9. po Svätej Trojici 2009

Kázňový text: Gal 6,7–8

Čo človek rozsieva, to bude aj žať. Veľmi logická a múdra veta, za ktorou je aj veľmi hlboká myšlienka. Aj keď dnes sa už málokto z nás živí poľnohospodárstvom, predsa len tomu obrazu dobre rozumieme.

Kto odflákne sejbu, nemôže čakať dobrú žatvu, aj keď by sa už celý čas potom maximálne snažil. Žatva v poľnohospodárstve je závislá od toho, ako a čo zasejete. Záleží, do akej pôdy zasejete, aké bude následné počasie, aj to, ako sa budete ďalej starať, ale, čo rozsievate, len to vám môže vyrásť. Nekvalitné semiačko prinesie aj nekvalitnú úrodu.

Takto to prirovnal apoštol Pavel k životu človeka. To, čo rozsievame, to je to, čo dennodenne robíme. Semená nie sú iba skutky, to by bolo veľmi jednoduché a povrchné pochopenie tohto slova. My rosievame aj slová, aj myšlienky. Našimi semenami je aj výchova našich detí, naše správanie. Všetko to, čo dávame a čím pôsobíme na naše okolie je semenom, ktoré rozsievame. A apoštol Pavel hovorí, že všetko toto prinesie po nejakom čase svoju úrodu.

Neviem, či na toto občas, bratia a sestry, myslíte. Ja sa priznám, že nie. Keď sa sem-tam pripravujem na to, aby som napomenul svoje deti, tak si to všetko v hlave premyslím, pripravím sa na to a očakávam, že to po nejakom čase donesie úrodu, že to, čo som zasial, to aj zožnem, že sa z toho moje deti niečo naučia.

Lenže človek rozsieva vždy, nie iba vtedy, keď sa na niečo pripraví a všetko si premyslí. Bolo by to úplne bez problémov, keby moje rozsievanie bolo iba v nedeľu na kazateľnici. Tu sa snažím zvážiť každé jedno slovo a dávam pozor na to, akým dojmom pôsobím. Lenže vy si nevšímate farára iba v nedeľu na bohoslužbách. Všakže nie?! To rozsievanie dobrého, alebo zlého sa deje vždy a na život človeka sa pozerá stále.

A takto to nie je iba pri farároch. Ľudia okolo nás si nás všímajú, sledujú, čo robíme a ako to robíme, a podľa slov Biblie všetko toto raz prinesie úrodu.

Čo človek rozsieva, to bude aj žať. Je to v poriadku, dobre tomu rozumieme, ale dnes pri tomto texte chcem pripomenúť druhú veľmi vážnu vec. Medzi zasiatím a žatím je vždy dlhší časový úsek. Nikdy to nie je tak, že dnes zasejete a zajtra už zbierate úrodu. Ak by to v živote človeka tak bolo, boli by sme oveľa opatrnejší a obozretnejší. Lenže na úrodu treba počkať mesiace.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––
V Chyžnom sme mali jedného Róma, ktorý, keď boli časy, že mal možnosť ešte robiť, nerobil. Bolo to pre neho strašne komplikované chodiť celý mesiac do roboty a nemať za to žiadne peniaze v rukách. Až na konci mesiaca, keď bola výplata. To čakanie nebolo pre neho. Ale namiesto toho chodil za družstvo vykopávať zo zeme medené káble a nosil ich do zberu. Čo bolo oveľa pracnejšie a namáhavejšie, ako keby bol zamestnaný. Veľakrát, aby vytiahli kus kábla, museli vykopať vyše metrovú ryhu, a to sa musel poriadne nadrieť, nehovoriac o tom, že ho potom nosil 5 kilometrov peši do zberu. Ak by chodil riadne do zamestnania, narobil by sa určite menej a dostal by oveľa viac. Ale jemu sa toto oplatilo. Zdalo sa mu to lepšie, pretože peniaze dostal v ten deň a hneď potom, čo svoju robotu urobil. To bolo dôležité. Nebolo treba na nič čakať.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––

To čakanie nám akoby celú tú našu prácu pri rozsievaní zľahčilo. Často si neuvedomujeme súvis. Sejeme dnes, ale úrodu toho budeme zbierať o 30, 40, či 50 rokov, a preto ten náš život trošku flákame.

