1. po Trojici 2007

Kázňový text: Rímskym 5: 12, 15, 18–19 Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť – tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. Ale nie je tak s darom milosti ako s pádom. Lebo ak pádom jedného mnohí umreli, milosťou toho jedného človeka, Ježiša Krista, sa milosť Božia a dar tým väčšmi rozhojnili pri mnohých. A tak teda: ako (vinou) pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí, tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí. Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení.

Počas potrojičných nedieľ sa spolu pozrieme na biblické postavy. A začneme, tak ako sa patrí, od Adama.

Čo o Adamovi vieme? Vieme, že Adam bol Boží. Tak to píše evanjelista Lukáš: Sét bol Adamov a Adam bol Boží (Lk 3:38). Bol prvým človekom, ktorého Pán Boh stvoril. Meno Adam vlastne znamená „človek, prípadne ľudstvo“. Človek je teda Boží. Každý z nás bol stvorený, aby žil s Bohom – časne aj večne. Boh nikoho nechce zatratiť. Naopak, Jeho vôľou je, aby všetci ľudia boli spasení (1. Tim 2:4). Teda, Adam – a v ňom každý človek je Božím človekom.

Ako bol človek stvorený? (Z prachu, zo zeme.) Toto je ďalšia zaujímavá vec. Totiž, prach, zem sa hebrejsky povie „ádamá“. Počujeme tam tú podobnosť? Človek – Adam, je stvorený zo zeme – ádamá.

Keď ľudia zhrešili, Pán Boh im pripomína: Si prach – ádamá, a do prachu sa vrátiš. Povieme si: Dobre, ale podobný osud čaká vlastne všetko živé – rastliny, zvieratá, ľudia – keď zahynú, zomrú, ich telo sa rozloží – vrátia sa do prachu.

S človekom je to však trochu iné. Naozaj, telesne sa nelíšime od zvierat, či rastlín. Základný „osud“ máme spoločný: narodíme sa, žijeme, umierame a naše telá sa rozložia v zemi.

No človek bol stvorený na Boží obraz. Toto je základný rozdiel medzi celým stvorenstvom a človekom. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že človek je boh. To ale nie je pravda. A my denne zažívame skutočnosť, že nie sme bohmi. Každodenná realita, každodenné problémy, starosti, zápas o živobytie nás presviedčajú, že nie sme bohmi. Ale sme stvorení na Boží obraz.

Čo to znamená, že sme stvorení na Boží obraz? Hm, ťažko povedať. A ani neviem, či je možné túto vec plne pochopiť. Mnohí si myslia, že Boží obraz označuje ľudskú inteligenciu a tvorivosť. Ktorá iná bytosť je schopná vymyslieť toľko rôznych vecí? Budovy, technológie, lieky, umenie.

Ku Božiemu obrazu iste patrí aj to, že Boh nám zveril túto zem, aby sme ju obrábali, aby sme sa o ňu starali.

No a v neposlednom rade ku Božiemu obrazu patrí aj slobodná vôľa. Mnoho ľudí sa pýta, prečo Boh nezabránil prvému hriechu ľudí? Práve preto, lebo nás stvoril na svoj obraz, ako slobodné bytosti a nie ako robotov. Človek má rešpekt. Každý človek si zaslúži rešpekt. Aj sám Boh rešpektuje človeka. A to až do tej miery, že ak sa človek rozhodne konať proti Božej vôli, Boh to rešpektuje. Ak sa človek rozhodne žiť bez Boha, Boh to rešpektuje. A už ste počuli môj názor na posledný súd, ktorý si osobne predstavujem ako podujatie, kde Boh bude rešpektovať ľudské rozhodnutie: „Chceš žiť so mnou? Výborne, vojdi v radosť svojho Pána, budeš so mnou žiť celú večnosť.“ A na druhej strane: Chceš žiť bezo mňa? Rešpektujem. Budeš žiť bezo mňa celú večnosť.

Bolo to len pred týždňom – na Trojicu, keď sme počuli Žalm 8, v ktorom žalmista o človeku hovorí: Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš? Málo menším si ho urobil od božských bytostí, slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil. Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk, položil si mu všetko pod nohy (v. 5–7).

Človek je Boží. Pán Ježiš Kristus je tiež Boží. Tým, že sa stal človekom ukázal, že úplne sa stotožňuje s každým z nás. Ak každý z nás je 100% osobnosťou, potom Kristus je 200% osobnosťou. Je 100% Bohom a 100% človekom.

Prečo pri téme o Adamovi hovoríme o Kristovi? Lebo Adam je predobrazom Krista. Je zaujímavé, ako Biblia využíva obrazy a symboly. Napríklad veľkonočný baránok, ktorého Židia zabili večer pred odchodom z egyptského otroctva a jeho krvou natreli zárubne vchodových dverí. Krv baránka ich zachránila pred anjelom smrti, ktorý prišiel vykonať 10. egyptskú ranu – smrť všetkých prvorodených. Rovnako Kristus – Boží baránok zachraňuje pred Božím trestom aj nás. Jeho krv nás očisťuje od každého hriechu.

Adam je teda predobrazom Krista. Svojou nezodpovednosťou pustil na svet hriech. Prestal poslúchať Boha, a dal sa do služieb diabla a hriechu. Smrť prišla na všetkých ľudí vinou jedného. No prišiel Kristus, ktorého Pavol nazýva „posledným Adamom“ (1. Kor 15:45), ktorý priniesol záchranu, spásu od hriechu, diabla a smrti.

„Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení.“ Adam je teda predobrazom Krista, ktorý nám prináša záchranu.

Adam nás učí niekoľkým veciam. Na jeho príklade vidíme, že človek je Boží – stvorený, aby žil s Bohom. Vidíme, že človek je hriešny. Ale v Adamovi tiež vidíme Krista – toho druhého Adama, ktorý nám prináša spasenie. Amen.

Texty: 1. Kráľov 17:17–24; Galatským 1:11–24; Lukáš 7:11–17
Piesne: 383; 644; 200; 344; A: 54