4. pôstna 2008

Kázňový text: Ž 32,1–6

Pocity viny zažíva určite každý jeden človek. Často od mladosti až po staré kolená. Nie je to nič nezvyčajné, a aj keď sa pri tom natrápime a dosť si toho vytrpíme, je to niečo, čo je pre nás prospešné.Je to určitá kontrola nášho života.

Urobíte niečo zlé, alebo len niečo poviete a pomaly začnú výčitky svedomia, pocity viny, ktoré človeka doslovne ťažia a ubíjajú v ňom radosť zo života. Akoby ste na chrbte niesli ťažký kameň. Je to zvláštny mechanizmus, s ktorým nás Pán Boh stvoril, ale je to aj mechanizmus, ktorý dokáže človek postupne aj veľmi ovplyvniť a korigovať. Až tak, že sa niekedy svedomie neozve ani vtedy, keď by už malo kričať. Sú ľudia, ktorí ho nejakým spôsobom vedia utíšiť, alebo mu dokonca nedovolia, aby sa vôbec ozvalo.

Čítal som raz výpoveď jedného z vojnových zločincov druhej svetovej vojny:

Počas Osvienčimského procesu vo Frankfurte sedel na lavici obžalovaných sanitár Kleer, ktorý zabíjal väzňov fenolínovími injekciami do srdca. Medzi sudcom a obžalovaným prebehol tento dialóg.

• „Obžalovaný, koľko injekcií ste dali denne?“
• „Ťažko povedať. Niekedy to bolo 300 alebo 400. Pamätám sa, že raz som dal iba 200 injekcií.“
• „To bolo málo?“
• „Áno, ponáhľal som sa.“
• „A prečo?“
• „Viete, chcel som sa oholiť, vymeniť uniformu, pretože som chcel osláviť Štedrý večer a blížiace sa Vianoce.“

Dá sa to aj tak, že človek skutočne necíti vôbec nič, aj keď robí vecí, ktoré sú úplne ohavné. Ale aj tento príklad je dôkazom, že pocity viny a svedomia sa dajú nejakým spôsobom umlčať. Aj keď si uvedomujem, že toto nebol celkom bežný prípad.

Slová 32. žalmu sú krásnym vysvetlením toho, ako utíšiť svedomie. Nie však tým, že ho človek umlčí. Pán Boh nám nedal svedomie na to, aby sme mu obrazne zapchali ústa, ale na to, aby sme ho upokojili nápravou zlých vecí. Aby sme ho počúvali a podľa neho korigovali zlé veci života. 32. žalm hovorí o životnej skúsenosti človeka, ktorý urobil v živote zlú vec a najprv o nej mlčal. Nechcel si pripustiť, že ho to nejakým spôsobom ovplyvní do budúcna. Čakal, že to po nejakom čase skončí. Myslím si, že toto je dosť bežný postoj človeka. Nie?

• Mám pocit viny, ale nejako to v tichosti a hanbe prežijem.
• Čas to dá do poriadku a ja postupne zabudnem.

Ale ten muž zo žalmu pochopil, že to nie je dobré. Trúchliveli mu kosti, doliehala na neho Božia ruka a on si uvedomil, že nemôže byť ticho, že o tom musí Bohu povedať. Hriech ubíjal dušu i ducha a to malo postupne vplyv aj na jeho telo.

Z biblického pohľadu nemôžeme podeliť človeka na tri časti: ducha, dušu a telo. Človek je jeden celok. Je to všetko spojené v nás, sme to my. Málo ľudí si dnes uvedomuje, že telo ovplyvňuje nášho ducha a duša, či duch ovplyvňuje naše telo. To prepojenie je veľmi vážna vec, lebo hovorí, že ak človeče poškodzuješ svoju duchovnú časť, má to vplyv aj na tvoje telo a tým pádom aj na tvoje zdravie.

