1. adventná 2008 - Začiatok cirkevného roka

Kázňový text: Žid 10,19–22

Dnešný môj výklad biblického textu začnem históriou jednej veľmi zaujímavej železničnej trate postavenej ešte pred druhou svetovou vojnou. Mnohým z vás to bude asi trochu známe, pretože ste niektorí zamestnaní práve na železnici.

31. mája 1931 sa začala prvým výkopom stavba Telgártskej slučky, jednej z najzaujímavejších železničných tratí vybudovaných na Slovensku. Dokončená bola o 5 rokov neskôr, 26. júla 1936. Telgártska slučka sa nazýva 2,3 km dlhý úsek na trati medzi Margecanmi a Červenou Skalou. Údolie horného toku Hrona z Červenej Skaly až na rozvodie Hrona a Hnilca v sedle Besník veľmi prudko stúpa, preto sa trať musela z dôvodu dodržania najvyššieho predpísaného sklonu značne umelo rozvinúť. Táto trať prekonáva výškový rozdiel 40 m. Telgártsky tunel má tvar špirály a je dlhý 1.239 m. Je to skvost železničného staviteľstva. Takmer celý tunel leží v zákrute s polomerom 400 m a sklon trate je 12,5 promile.

Pri stavbe bol tunel razený súčasne z oboch koncov a povráva sa, že stavbyvedúci si nesprávne vypočítal čas, kedy sa čaty razičov mali stretnúť. Začal mať strach z toho, že sa niekde vo výpočtoch pomýlil, že jeho chybou sa celá táto stavba nedokončí a zo strachu a obáv spáchal samovraždu. Stačil jediný deň, a bol by zistil, že sa mýlil. Deň po jeho smrti sa skutočne raziči stretli, a tým potvrdili, že všetky výpočty boli v poriadku.

Pisateľ listu židom v našom texte hovoril o novej a živej ceste, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez vlastné telo, sám Pán Ježiš Kristus, a mne vtedy prišla na um práve táto historická udalosť. Pán Ježiš skutočne svojou smrťou na kríži a svojim vzkriesením urobil novú cestu pre človeka. Cestu, ktorá predtým vôbec nebola schodná, ani možná, neexistovala.

Do doby Pána Ježiša Krista cesta k Bohu a zmiereniu bola iba cestou obetí. Ľudia si túto cestu budovali od počiatku, ale za doby Mojžiša už mala svoju konkrétnu podobu s rôznymi predpismi a zákonmi. Aby sa naplnili slová o tom, že za hriech je odplata smrť, zomierali v jeruzalemskom chráme neprestajne obetné zvieratá za hriechy a previnenia človeka. Nebola žiadna iná cesta ako sa zbaviť viny, ktorú si ľudia uvedomovali. Bola to akoby cesta naokolo.

Boh bol od obyčajného človeka veľmi vzdialený. A tú oddelenosť ešte symbolicky zdôraznila aj opona, ktorou v Jeruzalemskom chráme bola oddelená svätyňa svätých od ostatných priestorov. Židia verili, že tam prebýva Hospodin, a preto za tú oponu nikto z obyčajných ľudí nemohol vstúpiť. Iba veľkňaz, a to jeden jediný krát za rok. Opona bola jasným signálom toho: TU JE BOH A TU SI TY, ísť ďalej nemáš právo. Medzi tebou a Ním je táto veľká opona, ktorá ťa od Boha oddeľuje.

Preto list Židom zdôrazňuje, že osobou Ježiša Krista nastala zmena. K Bohu máme skrze Ježišovu krv novú cestu, ktorú nám otvoril, je to cesta cez oponu. Evanjelisti Matúš, Marek a Lukáš pri opise Ježišovej smrti spomínajú, že sa chrámová opona roztrhla na dvoje, a tým sa zvláštnym spôsobom otvorila cesta k Bohu. Pán Ježiš nám svojou smrťou prerazil tunel, aby sa už konečne mohol človek stretnúť s Bohom.

