Po Deviatniku 2007
Kázňový text: Matúš 20:1–16
Milí bratia a milé sestry v Pánu Ježiši Kristu!
Veľmi často si kladieme otázku ako bude vyzerať náš budúci život v nebi? Našou odpoveďou je, že nám bude určite lepšie ako tu na Zemi. Nebude žiaden hlad, nebudú choroby, nebudeme počuť o žiadnych vraždách, násiliach, haváriach, či o akomkoľvek zle, ktoré sa vyskytuje na tejto Zemi – tu v časnosti. Rozmýšľame, špekulujeme, študujeme, bádame našim vesmírom, kde je ten druhý svet, o ktorom tak krásne svedčí naše Písmo.
Pán Ježiš k tomu, aby ľudia vedeli si ľahšie predstaviť a vytvoriť si obraz o Božom kráľovstve, o tom, čo ich čaká vo večnosti, hovoril v Podobenstvách. Aj dnešný prečítaný text je podobenstvom, ktoré bližšie opisuje kráľovstvo nebeské. Je zaujímavé si všimnúť, že jediný evanjelista Matúš, hovorí o kráľovstve nebeskom, pričom Marek a Lukáš hovoria o kráľovstve Božom.
Kráľovstvo nebeské je prirovnané k hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. Zopakoval to 4 krát ako nám o tom svedčí náš príbeh. O deviatej, na samé poludnie, o tretej a poslednýkrát o piatej hodine poobede. Všimnime si, že hospodár nečaká až robotníci prídu sami, ale vychádza skoro na úsvite, aby si ich mohol najať na svoju vinicu. Tento text, bratia a sestry je vlastne výzvou pre každého jedného z nás, aby sme sa možno zdvihli zo svojich miest a oslovili aj ďalších k tomu, aby prišli medzi nás, do spoločenstva s Pánom Ježišom Kristom. Pán Ježiš je tým hospodárom, ktorí povoláva všetkých na svoju vinicu. Ale on nám dáva taktiež výsostné právo k tomu, aby sme aj my vyšli zo svojich príbytkov a vykročili za tými, ktorí ho ešte nepoznajú.
Kristus ako misionár – to je to prvé, čo chcem, aby sme si odniesli z tohto nášho krásneho textu. Čo ponúka hospodár robotníkom, čo ponúka misionár tým, ktorých zve a povoláva? Odpoveďou je, to čo je spravodlivé, čo potrebujú k tomu, aby mohli prežiť ďalší deň. Toto podobenstvo je úžasnou výzvou nášho Pána k misijnej práci, výzvou k tomu, aby sme pre Neho a pre Božie kráľovstvo získavali po svete čo najviac učeníkov a nasledovníkov Kristových. „Choďte a čiňte mi učeníkmi všetky národy“ Je to obrovská výzva pre nás všetkých, ktorá k nám zaznieva už pri samom krste a ktorú veľmi často nechceme počuť.
Ale podobenstvo sa touto misijnou výzvou ešte zďaleka nekončí. Hospodár sa zjednáva s robotníkmi po denári a oni odchádzajú pracovať na Jeho vinicu. Misijná práca zhromažďuje do cirkvi skutočne mnohých ľudí. Všetci sú povolaní, ale nie všetci vyvolení. My sa pýtame a kto je ten skutočne vyvolený? Si vyvolený ty , milý brat, si vyvolená ty milá sestra? Som vyvolený ja? Kto je vyvolený sa rozpozná vo vzťahu k Božej dobrotivosti, ktorá sa nám zjavila v Otcovej láske v Božom Synovi a našom Pánovi –Ježišovi Kristovi.
Túto Božiu dobrotu môžeme najdokonalejšie vidieť v našom podobenstve na konci dňa. Pri výplate robotníkov. Nie náhodou sa výplata začala vykonávať od posledných – tých, ktorí prišli na vinicu ako poslední. A predsa obdržali denár. Tak isto ako tí, ktorí prišli o deviatej ráno, ktorí znášali bremeno dňa i páľavu slnka.
