1. slávnosť vianočná 2008

Kázňový text: Ž 102,17–22

Milí bratia a sestry,

máme dnes Vianoce a je to pre nás deň radosti a pokoja. Sú to dni voľna, kedy si môžeme oddýchnuť a byť s blízkymi ľuďmi. Potešil som sa aj tomu, že dnes je skutočne sviatok. To znamená, že budú pozatvárané aj obchody a že nikoho nenapadne dnes nakupovať (len dúfam, že máme dosť sunaru pre malú). Myslím si, že aj taká drobnosť je dôležitá.

Dnes však nebudem vám, veriacim ľuďom hovoriť o oddychu a odpočinku. Nebudem vás vyzývať, aby ste si oddýchli, vyvalili sa pohodlne niekde na gauči a zapli si televízor. Chcel by som vás pozvať k práci, aj keď je sviatok. O tom však až v závere môjho príhovoru.

Vypočujte si teraz kázňový text, ktorý je vybratý z modlitby biedneho človeka, keď je zúfalý a vylieva si žiaľ pred Hospodinom. Túto modlitbu zaznamenal žalmista v Žalme 102,17–22

(čítanie biblického textu)

Znie to asi dosť čudne spájať túto situáciu pisateľa žalmu s našou, ktorá je skôr úplne opačná. Aj keď máme hospodársku krízu, predsa sa o nás nedá hovoriť, že sme biedni čo sa týka materiálnych vecí. Nikto z nás predsa netrpí hladom a neverím, že sa niekto z nás musel včera pri štedrovečernom stole nejakým spôsobom uskromňovať, lebo chcel dopriať niekomu inému. Tak zle na tom predsa len nie sme.

Ale slová nášho žalmu boli skutočné napísané v biede a väčšinou sa ich modlili ľudia, ktorí veľkú biedu svojho života skutočne prežívali.

Musím však povedať, že tento text nie je až tak ďaleký nášmu dňu. Na jednej strane sú Vianoce, sviatkami pokoja a radosti, každý ich chce prežívať v kruhu rodiny. Väčšina ľudí ich chce prežiť s niekým a niekde, kde nebudú prežívať pocity samoty, budú sa tešiť a budú sa mať aj s kým porozprávať.

Ale Vianoce majú aj druhú stranu tej istej mince. Povedal by som, takú tmavú, až čiernu. Čím viac hovoríme o pokoji a radosti, o spoločnom prežívaní vianočného obdobia, tým viac po týchto veciach ľudia túžia a chceli by ich zažiť. Nie je to niečo nedosiahnuteľné. Nestojí to milióny. Je to len o tom, nebyť sám a stráviť ten čas s niekým. A to je túžba, ku ktorej každého človeka tieto dni doslovne provokujú. Lenže tak, ako si každý nemôže dopriať 2 miliónové auto, sú ľudia, ktorí si nemôžu dopriať prežiť tieto dni v spoločenstve blízkych ľudí, s niekým, s kým sa budú cítiť príjemne a dobre.

Na tomto je založený princíp reklamy. Bude nás presviedčať čo si máme zadovážiť a kúpiť a aké to je pre nás dobré, potrebné priam až nevyhnutné k životu. A keď nám s tým budú mávať pod nosom dostatočne dlho, tak po tom zatúžime.

A tak je to aj s Vianocami. Posledné dni sa v televízii stále pýtajú známych ľudí: Ako a s kým budete tráviť Vianoce? No a odpoveď je stále taká istá: No samozrejme sa teším, že to bude s mojou rodinou. Stretneme sa spolu povedzme u rodičov a budeme spolu tráviť Vianoce. Nie je to vôbec zlé, nedá sa tomu nič vyčítať. Otázkou je čo tieto slová vyvolávajú v ľuďoch, ktorí niečo také prežiť nemôžu? Skutočne temnou stránkou Vianoc je opustenosť a zúfalá samota ľudí, ktorí si toto po tieto dni uvedomujú. Mimo Vianoc to ešte zvládajú, ale práve v tieto dni je to najťažšie.

Opustenosť a samotu dokážeme prežiť v preplnenom obchode, kde je hlava na hlava a pritom máme pocit nekonečnej samoty a chytá nás depresia. Aj ľudia obklopení najbližšími, niekedy prežívajú ohromnú samotu, len preto, že si rokmi prestali rozumieť a stratili jeden k druhému cestu.

