2. po Svätej Trojici 2009
Kázňový text: G 1,11–12
Týmito slovami bránil apoštol Pavel v Galácii svoje apoštolstvo. Galácia bola vtedy Rímskou provinciou, čo je dnešné Turecko. Patrili tam mestá ako Lystra, Derba, Ikónia, Pisidská Antiochia. Provinciu Galácia navštívil apoštol Pavel dvakrát. Bolo to na prvej a druhej misijnej ceste. Ale potom sa k nemu doniesol chýr, že prišli do týchto oblastí iní učitelia a zvestovali a vykladali evanjelium inak, ako on.
A nebolo to iba inak, teda iným spôsobom, ale bolo to doslovne iné evanjelium. Spochybňovali to, čo Pavel učil, ale nakoniec spochybňovali aj samotného apoštola Pavla tým, že nebol apoštolom, pretože nepatril medzi dvanástich učeníkov. Otázka bola, odkiaľ má teda právo vyučovať a zvestovať evanjelium?
V dnešnej dobe máme niekedy naivný pohľad na vtedajšiu kresťanskú cirkev. Aj vtedy museli veľmi často zápasiť o pravdu evanjelia. Do zborov prichádzali rôzny učitelia a oveľa častejšie ako dnes sa stávalo, že hovorili veci v rozpore s Kristovým učením. Ešte neboli napísané evanjeliá, a to, čo Pán Ježiš hovoril, sa šírilo iba ústne. Informácie boli veľakrát skreslené, a tak isto aj uzávery, ktoré si rôzny učitelia urobili. To bol aj jeden z dôvodov vzniku štyroch evanjelií, aby sa čo najhodnovernejšie zachytilo, čo Pán Ježiš učil a čo urobil. Aby sa o tieto slová mohli kresťania oprieť a posúdiť, ktorý kazateľ vykladá evanjelium správne a ktorý rozpráva bludy.
List apoštola Pavla Galatským má svoje špecifiká. Patrí medzi najrazantnejšie a najtvrdšie listy Novej zmluvy. Hlavne preto, že v ňom apoštol Pavel dosť nezvyklo vysvetľuje, prečo sa stal apoštolom, odkiaľ má právo a poverenie učiť a prečo je jeho slovo pravdivé. Dosť nezvyklé je to hlavne preto, že Pavel o svojej osobe nikdy nejako obšírne nepísal. Väčšinou sa na začiatku listu predstavil ako **otrok Ježiša Krista, a to bolo všetko. Ale tu už musel zasiahnuť a podať vysvetlenie, od koho má poverenie a právo zvestovať evanjelium Kristovo a prečo je jeho podanie dôveryhodné.
Konfirmandov učím, že evanjelium je v preklade radostná zvesť o spáse a záchrane človeka, skrze Ježiša Krista. Takže, keď vyhráte milión, je to síce radostná zvesť, ale evanjelium to ešte nie je.
Evanjelium, ktoré zvestoval apoštol Pavel, zadefinoval v liste Galatským takto:
- Evanjelium nie je podľa človeka
- Nenaučil som sa ho
- Neprevzal som ho od človeka, ale prijal som ho zjavením
Tejto Pavlovej definícii sa chcem dnes s vami venovať. Takže, poďme poporiadku.
Evanjelium nie je podľa človeka Niekedy mi je ľúto, že túto základnú vec evanjelia ľudia nechápu. Keď sa hovorí o Ježišovi, o kríži, o vzkriesení a večnom živote, pre niektorých ľudí sú to farárske reči. Akoby sme si to všetko vymysleli a tým oblbovali človeka. Že je to všetko len výmysel, ktorým chcem manipulovať a ovládať ľudí a klamať im.
Na Gemeri bolo bežné, že ľudia prišli na pohreb, ale keď to bol pohreb kresťanský, tak ostali stáť vonku, buď pred kostolom, alebo pred domom smútku, aj keď miesta vo vnútri bolo dosť. Dôvod bol jasný, všetko to, čo farár hovorí, je vymyslený blud a rozprávka, ako tri oriešky pre popolušku. A my sme predsa dospelí a inteligentní ľudia, nás zavádzať nebude. Akoby veriť v Boha bolo prejavom naivity.
Apoštol Pavel hovorí: Pozor! Evanjelium nie je podľa človeka. Rôzne filozofie, rôzne kultúry, rôzne časové obdobia prichádzajú vždy s nejakými názormi a pohľadmi ľudí. Evanjelium Ježiša Krista je niečo iné. Výmysly človeka sú niekedy pravdivé, niekedy nie. Niektorým ľudia veria, iné zase hneď v počiatkoch odsúdia.
Dnes si často pletieme fakty s výmyslami. Zažil som situáciu, keď po dvoch rokoch vyučovania konfirmanda, sa ma tesne pred konfirmáciou opýtal, či to, že Ježiš liečil, uzdravoval, utíšil búrku, sa ozaj stalo. Bol som z toho trochu šokovaný. Pýtal som sa ho: • To si myslíš, že som ti doteraz dva roky hovoril nejakú rozprávku na pobavenie? • Aký by to všetko potom malo význam, ak by Ježiš nebol naozaj zomrel a ak by naozaj nevstal z mŕtvych? • Čo by bolo z našej viery, ak by nestála aj na historických faktoch, ak by nebola reálna?
