2. slávnosť svätodušná 2009

Kázňový text: J 14,23–27

Kde býva Pán Boh? Tá otázka je možno skôr pre deti, ako pre vás dospelých, ale aj tak ju dnes, keď vám ju kladiem, myslím vážne. Pán Boh sídli v nebesiach, tak by asi odpovedali deti, ale v Božom slove je jeden Biblický text, ktorý hovorí o tom, že je ešte iné miesto, kde Pán Boh spolu s Ježišom Kristom môžu prebývať. A nehovorí sa o tom vo všeobecnosti, v zmysle, že Boh je všadeprítomný.

Je to oveľa konkrétnejšie a priamejšie. Pán Ježiš povedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje Slovo, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho. Myslím si, že tu je to vyjadrené dostatočne konkrétne. Pán Boh so svojím Synom môžu u vás prebývať. Konkrétne vo vašom dome, vo vašom príbytku.

A tu znova pripomínam, že nejde o nejaké všeobecné konštatovanie. Boh je Duch a nezabránime mu, aby niekde nebol. Ale tu je reč o Božom prebývaní, nie o nejakom prechodnom pobyte na krátky čas, alebo o nejakej chvíľkovej návšteve, ako to my ľudia zvykne povedať známym. Dnes doobeda budem v škole, alebo vo firme, a tam ma nájdeš.

Ježiš hovorí, že prídu k tomu človeku domov a budú u neho prebývať. A budú tam stále. Je to viac ako len náhodná Božia prítomnosť.

Kto u vás doma býva? Štát to zhodnotí podľa toho, či je u vás prihlásený na trvalý pobyt. To znamená vy, možno vaši rodičia a vaše deti, aj keď v mnohých prípadoch to už dnes nie je pravda. Aj ja bývam na trvalom pobyte u rodičov v Bačkovíku, ale nájdete ma tam iba zriedka.

Bývať niekde znamená mať tam vždy priestor, miesto, kde môžete žiť, kde sa môžete uložiť a odkiaľ vás nikto nevyženie. Kde sa s vami počíta. To znamená, že v kuchyni tohto domu sa varí aj pre vás, nakupuje sa tam aj pre vás. Máte tam svoju posteľ a nikto vám nemôže povedať, že dnes majú plno, takže choďte niekde inde.

A tu Pán Ježiš hovorí, že môže takto prebývať natrvalo a stabilne vo vašom dome. • Otázka však je, či sme mu dali takúto možnosť?! • Či sme mu dali taký priestor? • Či sme mu to dostatočne umožnili?

Ak by som sa opýtal tak priamo každého jedného z vás, ako mi odpoviete? • Prebýva Pán Boh vo vašom dome? • Je tam prihlásený na trvalý pobyt? • Počíta sa s Ním vo vašej domácnosti vždy? • Alebo ho tam človek nájde iba občas, lebo väčšinu času je nevítaný?

My povieme, že Pán Boh predsa môže prísť vždy. Nie! Uvedomte si, že mať priestor pre Pána Boha v dome niečo obnáša. To nie sú iba slová.

Keď sa nám mala narodiť dcéra, potrebovali sme pre ňu urobiť niekde na fare miesto. V kuchyni, ani v obývačke spať nemôže, takže to miesto bolo treba nájsť v spálni. Len tá manipulácia s naším dreveným stĺpom, skoro uprostred izby, bola komplikovaná. Ale nakoniec sme miesto na postieľku predsa len našli. So šatami je to ešte stále zložité. Zatiaľ ich má na komode, lebo nie je voľná žiadna skriňa. Ale už s ňou v rodine počítame.

Každý nový človek v dome potrebuje svoj priestor a tí ostatní by mu ho mali nájsť a dať. Ale ak hovoríme o Božom prebývaní v našich domácnostiach, tak aj tu platí, že Boh ten priestor potrebuje. Nebude bývať v našom dome zastrčený niekde v kúte, lebo tam nám nezavadzia, tam nikomu neprekáža.

Raz som bol na jednej návšteve v rodine, kde popri rodičoch a deťoch žil ešte starý otec. Po krátkej chvíli som si uvedomil, že v tej rodine zavadzia, že im doslovne prekáža. Bolo to cítiť v rečiach a v správaní tých domácich voči nemu. Žiadna úcta, žiadna vážnosť, stále len nejaké odstrkovanie. Čo ty vieš, ty sa tomu už nerozumieš. Neviem si predstaviť, ako s ním museli jednať, keď tam nebol nikto cudzí.

