2. po Zjavení 2007

Kázňový text: Príslovia 16:1–9

Neviem, čo sa stalo a ako k tomu došlo, ale dnes sa to akosi všetko nakopilo. Máte nejaký „svoj“ biblický príbeh, text, či aspoň verš? Nejaké biblické motto pre život? Ľudia majú rôzne životné kréda. Ako kresťania určite máte takéto kréda. Ktoré to sú? Podelí sa niekto s nami o svoje biblické krédo? (Odpovede)

Mne osobne sa to všetko dnes akosi nakopilo. Na dnešné evanjelium kázal môj dobrý kamarát, Jaro Petro, keď nás sobášil. Tým položil biblické motto pre naše manželstvo – zachovať dobré víno až do konca.

Epištolický text, ktorý sme počuli ma vedie a usmerňuje v mojej službe. Viacerí z vás mi hovoria, že sa nie celkom vedia stotožniť s tým, že v cirkvi mnohé veci robia rôzni ľudia a nie farár. No ja verím, ako sme to počuli, že dary sú rozdelené, aj pôsobnosť je podelená. Iste, farár má svoju zodpovednosť. Zvestovaniu Božieho slova, prisluhovaniu sviatostí a učeniu sa nikdy nevyhýbam. To je moja parketa. No sú ďalšie možnosti, úlohy a potreby, na realizáciu ktorých dal sám Pán Boh dary iným ľuďom, nie mne. „A každému je daný prejav Ducha na všeobecný úžitok (v. 7). Aká je teda tvoja parketa v tele Kristovom – v Kristovej cirkvi?

V dnešnej kríze cirkvi, ktorou trpíme, ktorú prežívame a ktorej sme svedkami mňa osobne posilňuje práve Izaiáš: Boh nebude mlčať, On sa zmiluje, odpustí a oslávi svoju Cirkev. Boh svoju Cirkev miluje, ako ženích miluje svoju snúbenicu.

Kázňový text sme čítali z knihy biblických Prísloví. Veľmi zaujímavé čítanie. Mne osobne sa spája so zaujímavými spomienkami. Počas mojich štúdií v USA sa každú nedeľu o 18:00 stretávali chlapi z miestneho cirkevného zboru v garáži u jedného z nich. Boli to veľmi zaujímavé stretnutia. Chlapi si dali po cigaretke, či cigare, každému sa ušlo kávy, čo len hrdlo ráčilo. No a k dispozícii často boli nejaké keksíky a litre pepsikoly. Takto sme v nedeľu večer sedeli v garáži a debatili o Prísloviach. Boli to naozaj výnimočné stretnutia.

Ak by sme mali prečítaný text zosumarizovať do jednej vety, tá by mohla znieť: Hospodin je našim Tvorcom, preto hľadajme Jeho vôľu a 100%-ne sa na Neho spoliehajme.

Hospodin je našim Tvorcom. Stvoril zem, vesmír, ľudí, nás. Božie slovo hovorí, že Boh všetko stvoril cieľuprimerane, teda s určitým zámerom, cieľom, úmyslom, všetko má svoj účel. Na tejto zemi nič nie je navyše, nič nie je zbytočné a nezmyselné. O tom nám hovoria fyzici a biológovia, ktorí študujú zákonitosti sveta a života – objavujú Božie zákonitosti vo svete a vidia, že všetko má svoj zmysel a účel. Všetko má svoj účel. Aj každý z nás má svoje určenie. Toto určenie nám dal Boh. Pretože Hospodin je naším Tvorcom.

Hľadajme preto Jeho vôľu – Božiu vôľu pre náš život. Účel nejakej veci sa často dozvieme tak, že sa opýtame výrobcu, príp. si prečítame návod. Zmysel života si neurčujeme sami. Dáva nám ho náš Tvorca, Hospodin. Zmysel svojho života potrebujeme objaviť – potrebujeme sa opýtať Tvorcu, prečo som tu na tejto zemi, prečo žijem, ku akému účelu ma stvoril. Bez toho, aby sme objavili a začali napĺňať Boží zámer, Božie určenie pre náš život, nikdy nebudeme šťastní. Hospodin je naším Tvorcom, preto hľadajme Jeho vôľu.

100%-ne sa na Neho spoliehajme. Počuli sme, že aj bezbožný je stvorený cieľuprimerane – na deň pohromy, deň Božieho trestu, deň večného – konečného odsúdenia. Samozrejme, Pán Boh nechce nikoho odsúdiť. Práve naopak, Jeho vôľou je, aby všetci ľudia boli spasení (1.Tim 2:4; 2. Petra 3:9). Pre večnú spásu človeka urobil všetko – poslal svojho Syna, ktorý vlastným životom zaplatil za naše hriechy. A to je úžasná vec. My sa teraz nemusíme porovnávať a báť – ten je lepší ako ja, ten určite pôjde do neba, ten si to zaslúži; ale čo bude so mnou? Náš večný život nezávisí od našej námahy – je to Boží dar v Pánovi Ježišovi Kristovi. Ak sa 100%-ne spoľahneme na Boha, On nás zachráni, spasí. Príslovia nás varujú, že nevera vedie ku pohrome, ku odsúdeniu – ruku na to, že nezostane bez trestu. Boh nám však ponúka spásu.

Môžeme sa na Pána Boha spoľahnúť v otázke večného života, no môžeme sa na Neho spoľahnúť aj v tých každodenných otázkach a problémoch. Stále sme na začiatku roku 2007, v cirkevnom zbore nás ešte len čaká konvent, na ktorom jednak zhodnotíme rok 2006, ale tiež budeme hovoriť o veciach, ktoré nás čakajú v roku 2007. Príslovia nám hovoria, že sa máme spoľahnúť na Pána. Tí z vás, ktorí ste boli pred týždňom v Kysaku na koncerte ste počuli Katarínku spievať pieseň Zlož svoju starosť na Pána a On sa už postará. Príslovia to hovoria veľmi krásne: Uvaľ na Hospodina svoje diela a tvoje úmysly sa zdaria. Uvaľ – to znie tak drsne, hrubo a drzo, čo?

Myslieť si, že všetko zvládneme sami, je vlastne prejavom pýchy, o ktorej Príslovia hovoria. Každé pyšné srdce je ohavnosťou Hospodinu. Nebuďme pyšní – spoľahnime sa na Pána. On dokáže nemožné. Dokáže naladiť ku pokoju voči nám aj našich nepriateľov.

Jeden taký príbeh, kedy Pán Boh použil nepriateľov, aby pomohol človeku je v knihe Nehemiáša. Zajatca Nehemiáša poslal kráľ Artaxerxes, aby opravil hlavné mesto Izraela – Jeruzalem. Prečítajte si doma o Nehemiášovi. Je to veľmi zaujímavý a inšpirujúci príbeh. Ak sa Hospodinu páčia naše cesty, naše konanie, On dokáže naladiť ku pokoju voči nám aj našich nepriateľov.

Hospodin je našim Tvorcom, preto hľadajme Jeho vôľu a 100%-ne sa na Neho spoliehajme. Amen.

Texty: Izaiáš 62:1–5; 1. Korintským 12:1–11; Ján 2:1–11
Piesne: 381; 639; 561; 548; A:23