4. pôstna 2009

Kázňový text: Joz 24,15

Slová biblického textu, ktoré ste si práve vypočuli, patria k záverečnej reči Józuu, syna Nunovho, k Izraelcom v čase, keď obsadili Kanaánsku krajinu. Raz za čas je príležitosť na mocnú záverečnú reč. Bola to v podstate Józuova rozlúčka s Izraelcami. Mojžiš zomrel a Józua sa postavil na jeho miesto. Bolo to v čase, keď stáli pred hranicami Kanaánu a vojnami a násilím si bolo treba dobiť všetky územia.

Dôvodom nebolo len to, že sa chceli niekde usadiť. To Pán Boh plánoval už dlhšie. Už Abrahámovi Boh sľúbil, že Kanaánska zem bude patriť jeho potomkom, ktorých bude ako hviezd na nebi. Ale bol aj náboženský dôvod. Pán Boh trestal Kanaánske kmene pre ohavnosti, ktoré páchali a boli Bohu odporné. Ako obetné kulty ľudí a ďalšie veci.

Bolo to na konci Józuových dní, keď sa postavil pred celý národ a pospomínal všetky historické udalosti, ktoré sprevádzali dobitie krajiny. S veľkým dôrazom upozorňoval na všetko, čo im dal Boh. – Nenamáhali ste sa, nesadili ste, nestavali ste tieto domy, ale bývate v nich. Všetko je to pripravené pre vás. A nakoniec až veľmi dojímavým spôsobom im povedal, že je čas nanovo si vybrať ďalšiu cestu a znova sa rozhodnúť, pre koho budú žiť a komu budú slúžiť.

Ja osobne si myslím, že to malo byť jasné. Po 40-tich ro-koch putovania púšťou a ďalších 30-tich rokoch dobíjania Kanaánu mali byť už všetci rozhodnutí, že život s Bohom a pod Božím vedením má zmysel. Napriek tomu od nich Józua žiada verejné prehlásenie, komu budú slúžiť a čo si pre ďalší život vybrali.

Nie je to iba nejaké zbytočné a symbolické gesto? My nie sme celkom zvyknutí opakovať a pripomínať si niektoré naše rozhodnutia. Verím v Boha, som kresťan a veriť vždy aj budem. Čo k tomu ešte treba?

Keď som už ako veriaci človek chodil na rozličné evanjelizačné akcie, pri ktorých na konci zaznievala výzva, či sa chceme rozhodnúť pre život s Bohom, nikdy som nevedel, čo mám vlastne robiť. Hovoril som si: ja som sa už raz rozhodol, prečo to mám robiť ešte raz? Načo to znova opakovať, veď nie som začiatočníkom vo viere? Niečo podobné budem zažívať aj na evanjelizácii ProChrist, kde sa každý večer končí evanjelizačnou výzvou a pozvaním k tomu, aby vyšli dopredu tí, ktorí chcú žiť s Kristom a rozhodli sa v Neho veriť. Ale, ako sa k takej výzve máme postaviť my, keď sme sa pre Pána Boha už rozhodli? Keď sme to rozhodnutie už raz v živote urobili?

Ak si pozorne prečítate poslednú kapitolu knihy Józuovej, zbadáte, že to bolo ako obnovenie, alebo až uzatvorenie novej zmluvy medzi ľuďmi a Hospodinom. Bol tam verejný sľub, Józua všetko vpísal do knihy Hospodinovho zákona a postavil na tom mieste kameň, ktorý mal byť symbolickým svedkom všetkých tých slov a udalostí, ktoré sa tam odohrali. Bolo to ozaj obnovenie zmluvy, ktorú Pán Boh uzavrel prostredníctvom Mojžiša s Izraelským národom na hore Sinaj, keď im dal 10 Božích prikázaní.

Logika hovorí: Načo ďalšia zmluva? Načo ďalšia dohoda? Veď nebola v ničom iná. Mali ostať verní Bohu a držať sa slov Hospodinovho zákona.

Nebolo to zbytočné. • Prešiel nejaký čas, prišli nové generácie, ktoré to potrebovali počuť nanovo. • Ďalším aspektom je aj to, že časom na niektoré veci pozabúdali. To je medzi nami ľuďmi bežné. A veľmi často sa nám to stáva. • A je to celkom logické, že si niektoré vážne veci treba pripomenúť.

