Konfirmácia 2009

Kázňový text: Mt 14,22–33

Dnešný deň je dňom slávnostým. Je po skúške, je po dvojročnej príprave. Pre niekoho to boli galeje, nutná povinnosť, pre iného len prechádzka ružovou záhradou. Verím, že sú aj takí, ktorí pochopili podstatu celej tej výučby, a že ona splnila svoju úlohu a doviedla vás bližšie k Pánu Bohu.

Slovenský národ má rád slávnosti, dokazujú to mnohé veľké akcie aj v našej cirkvi a v našich zboroch. Pozývame hostí, chystáme pre nich pohostenie – aj táto konfirmácia to dosvedčuje. Mnohé akcie sú však robené iba pre jednorázový efekt. Je mi ľúto, ale viem, že pre mnohých ľudí je aj konfirmácia okázalou slávnosťou s jednorázovým efektom – dokazujú to dlhoročné skúsenosti.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––––- Ako príklad uvediem skúsenosť jedného môjho kolegu, ktorá sa stala asi pred troma rokmi. Pri konfirmácii bolo dieťa, ktoré malo neveriaceho otca, do kostola nikdy nechodil. Keď po slávnosti vychádzal z kostola, bol dojatý a mal slzy na krajíčku. Po týždni však, prišiel jeho syn na faru a hovoril farárovi: Otec mi povedal, že to neprestajné lozenie na faru už skončilo. Pre otca to bola skutočne chvíľková, veľmi efektná, ale jednorázová záležitosť – bez ďalšieho vplyvu na jeho život. –––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––––--

Chcem vám, milí konfirmandi, znova pripomenúť, že dnešný deň nemá byť jednorázovou slávnosťou vo vašom živote. Očákávame od vás oveľa viac:

• živý vzťah k Bohu
• zapojenie sa do duchovného života zboru
• ste mladí ľudia, takže dobré kontakty a priateľstvá s našou mládežou
• lásku k cirkvi, k spoločenstvu v chráme
• starostlivosť o všetko, čo tu v našom zbore máme

Toto sú očakávania nášho zboru, ktoré vám kladieme na plecia. Bolo by veľmi dobré, aby ste si našli svoje miesto v našom spoločenstve a aktívne a živo sa doň zapájali. Neviem, či sa naše očakávania vkladané do vás naplnia.

Musím povedať, že aj ja mám od vás určité očakávania. Za dva roky som vás trochu lepšie spoznal (tak isto aj vy mňa) a mám predstavu, čo by ste mohli robiť. Viem však, že rozkázať a ani nijako nariadiť sa to už nedá, a tak je to plne na vás a vašej slobodnej vôli.

A keďže mám možnosť vám po dvoch rokoch učenia ešte nakoniec niečo povedať, tak by som to rád využil a pridal k tomu jedno biblické slovo:

Čítanie textu: Mt 14,22–33

Chceli by ste vedieť chodiť po vode? Myslím to vážne. Bolo by to efektné, mohli by ste tým ohurovať ľudí, kamarátov, spolužiakov. Určite by to každý obdivoval.

Je zvláštne, že učeník Peter to vtedy pri Ježišovi vedel, ale nikdy potom to už neskúšal, a ani to nikdy nevyužil, aby tým ohúril nejaké zástupy ľudí. Evanjelista Matúš píše, že Peter na slovo Ježišovo určitý čas po vode chodil, určitý čas to šlo. Topiť sa začal až po tom, čo si uvedomil vietor a vlny, ktoré na mori v ten večer boli.

V populárnej slovenskej piesni sa spieva o vode, čo ma drží nad vodou, ale vtedy to nebola voda, ktorá držala Petra nad hladinou. Bol to pohľad viery na Ježiša Krista. Peter sa sústredil na toho, koho mal pred očami, a nemyslel na veci okolo. Ako náhle však Peter ten pohľad odvrátil niekde inde, uvidel vietor, more, vlny a začal sa topiť.

Z duchovného pohľadu je to veľmi podobné:

• buď ste nad vodou, vykúpený Kristom a hľadiaci na Krista, počúvajúci a riadiaci sa Kristom;
• alebo ste pod vodou, stratený v hriechu, v špine a ste diablovi a topíte sa s ním

Z duchovného hľadiska ani niet inej možnosti. Buď sa topíte, alebo chodíte po vode.

