Nedeľa po Vstúpení 2009

Kázňový text: J 15,26 – 16,4

Máme, alebo nemáme výhodu? Takto by som nazval problém, ktorý chcem v dnešnú nedeľu s vami rozoberať. Kto to má vo viere v Boha jednoduchšie a kto zasa zložitejšie?

Evanjeliá rozoberajú mnohé prípady ľudí, ktorí uverili v Pána Ježiša Krista, predovšetkým pre uzdravenia. Veľa o tom hovoríme na biblických hodinách. Boli uzdravení vďaka viere, ktorú mali, vďaka tomu, že bez akýchkoľvek pochybností verili, že je v Ježišovej moci vrátiť im zdravie. Či už to boli rôzni mrzáci, slepí, chromí, malomocní. Veľakrát mal pre nich Ježiš jednoduchú otázku: „Či veríš, že to môžem učiniť?“ A oni vtedy veľmi jednoducho povedali, verím. Nič zložité, ani komplikované. No, a potom už nebolo ťažké veriť, keď zažili zázrak na vlastnom tele.

Ale pri učeníkoch Pána Ježiša to už bolo iné. Pri povolávaní niektorých sa zázrak stal, ale Pán Ježiš od nich očakával viac. Nechcel len, aby verili, že je liečiteľom a uzdravovateľom, On od nich chcel, aby v Neho uverili ako Mesiáša, Spasiteľa, Božieho Syna. A to už nebolo iba o tom, či budeš, alebo nebudeš zdravý, aj keď i to je veľmi dôležité, ale o tom, či vieš, alebo nevieš, kto som.

• Ak by ste mali porovnať, komu sa ľahšie verilo v Ježiša Krista, čo by ste povedali? • Bolo to jednoduchšie tým, ktorí boli Ježišovými súčasníkmi, alebo to máme ľahšie my, ktorí sme Ježišove divy na vlastné oči nevideli? • Bola to výhoda vidieť, ako sa slepému človeku zrazu otvorili oči, či ako mŕtvy po pár dňoch vyšiel z hrobu, alebo malomocný bol z minúty na minútu zdravý? • Bola to výhoda, či nevýhoda? • Verilo sa ľahšie v Ježiša Krista vtedy, alebo sa verí ľahšie nám dnes?

Väčšinou si ľudia myslia, že to v dobe, keď Ježiš žil, bolo pre ľudí jednoduchšie. Že všetky tie zázraky boli veľkou pomôckou a nebol žiadny problém Ježišovi dôverovať. Lenže, ak by tomu bolo tak, tak by mal mať Pán Ježiš od začiatku svojho pôsobenia oveľa viac nasledovníkov ako mal. No kresťanská cirkev začala žiť a rásť až po Ježišovom vzkriesení a až potom, čo učeník Peter kázal v Jeruzaleme, uverilo a dalo sa pokrstiť 3000 ľudí. Takto vznikol prvý kresťanský cirkevný zbor. A tam sa žiadne zázraky uzdravovania nediali.

O Kristovej cirkvi môžeme hovoriť až po zoslaní Ducha Svätého. Aj keď aj dovtedy mal Pán Ježiš mnohých nasledovníkov, a niekedy to boli zástupy ľudí, ktoré za Ním išli. No ten začiatočný štart bol až vtedy, keď prišlo pôsobenie Ducha Svätého. Týmto príchodom začala cirkev rásť a budovať sa a ľudia vďaka pôsobeniu Ducha Svätého poznali a prijali Ježiša Krista, ako svojho Pána a Spasiteľa.

Myslím si, že si neuvedomujeme, čo sa príchodom Ducha Svätého na zem stalo. A ani to, aký veľký význam má jeho pôsobenie v životoch ľudí. Z osôb Svätej Trojice je Duch Svätý najmenej poznaná Božia osoba. To sú všeobecné skúsenosti. O Bohu Otcovi vieme povedať, že stvoril svet, že je Otcom Ježiša Krista, že tento svet udržiava. O Ježišovi ľudia vedia, že sa narodil na tento svet a za nás zomrel a na tretí deň vstal z mŕtvych. To sú diela, ktoré sú nejakým spôsobom zhmotnené. Ale osoba Ducha Svätého, to je ako začarovaný kruh. Čo robí? Kde je? Ako pôsobí v životoch ľudí? Čo aj vo svojom živote môžem pripísať pôsobeniu Ducha Svätého? To sú otázky, na ktoré nemáme celkom jasné odpovede.