Viem, že Pán Boh nie je tam, kde nie je vítaný, kde ho ľudia neakceptujú a neprijímajú. Preto je jedna vec povedať: Pán Boh môže byť u nás kedykoľvek; a druhá vec je dať mu priestor, aby tam mohol byť.

Takže, podľa čoho sa dá zistiť, či vo vašom dome Pán Boh prebýva? Pán Ježiš zdôrazňuje učeníkom: ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje Slovo. Lenže tých slov, ktoré povedal Ježiš, bolo veľa. To najprv znamená Božie slovo čítať. Nemôžete zachovávať, čo nepoznáte. A ak hovoríme o dome, kde tých ľudí žije viac, tak to znamená, že podľa toho Slova by mali žiť všetci.

To prvé kritérium je Božie slovo, ktoré ma byť vo vašom dome vždy poruke a má byť aj čítané. Kde je vo vašom dome Biblia? Vo vitríne, či na vašom nočnom stolíku? Je zaprášená, alebo ošúchaná a opotrebovaná pravidelným čítaním? Mrzí ma, že niektorí čítajú Božie slovo iba vtedy, keď to dostanú príkazom; a to si môžem dovoliť tak u našich konfirmandov. Zachovávať Božie slovo je praktická vec, ale len pre tých, ktorí ho čítajú a poznajú.

Ak som sa na začiatku pýtal, kto býva v našich domácnostiach, tak môžem jednoznačne povedať, že Markíza, alebo Jojka, či STV. Skúste si tak vybaviť, koľko priestoru majú také média v našich životoch. Správy, nejaká zábavná relácia, potom nejaký film, či šport. Televízor má jednoznačne trvalý pobyt vo väčšine našich domácností. Kľudne si ho môžeme dať zahlásiť na obecnom úrade. A aj náš štát to vie, preto platíme koncesionárske poplatky. A myslím si, že teraz je to tak, že platí každý.

Do väčšiny našich domácností Pán Boh môže prísť, ale či tam je, alebo nie je, to veľmi rýchlo vycítite, ak sa na to zameráte. Zbadáte, či tam Boh prebýva, alebo chodí iba na návštevu. V niektorých evanjelických rodinách je modlitba raritou. Keď sa niekoho opýtam, či sa doma modlí, odpoveď je áno. Od detí až po tých najstarších, ale spolu ako rodina si ruky nikdy nezložíme, lebo sa jeden pred druhým hanbíme. Matka sa hanbí pomodliť pred vlastným dieťaťom a dieťa pred vlastným rodičom. Ale tvrdíme, že chceme, aby Boh v našich rodinách bol.

A keď v našom dome stále počuť len samé vulgarizmy a bezohľadné jednanie, surovosť, ktorá niekedy nepozná hraníc, darmo tvrdíme, že Pán Boh má u nás dvere otvorené. Keď sa v tom dome jeho domáci nemodlia, nečítajú si Božie slovo a o Bohu a Božích veciach sa vôbec nerozprávajú, tak kvôli čomu by v tom dome mal Pán Boh byť? On sa nikdy nasilu netlačí.

Pamätám sa na jednu pastorálnu návštevu. Prišiel som pozrieť jedného staršieho cirkevníka, ktorý bol imobilný. Sedel na posteli a mal v izbe televízor. Tak som si k nemu sadol a čakal som, že ho vypne a že sa spolu aspoň chvíľu porozprávame, veď je celý čas sám a nemá sa poriadne ani s kým pozhovárať. Nedočkal som sa. Išiel nejaký film, takže po chvíli sa už nebolo o čom rozprávať.

Pán Boh prebýva iba v tom dome, kde mu ľudia ochotne otvoria dvere a dajú mu priestor pri svojom stole, vo svojej obývačke, či vo svojej kuchyni. Kde je čas na Jeho Slovo, na modlitby, kde je priestor na rozhovor o Božích veciach. Tam je Boh vždy vítaný. Nie iba v nedeľu, či vo sviatok.

Ako je to, bratia a sestry, u vás doma?

AMEN

Piesne: 176; 173; 170; 178; A 42
Texty: J 3,16–21; J 15,9–16, Ž 51,12–21