A práve tu prichádza skutočný konflikt. Prečo ten, ktorý prišiel oveľa neskôr dostáva rovnaký podiel ako ten ktorý pracuje celý deň? Určite by sme ani my neboli nadšení, keby nám naši zamestnávatelia urobili to isté. My by sme boli v práci celých 8 hodín a naši kolegovia by sa prišli ukázať do práce možno na necelú hodinu. A odmena by bola tá istá. Ani my by sme sa neubránili výčitkám a reptaniu na adresu nášho zamestnávateľa. Možno by sme sa sťažovali aj na najvyšších miestach a oháňali sa zákoníkom práce a inými zákonmi. Možno by sme aj odišli… Odvolávali by sme sa na spravodlivosť. V reptaní tých, ktorí pracovali viac ako hodinu a ktorí sa cítili ukrátení vidieť, že my ľudia máme zmysel pre spravodlivosť, ale vôbec nie pre hospodárovú dobrotivosť. A už vôbec nie pre potreby našich blížnych.
V prvom rade sledujeme vlastné výhody, aby sme my boli dostatočne zabezpečení a až potom nasleduje ten, ktorý je pri mne. Robotníci sa vôbec nezamysleli nad tým, z čoho budú žiť rodiny tých, ktorí prišli na vinicu ako poslední. Ich zaujíma v prvom rade ich vlastné vrecko. Kladieme si vôbec otázku, a čo chce vlastne Boh? Aká je Jeho vôľa? My chceme zmanipulovať Boha podľa svojho vlastného obrazu. My chceme z Hospodina urobiť predmet svojej vlastnej spravodlivosti. Tak ako to vyhovuje nám. Kristus to však v tomto podobenstve úplne rozbíja.
Spravodlivosť je dobrá a nutná pri usporiadaní našej spoločnosti, našich rodín, našich zborov, nášho sveta. Cirkev je však miestom, kde by mali v prvom rade platiť zákony Božieho kráľovstva. Sú to zákony dobrotivosti nášho Boha, pred ktorým sme všetci rovnakí dĺžnici a taktiež zákony lásky, ktorá blížnemu nezávidí. Pán Ježiš nastavuje zrkadlo všetkým tým, ktorí si zakladajú na svojej vernosti k cirkvi, a možno i dokonca na tom, čo záslužné pre cirkev vykonali.
Nedokážeme urobiť miesto tým novým, ktorí prichádzajú z tohto vonkajšieho sveta a ktorým sa toho tiež dostáva z Božej milosti. Chápeme to ako krivdu voči nám. Ale Kristus nám milo odpovedá: „Priateľ, nekrivdím Ti, či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď!“ Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý?
Áno Bratia a sestry Boh je dobrý. On nás naozaj má rád. On nás aj rovnako odmení. Ak v Neho úprimne veríme. On miluje každú jednu ovečku. Tá ktorá sa stratí, za tou ide a hľadá ju. On je skutočne dobrý. On je milujúcim Otcom, ktorému záleží na každom jednom z nás. On nás už odmenil. Najväčším darom. Svojim Synom. Tento dar je určený pre každého z nás. A Hospodin je aj skutočne spravodlivý. Nie spravodlivý v našom pochopení. Ale v tom Božom. Farizeji a zákonníci, ktorí prestali rozlišovať medzi poriadkom sveta a poriadkom Božieho kráľovstva, odpovedali odporom a nenávisťou, ktorá priviedla Krista na Kríž.
Naša samospravodlivosť síce nemôže zničiť Kristovo dielo, ale tým sa dokazuje, že všetci sme povolaní ale nie všetci vyvolení. Kráľovstvo Božie tu na Zemi, ktoré ešte nie je naplno uskutočnené a tiež cirkev s veľkým C. je zmesou povolaných ale i vyvolených. Ich Svätosť nie je v dokonalosti tých, ktorí sa v Nich nachádzajú, ale ich svätosť je v Božej dobrotivosti zjavenej v Ježišovi Kristovi. Preto druhá vec, bratia a sestry na ktorú chcem poukázať je, že Kristus je aj tým najdokonalejším a najspravodlivejším hospodárom. Áno Kristus ako misionár a najspravodlivejší hospodár. To sú dve veci, ktoré nám chce toto podobenstvo aj dnes zvestovať. Preto nezabúdajme na Slová z Matúša 6. kap. „Hľadajte najprv Kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko ostatné bude Vám pridané.“ Amen.
Tomáš German