• Na Slovensku máme z roka na rok viac ľudí v domovoch dôchodcov, nie žeby nikoho nemali, skôr nikto s nimi už nechce tráviť takýto spoločný čas. Staroba, v ktorej niet úcty k šedinám, kde chýba láska starostlivosť a opatera, dokáže priniesť ohromnú beznádej. Nedávno som iba započul v správach o samovražde nejakého dôchodcu. Je to čudné, že aj starý človek je dotlačený až k takémuto zúfalému činu. Je ťažké prijať, že ste ešte pred chvíľou boli obklopení kŕdľom detí, dali ste im život, chlieb, vzdelanie, budúcnosť. A dnes sa žiadne z nich nevie postarať o pokojné a šťastné Vianoce pre svojich rodičov a starých rodičov. Nejako im už potom nezapadajú do rodiny.
• Opustené deti a teraz nemyslím len na tie v detských domovoch. V mnohých rodinách, kde vyrastajú bez lásky a akéhokoľvek pochopenia. Otec i mama na nich nemajú čas, lebo sú zaneprázdnení kvôli práci a keď už sú cez sviatky doma, tak chcú mať pokoj pre televízorom. Alebo deti vyrastajúce v rodinách, kde rodičia sa viac starajú o to, aby mali za čo vypiť a vonkoncom ich nezaujímajú potreby ich detí. Tie vedia tiež prežívať ohromné pocity prázdnoty a samoty.
• A čo osamelosť v rodine, kde chýba pokoj a sú len zvady a rozbroje, kde sa vytratila láska manželov a žijú vedľa seba ako úplne cudzí. Ako sa v týchto dňoch musí znásobovať ten pocit samoty a opustenosti? Vážne osamotení a opustení dokážu byť manželia, keď každý z nich má nielen vlastný program dňa, ale aj vlastný televízny program. A nevedia si už spolu ani na chvíľu sadnúť a pokojne a kľudne sa porozprávať.

V bežné dni roka to človek akosi tak zvláda, ale na Vianoce sme zvlášť v týchto veciach veľmi citliví a ťažko takéto chvíle prežívame.

Som si istý, že o takýchto ľuďoch viete. Možno ste dokonca jedným z nich. Možno aj vás samota trápi v tieto dni. Snažíte sa to nedať najavo, ale keď všetci prežívajú pokojné Vianoce, tak sa človek až so závisťou pýta: A ja prečo nie? Prečo ja nemôžem mať pocit toho že niekde patrím?

Preto Vám bratia a sestry tieto veci pripomínam v tak radostný a veľmi sviatočný deň.
• A chcem, aby ste si položili otázku, čo môžem s tým urobiť?
• Koho môžem potešiť?
• Koho mám ísť navštíviť, aby nebol sám, prípadne aby som ja nebol sám?

Možno už máte premyslený program, chcete si oddýchnuť, možno vyvaliť sa po slávnostnom obede niekde na gauč k nejakej vianočnej rozprávke, či dobrej knihe. Zrušte tie plány. Choďte navštíviť niekoho zo známych či z rodiny. Urobte niekomu radosť, aby sme zahnali v človeku pocity samoty a beznádeje.

Nebudem Vám dnes hovoriť ako sa máme tešiť. My, veriaci ľudia máme veľký dôvod na radosť. Oslavujeme príchod Pána Ježiša Krista na túto zem. Spomíname na veľký prejav Božej lásky k nám. Myslím si, že pre nás je dôležité, aby sme skúsili dnes, ale aj zajtra tešiť druhých, ktorým dochádza chuť i dôvody na radosť.

Dnes vám, bratia a sestry, pripomínam našu službu, aby sme nepremárnili čas, ktorý nám Pán Boh dal. Nemyslite na svoje pohodlie, ale vyjdite za niekým, kto potrebuje počuť, že nie je sám. A že aj keď ľudia zabúdajú a opúšťajú, Pán Boh nenecháva človeka opusteného.

AMEN

Piesne: 47; 33; 592; 35; 55; A:14
Texty: Ž 96,1–3.10–13; L 2,1–14