Nič nové som vám teraz nepovedal. V poslednom čase to stále opakujú lekári. Väčšina rakovinových ochorení, infarktov a porážok má svoj pôvod v psychike človeka. Lekári nepovedia, že je to následok našej duchovnej nerovnováhy, ale hovoria, že je to kvôli stresu, nervozite, nepokoju človeka. Poškodzujete ducha a ani si neuvedomujete, že zároveň poškodzujete aj svoje telo.

To isté platí aj naopak. Škodíte telu a ničíte aj svojho ducha, pretože sme telesnou, ale aj duchovnou bytosťou zároveň. Skúste si sadnúť k nejakému notorickému alkoholikovi a porozprávať sa s ním. Zbadáte, že je duchovne prázdny, že niet o čom sa s ním poriadne ani rozprávať.

Keď som prišiel pred 10 rokmi na faru do Chyžného, opravoval nám v pivnici vodu jeden chlapík. Šikovný majster. Vodár, tesár, plechár, čo ste mu dali do ruky, s tým robil. A vedel to. Aj ľudia ho vychvaľovali. Ale už vtedy mal problém s tým, že si rád vypil. Keď dnes v Chyžnom poviete jeho meno, už ho nikto ako majstra a odborníka nepozná. Jeho dni, šikovného chlapa, skončili. Má okolo 50 a je asi každý deň naložený v alkohole. Keď ho stretnete na ulici, zbadáte iba tupý pohľad v jeho očiach. Zničené telo a duchovne prázdny človek, rozprávajúci dookola stále to isté.

Ničte telo a zničíte aj ducha. No dá sa to aj naopak, ibaže je to menej nápadné. Zničte ducha a zničíte aj svoje vlastné telo. Pisateľ žalmu to pochopil. Ak nechám v sebe vinu hriechu, ktorý som spáchal, budú trúchlivieť moje kosti a moja sila sa zmení na letnú vyprahlosť. Biblický obraz, ktorý sa dá preložiť: Zožerie ma to z vnútra a celkovo ma to zničí.

Nie je to žiadna fantázia. Naše previnenia voči ľuďom i Bohu sú ako špina, ktorá postupne špiní nášho ducha a či chcete, alebo nechcete, prejaví sa to nejakým spôsobom aj na našom tele. Dennodenne počúvame o rakovine, ktorá sa z ničoho nič objaví, o nádoroch, ktoré zabíjajú tisícky ľudí, mozgových príhodách a infarktoch vo veku, kedy by vôbec nemali prísť.

• Prečo?
• Je to stres?
• Psychické vypätie?
• Alebo aj nepokoj vo vnútri človeka, obťažené svedomie, pocity viny za chybné kroky a rozhodnutia?
• Hádate sa z manželom, či manželkou? Je u vás krik a zvada na dennom poriadku? Hneváte sa na súrodencov a nerozprávate sa s nimi? Neznášate susedov? Robíte nejaké podvody a nečestnosti v práci a môže sa stať, že sa na to kedykoľvek príde, takže ste stále v napätí? Nemôžete po nociach spávať, lebo máte pre niečo výčitky?

Myslíte si, že to nemá vplyv na vášho ducha? Má a veľmi veľký a nie iba na vášho ducha. Je iba otázkou času, kedy sa to prejaví nejakým spôsobom aj na vašom tele. Keď mám pravdu povedať, nemáme veľa možností, ako s tým niečo urobiť. Žalmista hovorí: Vyznal som Bohu svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. V podstate nám radí, aby sme naše svedomie zbavili tej ohromnej záťaže, aby sme sa pred Bohom k tomu všetkému priznali a prijali od Boha ospravedlnenie. Dajme to zo seba preč, uľavme svojmu svedomiu a ušetríme aj svoje telo.

To je to, o čom písal žalmista. A ty si odpustil vinu môjho hriechu. Mať pokoj v duši a čisté svedomie, odpustené hriechy a byť zmierený s Bohom, to je cesta k lepšiemu životu. V tomto pôstnom čase nám toto Pán Boh ponúka. Zoberte si to aj dnes.

AMEN

Piesne: 99, 101, 105, 493, A29
Texty: Oz 5,15–6,2; R 8,1–10; J 6,24–36; Ž 84,6–13