Pre pisateľa listu židom to je samozrejmá vec. Hovorí …bratia máme dôveru, že vojdeme do svätyne, skrze krv Ježišovu…, to znamená, že sa dostaneme k Bohu, že budeme mať spasenie a večný život, lebo cesta pre nás je vybudovaná a vystavaná.

Mne to pripomenulo práve ten Telgártsky tunel, ktorý sa razil naraz z oboch strán. Bol komplikovaný kvôli tomu, že hrozilo, že sa tie dve skupiny razičov pre zlé výpočty skutočne môžu minúť. Vôbec sa nemuseli stretnúť.

K takejto práci môžeme pripodobniť snahu Pána Boha stretnúť sa s človekom. Snaha ľudí na jednej strane, ktorá je často veľmi maličká, a námaha Pána Boha, ktorý pre to stretnutie urobil oveľa viac.

Dnes môžeme iba skonštatovať, že cesta života je pripravená a urovnaná pre človeka. Na nás sa vzťahujú slová, ktoré pisateľ listu židom zaznamenáva ďalej: …pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery….

V stredu sme mali náboženstvo, na ktorom sme rozoberali otázku posledného súdu.
• Podľa akých kritérií bude Pán Boh súdiť človeka?
• Čo bude na poslednom súde s dobrými ľuďmi, ktorí v Boha neveria?
• Čo s tými, ktorí žijú čestne a poctivo, pracujú a starajú sa o svoje rodiny?
• Ako sa k nim Pán Boh na konci sveta postaví?

Tak všeobecne ľudsky väčšina detí hovorila, že budú spasení a zachránení. Je to taký tolerantný postoj človeka k týmto veciam, ale potom som od nich chcel, aby mi to potvrdili nejakým Božím slovom, že Pán Boh bude skutočne na konci taký tolerantný. A tu sme zistili, že je to problém.

Nemôžeme postaviť svoje tvrdenie na nejakom našom pocite, alebo na tom, že sa nám to tak zdá, že nám to nejako tak lepšie zneje. Sme kresťania a pravidlom a prameňom viery je pre nás Božie slovo. Ak aj povieme nejaký svoj názor, musí byť podložený Božím slovom. Bez ohľadu na to, či sa nám Biblický názor pozdáva, alebo nie.

A to je vec, ktorá mnohých ľudí prekvapí. Božie slovo nehovorí nič príjemné o ľuďoch, ktorí vieru v Pána Boha nemali. A nie tam nič pozitívne ani o tých, ktorí žili dobrý život, a akože nikomu nič zlé nerobili.

A môžeme k tomu citovať Biblické texty:
…bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. (Žid. 11,6)
Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. (Mk 16:16)

Ako sa dajú obísť tieto slová? Nevyškrtneme ich, ani ich nemôžeme vynechať. Áno, chceme povedať, že tí, ktorí sa snažia žiť dobrý život, nie sú zločincami, neubližujú a nepodvádzajú, že nad tými sa Pán Boh predsa zmiluje. Lenže Pán Boh nám pravidlá pre život dal vopred a jeho slovo je nemenné.

Náš text hovorí …pristupujte s úprimným srdcom v plnosti viery – to je to, čo sa od nás najprv očakáva – nie dobrý život, nie slová o tom, že nekradnem a nikoho som nezabil, ale veriace srdce človeka.

Len o trochu viac viery a ten stavbyvedúci pri Telgártskom tunely by sa bol dočkal slávy a veľkého úspechu, ale v podstate mu nevera spôsobila smrť. Priviedla ho k smrti. A to je to, na čo nás upozorňuje aj náš kázňový text.

K Bohu pristupujme s vierou, s úprimným srdcom, pretože nám Ježiš urobil novú cestu, cestu spasenia cez oponu, ktorá bola dlhý čas pre človeka zatiahnutá. Nedomýšľajme si veci, ktoré nie sú Božím slovom podložené, a pamätajme na to, že bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu.

AMEN

Piesne: 1; 10; 3; 13; A:1
Texty: Zach 9,9–10; Zj 5,1–5; L 4,16–21; Ž 24,1–10