5. po Veľkej noci 2007

Kázňový text: Matúš 6:5–8

Telefón poznáme všetci. Je to zaujímavá vecička. Kedysi bol len v pár domoch v obci – obecný úrad, družstvo, fara. Neskôr rodina vlastnila jeden spoločný telefón. Dnes už má väčšina ľudí svoj vlastný telefón.

Požitie telefónu je jednoduché, stačí poznať číslo človeka, ktorému chceme volať, vytočíme / vyťukáme číslo a dúfame, že na ten druhej strane dotyčný človek zdvihne. Sme sklamaný, ak nie, prípadne ak sa nám zapne odkazovač. A sme prekvapený, ak to zdvihne niekto iný, než volaný človek.

Pán Ježiš hovorí o modlitbe. Z konfirmačnej prípravy vieme, že modlitba je rozhovor s Pánom Bohom. Vieme tiež, že poznáme 4 druhy modlitby: kajúcu, prosiacu, ďakovnú a oslavnú. Z týchto poznatkov vyplýva niekoľko skutočností.

1: Modlitba je rozhovor. Kdesi som čítal výrok: Boha nespoznáme, kým Mu nezačneme tykať. Uvedomili ste si to niekedy? My si vykáme a onikáme, ale Pánu Bohu – najvyššej autorite vesmíru tykáme. No táto bezprostrednosť je asi správna.

Pán Ježiš povedal, že máme byť ako deti, inak nevojdeme do Božieho kráľovstva. Malé deti ešte nerozlišujú medzi tykaním a vykaním a onikaním. Oslovia človeka úctivo, ale väčšinou tykajú: Ujo a ty sa ako voláš? Som presvedčený, že úcta a zároveň bezprostrednosť sú vo vzťahu k Pánu Bohu dôležité a ovplyvňujú spôsob, ako sa modlíme.

2: Tu by som chcel zdôrazniť, že najlepšia modlitba je tá, ktorá ide zo srdca. Vôbec to nemusia byť kvetnaté slová, vôbec sa to nemusí rýmovať. Vo veršoch sa možno modlil Shakespeare. Keďže modlitba je rozhovor – úctivý a bezprostredný, môžeme ho porovnať s rozhovormi s inými ľuďmi. Málokedy sa s ľuďmi rozprávam tak, že čítam z papiera. Možno teraz, pri kázni, ale inak papier nepoužívam. Ani vo veršoch sa s vami nerozprávam. Ako to robíte vy, keď sa s niekým rozprávate? Čítate? Hovoríte vo veršoch?

(Pozrime si teraz filmovú ukážku - Všemohúci Bruce - časť, ako ho zrazí kamión, Bruce sa ocitne pred Bohom a hovoria o modlitbe.)

Niekedy som prekvapený, že hoci sme kresťania a veríme, že všetko, čo sme a máme pochádza jedine od nebeského Otca, predsa tak často nevieme, čo máme v modlitbe povedať. Za čo ďakovať, o čo prosiť, čo vyznať, za čo vzdať Bohu chválu. Myslím, že veľmi často Bohu čítame – iste pekné a vzletné, no neviem nakoľko úprimné modlitby z rôznych kníh. Iste, modlitebné knižky sú výbornou pomôckou vo viacerých ohľadoch – napríklad aj v tom, aby sme videli, že nie sme jediní na svete, kto prežíva problémy, prechádza skúškami, či trpí chorobou. Pán Ježiš nás však pozýva a hovorí nám: „Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas“ (Židom 4:16). Chcel by som vás teda povzbudiť ku vlastným, osobným modlitbám. Modlitba je váš – tvoj rozhovor s tvojim nebeským Otcom. Je to rozhovor z „komôrky“, kde si len ty a tvoj Boh.

3: Apoštol Pavel hovorí: „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite!“ (1. Tes 5:16–17). Je to jedna veta. Zaujímavé spojenie. Vyjadruje výsadu aj záväzok. Povzbudenie aj upozornenie. Modlitba je vyjadrením Božej prítomnosti. Môžeme sa modliť neprestajne, kdekoľvek sme, lebo Boh je všade. To je veľká a radostná vec. Môžeme a máme sa modliť neprestajne – čiže celý náš život má byť modlitbou – životom prežitým v Božej prítomnosti, životom prežitým s vedomím, že Boh je všade. Je pri nás aj vtedy, keď nechceme, aby bol pri nás. To je upozornenie a záväzok.

4: Hoci tu Pán Ježiš kritizuje farizejov za výstredné ukazovanie a predvádzanie sa, v žiadnom prípade nekritizuje modlitby v spoločenstve. Práve naopak. Na mnohých miestach povzbudzuje ku spoločným modlitbám. Keď teda máme modlitebné chvíle v čase pôstu, adventu, na biblických hodinách, pri iných príležitostiach – zapojte sa. Zo začiatku, ak máte trému, napíšte si doma vlastnú modlitbu na papier a tú prečítajte. Učme sa modliť. Doma učme modliť sa naše deti. Je to veľmi dôležité. Dôležitejšie, než čokoľvek iné.

Ktosi povedal, že modlitba je dýchaním duše. Skúste si stopnúť, ako dlho vydržíte bez dychu. Tak dlho vydrží naša viera, naše kresťanstvo bez modlitby. A keď sa pozrieme na situáciu v nás samých, v našich rodinách, v cirkevnom zbore, v spoločnosti, tak vidíme, že je veľmi veľa vecí, ktoré potrebujeme na modlitbách pred svätým Bohom „predýchať“.

Modlitba je rozhovor s nebeským Otcom, ktorý ide z nášho srdca. Vyjadruje Božiu blízkosť, z čoho sa radujeme, ale čo nás tiež vedie k ostražitosti v živote. Amen.

Texty: Skutky 16:9–15; Zjavenie 21:10; 22–22:5; Ján 14:23–29
Piesne: 378; 633; 355; 474; A:61