Zelený Štvrtok 2008

Kázňový text: 2.Moj 12,21–28

Spojitosť židovskej Paschy, teda veľkonočného baránka, ktorého krv zachraňovala v Egypte pred smrťou prvorodených a kresťanskej Veľkej noci všetci dobre poznáme. Bolo by zbytočné opakovať, že Pán Ježiš je tým paschálnym, veľkonočným baránkom, ktorého krv zachraňuje od večnej smrti a zatratenia.

Tohto roku ma na tomto veľmi známom texte zaujala iná vec a s ňou by som sa chcel s vami podeliť. Viete, že nemám rád, ak sa niečo v cirkvi robí iba zo zvyku. Len preto, že je to nejaká tradícia, ktorá sa opakuje už mnoho rokov. To, čo človek robí pravidelne, stane sa pre neho len rutinou, ktorú dokáže robiť bez ducha, len ako nejaký robot. A to je vo viere človeka nebezpečná vec a ohromná prekážka.

Zoberte si taký dnešný deň. Mať na Zelený štvrtok v Kysaku VP je už tiež akási tradícia. Ani neviem presne povedať, koľko rokov je to takto. Napadlo ma, či by nebolo dobré zmeniť to, aby to nebolo iba nejaké bezduché opakovanie. Niektorí z vás si určite povedali, je zelený štvrtok, vtedy vždy chodím k VP. Patrilo by sa mi. Tá motivácia už nie je v tom, že si uvedomujem svoje hriechy, ktoré ma trápia a hryzie ma svedomie, ale je to preto, že už sa z toho stal zvyk. A to už je vážny problém. Čo keby som vám dnes neprislúžil VP? Po príhovore zaspievame pieseň a bude záverečná liturgia. Bojovali by sme tak proti tradícii, ktorá ubíja ducha. Určite by vás to vyviedlo z rovnováhy, a keď nič iné, aspoň by ste rozmýšľali nad tým, či ste tu prišli preto, že tu chodíte na Zelený štvrtok vždy, alebo preto, že vás skutočne ťažilo svedomie a chcete svoje hriechy vyznať Bohu. Aspoň k tomu by som vás takto donútil.

Lenže potom som si v našom texte všimol slová o tom, že Pán Boh prikázal židom opakovať bohoslužobný úkon. Pravidelne si opakovať a sprítomňovať udalosť, ktorá sa v ich minulosti stala. Je tam doslovne napísané: ….keď prídete do krajiny, ktorú vám Hospodin zasľúbil, zachovávajte tento bohoslužobný úkon. To bol doslovne príkaz, ktorý sa mal plniť.

A ja sa pýtam: Aj navzdory tomu, že sa z toho stane zvyk? Ani si poriadne neuvedomujeme, koľko vecí robíme preto, že je to zvyk.

Napríklad:

Veľké upratovanie sa robí pred Veľkou nocou. Nezáleží na tom, či je v dome veľa špiny, alebo málo, či sú okná až tak veľmi špinavé, alebo nie. Pred Veľkou nocou sa umýva a hotovo. Aj keď umývať sa má vtedy, keď je špina. Nie? V tomto som sa nikdy nevedel zhodnúť so svojou manželkou. Schody na faru sa umývajú v sobotu, a to aj vtedy, keď nie sú špinavé. Hovorím jej, stačí pozametať, nemusíš to umývať mokrou handrou. Nie! Je sobota, musia sa poumývať. Tento náš manželský problém vyriešili Obišovce, pretože schody na faru sú zo železných roštov, a tie sa umývať nedajú.

Odkedy máme VP v našej cirkvi raz v mesiaci, teda pravidelne, mám pocit, že sa nám tiež z toho stáva tradícia. Bohoslužobný úkon. Kým to bolo dva-tri krát do roka, bola to pre človeka väčšia vzácnosť.

Keď však Hospodin oznamoval Izraelskému národu, že si PASCHU majú pripomínať, povedal tam jednu zvláštnu vec. Keď tento bohoslužobný úkon budete zachovávať, vaši synovia sa vás budú pýtať: čo to znamená?

