1. po Svätej Trojici 2009

Kázňový text: L 16,19–31

Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi patrí medzi podobenstvá, ktoré nám s časti odhaľujú tajomné veci, ktoré sa udejú po smrti človeka. Pre mnohých ľudí je to vec, ktorá ich veľmi zaujíma. Vedieť, čo po smrti bude a čo presne sa stane, prípadne, ako ten život potom bude vyzerať.

A ak vás to niektorých teraz veľmi nezaujíma, zaručujem vám, že raz takýto čas aj vo vašom živote príde. A nie iba preto, že človek je zvedavý tvor, ale preto, že staroba a tým aj blízkosť smrti nútia nad takýmito otázkami rozmýšľať.

V prvom rade si musíme uvedomiť, že je to podobenstvo, teda zjednodušený obraz toho, čo sa raz stane. Lazár nie je konkrétny človek, ktorý sa presne takto volal a takisto osoba, ktorú Pán Ježiš nazval boháč, nie je konkrétnou osobou. Títo dvaja ľudia sú obrazom mnohých ľudí tohto sveta. Jedni sa viac či menej podobajú boháčovi a druhí Lazárovi.

Ale poďme pekne po poriadku. Toto Ježišovo podobenstvo hovorí o situácii, ktorá je na našej zemi úplne bežná. Sú ľudia, ktorí sa tu na zemi budú mať veľmi dobre a bude sa im vždy dariť a budú mať úspech. Neviem, či má zmysel rozoberať prečo. Možno preto, že sú šikovní, že majú priebojnú povahu, že raz v živote sa im niečo podarí a privedie im to úspech, ktorí ich doslovne predurčí k tomu, aby mali krásny a pohodlný život. Sú to ľudia, ktorým sa jednoducho darí, možno aj pre vzdelanie a možno aj preto, že im to niekto z ich predkov nejakým spôsobom zabezpečil.

To, o čo sa niekedy snažil komunizmus, aby mal každý človek rovnaké možnosti, či už na štúdium a vzdelanie, alebo na prácu, možno bolo dobré, ale nie reálne. A dnes vidíme, že ani tie štartovacie pozície pre každého nie sú rovnaké. Môžete sa narodiť do usporiadanej rodiny s dobrým príjmom, ale môžete sa narodiť v rodine, ktorá je na hranici sociálnej biedy a ešte k tomu všetkému môže byť úplne rozbitá. Také niečo nemôžeme nazvať rovnakou možnosťou. Alebo ešte vypuklejšie to je, keď porovnáte možnosti našich detí s deťmi, ktoré sa narodia niekde v Afrike. Jednoznačne dôjdeme k názoru, že život nie je ku všetkým rovnako spravodlivý.

No, a na druhej strane tohto podobenstva je Lazár. Pri ňom Pán Ježiš nerozoberá, ako sa stal chudobným, či dôvod, prečo skončil pred bránou boháča. Možno to bolo aj jeho vlastným pričinením. Ale nesmieme zabudnúť na to, že počas života zažil veľmi veľa zlého. Tak to podobenstvo rozoberá. Bol biedny preto, že počas života prežil mnoho nespravodlivosti. Na konci života bol chudobný, bol bezdomovec a ešte aj poriadne chorý.

Takto aj z pohľadu Pána Ježiša vyzerá život na zemi. Nie je a ani nebude všetko OK. A nebolo to iné ani v čase, keď chodil po našej zemi. On však neprišiel na to, aby dával chudobným peniaze a bohatých trestal. Pán Ježiš nebol Jánošík, aby bohatým bral a chudobným dával.

Toto je jedna veľmi dôležitá vec, o ktorej nám svedčí toto podobenstvo. Tu na tejto zemi sa to nijakým spôsobom nevylepšilo. Lazár ostal až do smrti chudobným a biednym a žiadna spravodlivosť sa tu už neudiala. A takisto aj boháč, neprišiel o svoje bohatstvo a nedočkal sa nejakého poníženia. Boháč odišiel z tohto sveta z takej pozície, ako žil, a takisto sa nijako nezmenila situácia Lazára.

Ak čakáte, bratia a sestry, nejakú dokonalú spravodlivosť na tejto zemi, tak vás musím zarmútiť, nedočkáte sa. Možno nejaké veci sa budú dať napraviť, veď aj na Slovensku máme nejaký súdny systém a dovolávame sa spravodlivosti, ale tá ľudská spravodlivosť je mnohokrát slepá a hluchá. A neudiala sa na zemi ani v tom Ježišovom podobenstve.

Prvá vec, ktorá v ich živote bola rovnaká pre jedného i druhého, bola smrť. Je teda jedno, kto sme, aký sme, čím sme a čo máme. Smrť je rovnaká pre každého jedného človeka. A potom po smrti už bolo všetko inak. Myslím si, že náročky to Pán Ježiš vykreslil v takých obrazoch. Lazár zomrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Abrahám je otcom všetkých veriacich a pojem lono malo vyjadrovať maximálne pohodlie a pokoj, ktorý Lazár na tom mieste prežíval. Teda úplný opak toho, čo mal na zemi.

Ale s boháčom to už tiež bolo iné. Zomrel a pochovali ho. A keď nanovo začal evidovať svoju situáciu, trpel v ohromných mukách podsvetia.

