolie niečím, čo doteraz nezažili. Čo veľké ešte môže prísť? Nečudujme sa, že spočiatku Zachariáš nemohol uveriť anjelovi. V tom veku už nebolo logické, aby mali dieťa. Navyše, anjel hovoril čosi o Mesiášovi. Heej, toho čakali stáročia celé generácie, a nič sa nestalo. Prečo by sa mal narodiť práve teraz? A prečo by práve on, Zachariáš, obyčajný kňaz mal byť toho súčasťou? Veď nebol nikým výnimočným, slávnym, ani bohatým.

Pán Boh však na Zachariášovi pracoval. A možno mu ten čas, keď bol nemý, prospel a pomohol mu sústrediť sa na vyššie veci, na duchovné hĺbanie, modlitby a hľadanie Božej vôle.

Iste mnohí z nás prechádzajú rôznymi aj ťažkými skúškami. Možno je to príležitosť zamyslieť sa, modliť sa, čítať Božie slovo. A možno prídeme ku rovnakému záveru ako Zachariáš – tu nejde len o mňa. Tu ide o niečo oveľa oveľa väčšie. Tu koná Boh. Tu prichádza Mesiáš.

Pripravujeme sa na Vianoce, mnohé sestry už iste majú napečené perníky, začíname zháňať darčeky, upratovať, zásobovať sa. A samo o sebe to nie je zlé, je to úplne v poriadku. Ale nezabudnime pri všetkých tých prípravách, že tu vôbec nejde o nás. Tu ide o niečo veľké. Tu ide o Pána Boha. On koná. Robí veľké veci. Plní svoje zasľúbenia. Boh prichádza.

2: Zachariáš videl, ako sa Božie zasľúbenia plnia. Bol kňazom. Štúdium Božieho slova a Božích zasľúbení patrilo do jeho pracovnej náplne. Ako kňaz učil tieto Božie zasľúbenia iných. Ale teraz bolo všetko iné. Pred jeho očami sa zrazu tieto zasľúbenia napĺňali. Stáročia sa nedialo nič, generácie kňazov hovorili o Božích zasľúbeniach, o Mesiášovi, ale nedialo sa nič. Ktovie, ako to prežívali. Vlastne, niečo o tom vieme. Kňazi, zákonníci a farizeji študovali Božie slovo a učili ho iných. No keď prišlo na lámanie chleba, keď zasľúbený a stáročia túžobne očakávaný Mesiáš prišiel, oni Ho nespoznali. Odmietli Ho.

Zachariáš tiež nemohol hneď uveriť. Chvíľu mu to trvalo. A my sa mu nemôžeme čudovať. Ak Boh dlhšie mlčí a potom zrazu začne konať, aj nám chvíľu trvá, kým to pochopíme, kým to strávime.

No keď Pán Boh začal konať a Zachariáš to konečne pochopil, tak zrazu je všetko iné. Jeho služba dostáva nový rozmer, úplne nový význam. Jeho život a život jeho rodiny dostáva nový význam. Zrazu vidí, že Pán Boh pamätá na svoj ľud, že ho vykúpil, že pamätá na zmluvu a sľuby – prísahu, ktoré dal pred stáročiami Abrahámovi a praotcom. Zrazu to všetko nie je teória, nie je to učenie – hoci nábožné – zrazu je to skutočnosť, realita. Pán Boh vyslobodzuje svoj ľud spod útlaku. Ale pozor, On nás vyslobodzuje preto, aby sme Mu slúžili. Lebo len služba živému Bohu je skutočnou slobodou.

Brat, sestra, ak necháme Pána Boha, aby konal v našich životoch, a On bude konať, tak to sľubuje vo svojom svätom slove, tak naše životy, životy našich rodín, život našej spoločnosti dostane úplne nový rozmer, úplne nový význam. Budeme svedkami toho, ako sa Božie zasľúbenia plnia. Budeme svedkami zmenených životov. Budeme vidieť, ako Pán Boh robí z ľudí nové stvorenia. No musíme sa 100% spoľahnúť na Pána Boha. Všetko Mu odovzdať, všetko Mu zveriť. Žiadne zadné dvierka.

3: Zachariáš je súčasťou Božieho plánu spasenia sveta. On, obyčajný kňaz je súčasťou Božieho plánu vykúpenia ľudstva. Zachariáš na tom nemá žiadnu zásluhu – sám Pán Boh robí zo Zachariáša a jeho rodiny svojich spolupracovníkov. Ján Krstiteľ je „prorokom Najvyššieho“ a bude pomáhať a pripravovať cestu pre Pána Ježiša, ktorý je „Synom Najvyššieho“. Jánovou úlohou je ‘učiť Boží ľud známosti spasenia, že náš Boh odpustí hriechy z svojho milosrdného srdca, aby svietil sediacim v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja (v. 77–79).

Pán Boh chce, aby každý jeden kresťan bol Jeho spolupracovníkom. Čítame to v Jeho slove, keď nás vysiela, aby sme činili učeníkov, aby sme boli svedkami, aby sme boli kňazmi kdekoľvek sme a pôsobíme – v rodine, škole, zamestnaní. Sme kresťania, sme kňazmi nášho Boha. Nie je to naša zásluha – sám Boh z nás robí svojich kňazov a spolupracovníkov vo svätom krste. Tak to hovorí Dr. Martin Luther. Každý jeden z nás je súčasťou Božieho plánu spasenia sveta.

Brat, sestra! Adventné obdobie nám ukazuje, že Pán Boh pripravuje niečo veľké. Hovorí nám, že Božie zasľúbenia sa plnia a naplnia. Môžeme sa na ne 100% spoľahnúť. Každý z nás je kňazom svätého Boha. Nie je to naša zásluha – sám Pán Boh z nás robí svojich spolupracovníkov na spasení sveta. Amen.

Texty: Žalm 25:1–10; Lukáš 21:25–36