Pri zoslaní na učeníkov sa to prejavilo akoby ohnivými jazykmi, ktoré im bolo vidieť nad hlavami, potom odvahou a rozprávaním v rozličných jazykoch o veľkých Božích veciach, ale to je mnohokrát všetko, čo o práci Ducha Svätého vieme.

Fakty však hovoria jasne. Veci sa začali hýbať nie hneď po vzkriesení Pána Ježiša, dokonca to nebolo ani po jeho vstúpení na nebesá, ale v deň, keď na učeníkov zostúpil Duch Svätý. Doslova to tak Pán Ježiš učeníkom aj povedal, že majú čakať na Ducha Radcu. V našom texte hovorí Pán Ježiš o tom, ***že Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, bude svedčiť o Ňom.** Tam sa to všetko začalo. Ak v našej cirkvi veľmi často zdôrazňujeme vykupiteľské dielo Pána Ježiša Krista, nemali by sme zabudnúť na slová Pána Ježiša, ktoré sú zaznamenané v Jánovom evanjeliu 16,7 Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám.

Kto teda ten Duch Svätý je? A kde je? V čom je to jeho dielo tak dôležité, že sám Ježiš povedal, že bude lepšie, keď odíde, aby Duch Svätý prišiel?

V prvom rade pamätajte na to, že Boh je Trojjediný Boh. A že osoby Svätej Trojice sú si rovné. Nemôžeme vyzdvihnúť dielo Otcovo nad dielo Ježiša Krista, ale ani dielo Ježiša Krista nad dielo Ducha Svätého. A ak dnes hovoríme o zasľúbení Ducha Svätého, tak hovoríme o niekom, pod koho vplyvom a pôsobením neustále sme.

Prečo ste napríklad dnes prišli do zhromaždenia? Chcelo sa vám? Ale prečo sa Vám chcelo a iným sa zase nechcelo? Čo vás k tomu viedlo? Ako ste vybojovali ten boj s vlastnou pohodlnosťou?

Možno by ste hneď vedeli povedať mnoho dôvodov, cez určitú vnútornú potrebu, zvyk, kvôli viere a vlastnému presvedčeniu, kvôli rodičom, alebo z povinnosti, aj takéto dôvody môžu byť, ale pravda je predovšetkým v tom, že je tu pôsobenie Ducha Svätého v našich srdciach. Človek by nikdy z vlastnej sily nedokázal veriť v Ježiša Krista. Na začiatku všetkých našich pohnútok hľadať Boha je vždy pôsobenie Ducha Svätého.

Uvedomujem si, že ho nevidíme a že všetky naše rozhodovania sú akoby iba naším rozhodovaním, rozhodovaním našej slobodnej vôle, ale Ježiš povedal, že len vďaka Duchu Svätému vieme o hriechu, o spravodlivosti, o súde, o pravde, do ktorej nás vovádza. On je ten, ktorý svedčí o Bohu a Ježišovi Kristovi a na základe Jeho svedectva a Jeho pôsobenia v nás svedčíme my.

Keď som sa na začiatku pýtal, kto to má vo viere v Boha ľahšie, či my, alebo Ježišovi súčasníci, určite by ste odpovedali, že oni. Ale ak zoberiete do úvahy Božie pôsobenie cez Ducha Svätého v nás, tak si myslím, že tú výhodu máme teraz my.

Keď sa neveriaci Tomáš ocitol zoči-voči vzkriesenému Kristovi vypočul si trochu kritiky na svoju adresu. Pán Ježiš mu povedal, že …blahoslavenejší sú tí, ktorí nevideli a predsa uverili.

Ale je tu ešte jedna otázka. Ako je to s pôsobením Ducha Svätého v životoch neveriacich ľudí? Myslím si, že každý človek je pod pôsobením Ducha Svätého, len niektorí to pôsobenie ignorujú a odmietajú a všetky veľké veci sa dejú pomimo nich.

Nedávno som čítal jeden humorný výrok od Heinricha Heineho, ktorý povedal: Pri každom žľabe, kde sa rodí nejaký vykupiteľ, alebo nejaká spasiteľná myšlienka, vždy stojí nejaký vôl a spokojne si žerie.

Nehovorím to ako nejakú nadávku, ale ako smutné konštatovanie o ľuďoch, ktorí sú veľmi blízko veľkým Božím veciam, ale absolútne ich ignorujú a ostávajú úplne nedotknutí. Takto sa dá ignorovať aj pôsobenie Ducha Svätého.

AMEN

Piesne: 159; 160; 162; 163; A: 39
Texty: 5M 31,6–8; G 3,13–14; L 11,11–13; Ž 27,1.7–14