Koľko rodičov si dnes hovorí, svoje deti som mal vychovávať inak. Inak som ich mal viesť, inému som ich mal učiť. Ale vtedy, keď boli ešte malé, sa to až také dôležité nezdalo, nevyzeralo to také podstatné. Až keď vidia žatvu toho, čo zasiali, vedia, že to zbabrali. Lenže vtedy sa to už napraviť nedá.

Keď sa zasadia do zeme zemiaky a viaceré nevyklíčia po nejakom týždni, ešte sa zvyklo prejsť poľom a podsádzať nové. To je ešte nejaký čas na korekcie, ale keď začne niekto na jeseň už kopať zemiaky, je zbytočne dosádzať tam, kde zemiak chýba. Úroda už z neho nebude.

Tu mám pre mnohých ešte jednu smutnú správu. Pri niektorých veciach nášho života budeme žať dvakrát. Mnohé zlé veci života prinesú človeku úrodu už tu na zemi. A potom za to budeme niesť zodpovednosť ešte pred Bohom.

• Správate sa surovo a hrubo k starým rodičom v rodine, keď to vidia vaše deti, takisto sa budú správať raz k vám.
• Počujú vás vaše deti vulgárne nadávať na druhých ľudí, vedzte, že zažijete, ako raz vás vaše vlastné deti niekam pošlú. (nebudem hovoriť ako vulgárne)
• Rozmýšľajte teraz spolu so mnou, aké ovocie pozbierate napríklad zo svojho ohovárania?
• Čo nám v budúcnosti prinesie, keď na všetko nadávame a nič nám nie je dosť dobré a s ničím nie sme spokojní?
• Čo nám vyrastie z našej surovosti, alebo z pýchy a namyslenosti, povýšenosti nad druhými?
• Čo človek pozbiera zo svojej samospravodlivosti a neomylnosti? Čo mu časom z toho vyrastie?

Nedovolím si povedať, že viem, čo to bude, ale dovolím si to porovnať s tým, čo napísal apoštol Pavel: Pretože kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu…...

Ak tomu rozumiem dobre, skaza nie je niečo pozitívne, ale negatívne. Žať skazu znamená zbierať svoj vlastný zánik, a to by určite nikto z nás nechcel. S tým súvisí aj začiatok nášho textu, ktorý hovorí: Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať.

To, čo teraz poviem, neveriacich ľudí nijako nenastraší, ale im to ani nehovorím. Apoštol Pavel to písal kresťanom. Nemôžete si z Boha robiť blázna. Nemôžete si z Neho uťahovať. Možno chvíľu počká, bude sa tváriť, že sa nič nedeje, ale Boh sa nedá dlho vysmievať. Všetko má svoj čas. Veľa ľudí sa smeje Bohu, kresťanom, cirkvi… Dobre. Nič sa nedeje, žiadny oheň z neba nepadá, ale všetko má svoj čas. Boh je večný a času má habadej.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––
Do istých kresťanských novín raz napísal jeden neveriaci posmeškár článok o tom, ako on celú jar nedeľu čo nedeľu pracoval na poli, obrábal zem a sial. To isté pokračovalo celé leto a nakoniec v jeseni nedeľu čo nedeľu zbieral úrodu. Jeho príspevok, ktorý bol jeho výskumom, končil poznámkou: a úrodu som mal oveľa lepšiu ako tí hospodári, čo sedeli v nedeľu v kostole. Tak, čo na to poviete?

Redaktor týchto kresťanských novín tento článok tak ako prišiel uverejnil, ale dole napísal kratučkú poznámku: Pozor, lebo Pán Boh nerobí vyúčtovanie vždy v októbri. –––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––––

Myslime dnes, bratia a sestry, na to, že všetko, čo tu človek robí, čo rozpráva, ako žije, je semienko, ktoré seje do tohto sveta. A že raz príde čas, keď z toho semena niečo vyrastie a to bude naša úroda, ktorú si každý z nás budeme musieť pozbierať. Zasejete hnev a pozbierate si ho, zasejete nenávisť a urodí sa vám, nie hneď na druhý deň, najprv vyrastie, až potom si ju pozbierame. Ale platí to aj opačne, zasejete pokoj, lásku, službu a potom príde v živote čas, keď to narastie a vy si to počas života ešte s radosťou budete zbierať a užívať. A ak by sa stalo, že nie tu na zemi, tak nás čaká večná odmena.

No, a koniec nášho textu bol: …kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život.

AMEN

Piesne: 310; 311; 196; 229; A:64
Texty: Am 8,4–6; 1Pt 4,7–11; Mt 25,14–30; Ž 40,9–14