A tak vážnu vec, ako je rozhodnutie „žiť s Bohom a pre Boha“, si treba často pripomínať a obnovovať.

Máme tu aj starších bratov a sestry. Kedy ste takéto rozhodnutie urobili vy? Bolo to pri vašej konfirmácii? Keď ste stáli pred celým zborom a jeden z vás v mene všetkých hovoril vyznanie viery? Alebo to prišlo potom neskôr, keď už ste boli dospelí? Možno aj mladší by už mali problém spomenúť si, čo v nich zapálilo ten plamienok viery v Pána Boha. Pri mnohých z vás sú to roky, kto si to pamätá?

To je dôvod, prečo je dobré a dôležité si túto vážnu vec a vážne životné rozhodnutie pripomenúť. To je to obnovenie zmluvy.

V niektorých cirkevných zboroch robia výročné konfirmácie po 40, či 50 rokoch. Nájdu tých ľudí, ktorí boli spolu konfirmovaní, pozvú ich na bohoslužby, pripomenú im konfirmačný sľub a vyznanie viery, ktorú vtedy odriekali. Pripomenú im tak ich vlastné slobodné rozhodnutie, ktoré mnohí možno zabudli, alebo ho aj úplne opustili. Tomu sa hovorí obnovenie zmluvy. Povedzte, koľkým by sme to mohli aj my v našom zbore pripomenúť? Koľkých by sme mohli upozorniť, že porušili zmluvu, ktorú je potrebné pre ich vlastné dobro znova obnoviť a znova ju napĺňať? Bolo by dobré to pripomenúť nielen starším, ale aj niektorým minuloročným konfirmandom, aj im pamäť už akosi neslúži.

Ale to nie je jediná vec. Podľa novej agendy je možnosť pri okrúhlych výročiach sobáša si pripomenúť sobášny sľub, ktorí ste dali svojmu manželovi, či manželke. Je to iné, keď sa pozeráte na sobáš nejakých mladých ľudí, a iné, keď by ste si vy s manželom, či s manželkou znova mali kľaknúť pred oltár a do očí hovoriť, že si budete pomáhať v dobrom i v zlom, v šťastí i v nešťastí, až kým vás smrť nerozdelí. To pripomenutie možno vyvolá mnoho spomienok, keď to nebolo tak, ako ste si sľubovali, ale je to dôležité a dobré. A určite by to mnohých manželov naštartovalo k tomu, aby k sebe boli trochu lepší.

Ale vrátim sa naspäť k nášmu rozhodnutiu žiť život s Bohom. Aj toto rozhodnutie potrebuje z času na čas obnovenie. Potrebujeme si zopakovať, že sme si Boha vybrali za svojho Pána, že sme sa rozhodli podriadiť sa jeho vôli, že sme si vybrali život s ním a pre neho ako to najlepšie pre svoj život.

Viem, že na to je niekedy potrebná tá správna situácia, možno to musia ovplyvniť trochu aj nejaké emócie a city, ale nebráňte sa tomu. Je normálne, aj keď sme už roky veriacimi ľuďmi, že si znova povieme: Pane Ježišu, chcem patriť Tebe, som Tvoj a celý sa Ti odovzdávam.

Kedy naposledy niečo také počul Pán Ježiš z našich úst?

Asi si niekto aj v duchu myslí, že také niečo by som sa hanbil nahlas povedať. Aj pred svojou rodinou, nie ešte niekde pred cudzími ľuďmi. No ja si pomôžem slovami samotného vodcu Izraelského národa, ktorý sa postavil a povedal: Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.

Nehanbil sa za to a povedal to pred všetkými na plné ústa. Tomu sa hovorí obnovenie zmluvy.

Moja otázka je: Kedy to urobíme my, bratia a sestry? Kedy sa dočká zmluva, podpísaná medzi mnou a Pánom Bohom na Golgote krvou Pána Ježiša Krista, obnovenia?

Keď na to, bratia a sestry, budete mať príležitosť, urobte to.

AMEN

Piesne: 108; 111; 82; 120; A:28
Texty: Am 8,11–12; 2K 9,8–10; J 6,24–36; Ž 84,6–13