Ja sa nepovažujem za rozprávkara. Malo by zmysel dávať za príklad Jóba a jeho trpezlivosť v utrpení, ak by to bola len literárna postava, ktorú si vymyslel nejaký autor? Načo hovoriť ľuďom o Ježišových skutkoch, ak by to bola len fantázia nejakých spisovateľov? Uvažujte nad tým?
Preto apoštol Pavel na začiatku svojho listu Galatským kresťanom zdôrazňoval: …evanjelium nie je podľa človeka. To, čo som vám zvestoval, sa stalo, a tak o tom treba hovoriť, ale zásadne k tomu nič nemáme pridávať, ani nič odoberať. A ani nijako prikrášľovať. Evanjelium nevymyslel človek. Aj my sme ho dostali skrze Božieho Syna Ježiša Krista.
Druhá vec, ktorú chcem zo slov apoštola Pavla zdôrazniť, je jedna zvláštna veta. Apoštol Pavel píše: Nenaučil som sa ho.
Je to veľmi dôležitá vec. Môžete sa pri tom opýtať, tak načo potom učíme deti, konfirmandov, či dospelých ľudí? Pavel tvrdí, že evanjelium sa nedá naučiť. To je poznanie, uvedomenie si toho, že za mňa zomrel Ježiš Kristus na kríži, že ma zachránil.
Všetko to, čo robíme na hodinách náboženstva, biblických hodinách dospelých, či mládeže je iba teória. Prirovnal by som to, ako keď inštruktor na brehu vysvetľuje, aké pohyby je potrebné urobiť vo vode, aby ste neklesli na dno, ale aby ste plávali. Môže ten človek ukázať, ako sa pohybuje rukami, ako sa kope nohami, dokonca si to môžete na suchu aj vyskúšať. Aj s pohybmi rúk a nôh, ale to neznamená, že viete plávať. Až keď vojdete do vody a začnete to skúšať, vtedy zistíte, že vedieť pohybovať rukami a nohami na suchu ešte nie je to isté, ako to vedieť vo vode.
Evanjelium sa nedá naučiť. Tak, ako sa plávať nenaučíte na suchu, darmo viete teóriu. Tú moc Kristovho evanjelia musí každý prežiť sám vo svojom živote.
Apoštol Pavel zdôrazňuje, že sa ho nenaučil, teda nebolo to z kníh. Nenaštudoval ho v nejakej vedeckej knižnici. On ho zažíval vo svojom živote. Žil s Kristom a pre Krista. A to bol dôvod, prečo o sebe mohol prehlásiť, že je apoštolom a má právo Evanjelium zvestovať.
Možno ešte iný príklad. Sú odborní učitelia, ktorí vedia svojim študentom v škole vysvetliť, ako funguje benzínový, či naftový motor. Presne vedia vysvetliť, na čo slúži každá jedna súčiastka. Vedia hodiny rozprávať o tom, ako to pracuje a čo sa môže pokaziť, ale auto si dajú opraviť v servise, lebo by to sami nedokázali.
Niečo iné je mať mnoho informácií o Bohu a teoreticky byť kresťanom a niečo iné je každý deň žiť s Bohom a počúvať ho.
A posledný, tretí dôvod, ktorým sa apoštol Pavel obhajuje je: ….neprijal som ho od človeka, ale prijal som ho zjavením.
To zjavenie sa odohralo na ceste do Damasku, kde sa Pavel, ešte ako Saul, chystal pochytať kresťanov a v reťaziach ich priviesť do Jeruzalema. Od Krista si vypočul iba pár slov: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? A vtedy sa vzmohol len na: Čo chceš Pane, aby som činil?
Pravda je, že v tom okamžiku sa nedozvedel všetko o Ježišovom živote a ani mu nebolo hneď všetko jasné. Ale zažil blízkosť Krista, zažil Jeho dotyk, ktorý ho pokoril a ktorý mu otvoril oči. Už nebolo žiadne chytím, uväzním, ale: čo chceš Pane, ako ti môžem slúžiť a byť ti užitočný. To už nebola teória, o ktorej mu niekto iný porozprával. To zažil na vlastnej koži, na vlastnom tele.
Poznám ľudí, ktorí takúto skúsenosť majú, a myslím si, že aj mnohí z nás ju máme. Okamih, keď nás Pán Ježiš nejakým spôsobom zavolal, pokoril, či sa nás dotkol. To znamená, že sme neskúšali iba teoreticky na brehu, čo všetko vieme, ale že sme skočili aj do tej vody a naučili sa plávať, začali žiť s Bohom. Toto je vec, ktorú neodkukáte od druhého človeka, ktorá sa nedá napodobniť.
AMEN
Piesne: 190; 245; 218; 352; A:54
Texty: 5M 7,6–8; Zj 19,5–9; L 19,1–10; Ž 36,6–11