To, čo človek robí pravidelne, si skôr všimne jeho okolie. A to, čo si ľudia všimnú a čomu nerozumejú, na to sa opýtajú. Ak chodíte pravidelne do kostola, ak sa pravidelne doma modlíte, ak si pravidelne zoberiete Bibliu do ruky a vaše okolie vás bude vidieť, tak od vás bude očakávať vysvetlenie. Ak nič iné nebudete počuť, tak aspoň jednu otázku: Musíš sa stále modliť? Musíš tú Bibliu stále čítať dookola?

Naše deti sa pýtajú: A prečo musíme chodiť každú nedeľu do kostola? A prečo musíš ísť stále na biblickú? A prečo sa musíme modliť, keď ideme jesť? Toto sú prirodzené otázky detí, ktoré sa pýtajú, lebo chcú pochopiť a porozumieť veciam, ktoré sa okolo nich dejú. A učitelia zase vedia, že nie je lepší, ani rýchlejší spôsob učenia, ako je detská zvedavosť. Z Večere Pánovej nemusí byť tradícia, nemusí to byť zvyk, ktorý sa v našom živote opakuje pravidelne a bez ducha. Stačí, ak všetkému tomu, čo sa tu deje budete rozumieť.

• Prečo nám Pán Ježiš dal Večeru Pánovu?
• Prečo povedal, aby sme to robili v cirkvi dokiaľ nepríde?
• Prečo je tu oplátka a víno?
• Prečo ho farár prežehnáva?
• Prečo sa vás pred VP pýtam na vaše hriechy, či sa k nim priznávate a či ich ľutujete?
• Prečo si k VP prídete dopredu kľaknúť?
• Čo sa s človekom stane, keď už odchádza od VP?
• Čo sa stane, keď tu príde a ničomu nerozumie?
• A čo sa udeje, keď je VP pre neho iba ďalším nezmyselným obradom?

Viete odpovedať na všetky tieto otázky a im podobné? Veľakrát si človek myslí, že tomu, či onomu rozumie. Možno taký istý pocit máte aj dnes pri VP. Že vás svojimi otázkami podceňujem, veď roky chodíte do kostola, veď predsa viete, čo je VP. Aj ja som sa takto mnohokrát dobehol. Človek si myslí, že to vie, ale keď to máte niekomu inému vysvetliť, keď to máte povedať niekomu zrozumiteľne, zrazu zistíte, že sa neviete vyjadriť. Že to neviete povedať tak, ako by ste chceli. Že vám chýbajú niektoré súvislosti. Ale keď stojíte v pozícii učiteľa, tak sa musíte pripraviť, musíte tomu rozumieť.

V prvom ročníku na teológii sme mali Latinčinu. Nemali však profesora, a tak nám dali učiteľa, ktorý vôbec latinsky nevedel. Učil sa spolu s nami, len s tým, že sa naučil vždy pár lekcií dopredu. Ale to bolo vidno. Mnohé veci, na ktoré sme sa pýtali, nevedel vysvetliť, lebo im sám dobre nerozumel. Bola to hanba, aj keď on za to nemohol. Učiteľ predsa musí byť lepší ako žiak.

A presne toto Pán Boh očakával od Izraelcov. Budete si Paschu pripomínať a budete to vysvetľovať a vyučovať svoje deti. Budete učiteľmi. Takto tomu budete rozumieť a nebude to pre vás len náboženský obrad.

Bratia a sestry, vrelo vám to odporúčam. Skúste VP vysvetliť svojim deťom, alebo vnúčatám. Všetko do detailov, všetko krok po kroku, čo sa tu robí a prečo a zbadáte, že je veľa vecí, ktoré si ešte budete musieť naštudovať a pozrieť, lebo ich nebudete vedieť podať inému človeku. Postavte sa do pozície učiteľa, vychovávateľa a zvestovateľa Božieho slova. Do pozície, v ktorej sme mali vždy stáť a ktorú sme zanedbali. A ak to už nemáte komu povedať, skúste si sadnúť a napísať to. Je to pre človeka úplne iná pozícia, ako len sedieť v chráme a počúvať. V tejto pozícii nás Pán Boh chcel už roky mať.

AMEN

Piesne: 85, 330, 643
Texty: 1K 10,16–17; Mt 26,17–30