Smrť nie je iba koncom ľudského života tu na zemi, je to aj konečná spravodlivosť nad nami a našimi životmi. A o tom hovorí toto Ježišovo podobenstvo. Pán Boh vyhodnotí situáciu každého človeka úplne samostatne a jednotlivo. Zoberie do úvahy všetky okolnosti i všetky naše možnosti, ktoré sme mali, či ktoré sme premrhali. A tam bude jedno, kto sme v živote boli, aké postavenie sme mali. Po smrti sa s každým človekom bude jednať tak, ako si zaslúži.

Nedávno jeden poslanec nášho parlamentu cestou autom prekročil povolenú rýchlosť o 53 km/h. Keď ho zastavila polícia, využil poslaneckú imunitu a v pokoji pokračoval v ceste. Museli brať ohľad na to, kto tento človek je. Akosi v ľudskej spravodlivosti nevieme nepozerať na osobu, na to, kto ten či onen človek je a čo dokázal, či čo zastupuje.

Ale po smrti to bude celkom iné. Ak človek zomrie, už nie je ani chudobný, ani bohatý, ani vplyvný a ani mocný. Nič si z tohto sveta neodnesieme. A tak sa s boháčom jednalo po smrti, ako s každým iným človekom.

Myslím si, že práve toto bude pre mnohých nemilá a nepríjemná vec. Veľa dnes počúvame o tom, ako si niektorí ľudia čokoľvek dovolia, pretože majú známych a majú vplyv. Je to doslovne arogancia moci. Všetko si zariadia a všetko si vybavia, lebo vedia, ako na to a majú aj dosť známych. Ale podobenstvo o boháčovi a Lazárovi hovorí o tom, že po smrti sa žiadna protekcia vybaviť nedá. S boháčom sa nikto nebavil v rukavičkách. Nikto nebral ohľad na to, čo na zemi mal. Trápil sa v strašných mukách podsvetia a nedokázal si vybaviť ani len to, aby mu Lazár prstom omočil jazyk, lebo sa strašne trápil. To muselo byť pre tohto človeka frustrujúce. Strašné poznanie. Vždy vedel všetko vybaviť, vždy si zariadil veci, pretože mal známych, a ak ich nemal, tak si ich kúpil, a ak si ich kúpiť nemohol, tak to zariadil tak, že ich zdeptal a ponížil. A zrazu nevybavil ani len kvapku vody.

Zoberte si, bratia a sestry, koľkí si dnes zakladáme na tom, že niekto sme, že nás ľudia poznajú? Že vieme niečo vybaviť a ovplyvniť. Ja som predsa farár v Obišovciach, veď ma poznajú mnohí ľudia. Ale vedzte, bratia a sestry, po smrti tieto pozemské veci vôbec nezavážia.

To jednoduché podobenstvo, ktoré niekomu môže pripadať ako rozprávka, nám hovorí o dôležitých veciach, ktoré sa po smrti človeka udejú. No nie je to iba zvesť o tom, že naše tituly, ani postavenie, ani meno tam nič neznamená. To podobenstvo rozoberá ešte jednu veľmi nepríjemnú vec, jedno nepríjemné poznanie človeka. To, na čo nám dal Boh čas na tejto zemi, to sa nedá urobiť potom z hora.

Boháč po týchto udalostiach začal rozmýšľať inak. Tam v tom utrpení si uvedomil, že okrem neho a jeho bohatstva sú aj iní ľudia, na ktorých je potrebné myslieť. A tak chce niečo urobiť pre svojich bratov. Ušľachtilá myšlienka, veľmi dobrá a hodnotná motivácia myslieť na pomoc druhým. Ale po smrti to všetko dobro, na ktoré sa zmohol, končí fiaskom. Nevydarený pokus.

Ak chceš myslieť na živých, tak ti Boh tento čas dal tu na zemi. Viete, kedy my najviac rozmýšľame tak, ako tento boháč z podobenstva? Poviem vám. Na pohreboch.

Veľakrát tam pri rakve mŕtveho človeka stojíme s pocitmi viny. Mal som ho ešte prísť navštíviť, mal som sa mu viac venovať, mal som zájsť opýtať sa, ako sa má, mal som byť k nemu oveľa milší. Všetko veľmi pekné a ušľachtilé myšlienky, ale už márne.

Tak to bolo aj pri tom boháčovi. Na ľuďoch mu počas života nikdy nezáležalo, čoho dôkazom bol vyhladovaný Lazár pred jeho bránou, ale potom v mukách, ktoré prežíval, pochopil, čo je pravou hodnotou. Neskoro. Strašne hnusné slovo v takej situácii, ako sa on nachádzal.

Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi nie je vyzdvihnutím chudoby, ani odsúdením bohatstva. To by som to podobenstvo Pána Ježiša celkom prekrútil. Nie. Je to o tom, že život na tejto zemi ovplyvní vašu budúcnosť. Je na ňom priamo závislá. A je to aj o tom, či my, ľudia, pochopíme, čo je hodnotou a čo v Božích očiach nič neznamená.

Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi nie je iba krásny príbeh, ale odkrýva tajomné veci života po smrti. Vedzte, bratia a sestry, že to tak bude.

AMEN

Piesne: 186; 547; 199; 498; A 56
Texty: Ez 36,25–28; Sk 8,26–39; J 1,29–34; Ž 34,2–11