Za tie dva roky prípravy sme sa spolu učili pozerať na Krista. Učili sme sa veriť Bohu a Biblii. Veriť a dôverovať bez zbytočných pochybností. To bol čas sedenia v člne – viezli ste sa. Teraz od vás chceme, aby ste vystúpili z tohto člna, položili nohu z pevnej podlahy na vodnú hladinu a poriadne sa o tú nohu opreli.

Toto je krok vašej viery. To je ten dnešný deň konfirmácie. Nesedíte niekde vzadu v poslednej lavici a neskrývate sa za cirkevný zbor. Stojíte tu vpredu a vaša rodina, rodičia, krstní rodičia, ale aj my všetci čakáme, že bez pochybností poviete, že veríte v Pána Boha a že ste sa vo svojom živote pre Neho rozhodli. Na to je potrebná odvaha. Nie každý na to má (len Petra napadla táto myšlienka). Iba on mal odvahu ísť do rizika. Toto teraz urobíte aj vy a je mnoho tých, ktorým sa tento váš krok nebude páčiť. Takže vás od tohto dňa čaká každodenný zápas a boj, aby ste tento dnešný krok, dnešné rozhodnutie mohli obhájiť. Stretnete sa s otázkami:

• prečo veríš?
• Chodíš do kostola ku tým starým ľuďom.
• Veď už je to všetko prežitok.
• Užívaj si život
• Načo sa modliť, načo ti je nejaký Boh?!

Chodiť po vode je obraz života kresťana. Stále sa musíme pozerať na Ježiša Krista a mať ho neprestajne pred očami. Preto Božie slovo hovorí: Žijeme vierou a nie videním.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––––––––– Keď sme boli na sústredení, všimol som si, že sa pred inými kresťanmi viete ovládať. Dávate si pozor na to, ako sa rozprávate, nepoužívate vulgárne slová, pretože ste v spoločnosti, ktorá také niečo nerobí. –––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––––––––

To je dobre. Otázka: Vedeli by ste sa takto správať vždy?

Vedzte, že hrozba tohto sveta, ako niečoho, čo vás vedie k zlému, je tu vždy – to sú vlny, vietor. Na zlé veci budete navádzaní vždy. Pokúšaní a napádaní budete z každej strany.

Peter zaváhal, keď sa pozrel okolo seba, už si nebol tak istý, že na rozkaz Ježišov sa to dá. V jeho vnútri sa začal boj – Ježiš hovorí, aby som k nemu išiel, ale tie vlny, ten vietor, všetky tie okolnosti, to predsa nie je normálne.

Úsudok človeka môže byť niekedy veľmi logický, ale stáva sa, že prekáža dôvere. Každá pochybnosť, každé zaváhanie vašej viery, každé odvrátenie zraku od Krista, znamená PÁD a postupné vzďaľovanie sa Bohu.

Presne pred rokom v takomto čase tu stáli 5 konfirmandi, ale realita je taká, že iba dvaja z nich žijú duchovne v našom zbore, našli si svoje miesto a zapájajú sa do práce – ostatní sa stratili. Nenájdete ich medzi mládežou, ani v kostole na službách. Ešte nič nie je rozhodnuté, ani uzavreté a stále platí, že majú život pred sebou a ešte sa mnoho vecí môže zmeniť. Zatiaľ je však takýto nelichotivý stav.

Ak sa Pán Ježiš v Getsemanskej záhrade modlil, že stratil iba jedného, my v našom zbore sme stratili troch – zatiaľ.

Hovorím to preto, lebo je to realita a nemusíme si ju nijakým spôsobom prikrášľovať.

Modlím sa však za to, aby ste vy na ceste za Kristom ostali, aby ste sa neutopili v mori tohto sveta, ako ľudia, ktorým Boha netreba.

Ste úplne v inej pozícii.

Kto veľa vie, od toho sa bude aj veľa žiadať, a vy ste o Bohu a Kristovi toho počuli dosť. Keď sa budete pozerať na Krista, budeme vás vidieť, budete tu medzi veriacimi ľuďmi, budete tu v tomto zbore.

AMEN

Piesne: 605; 588; 264; 586; 643; 624
Text: Ž 73, 23–28