10. po Svätej Trojici 2009

Kázňový text: Luk 19,41–48

Keď sa niekedy ľudia rozprávajú o Biblii, veľakrát končia pri knihách ako je prorok Daniel, či Zjavenie Jána. V dnešnej dobe ľudí viac zaujíma budúcnosť a všelijaké možné záhady a predpovede, ako zvesť evanjelia o tom, že Pán Ježiš sa obetoval za naše hriechy a previnenia. Takže texty o konci sveta sú pre mnohých väčšou zaujímavosťou, ako základné posolstvo Biblie.

• Kedy bude koniec sveta a ako bude vyzerať?
• Čo všetko mu bude predchádzať a či ten čas je už tu, alebo ešte máme nejaký čas na svoj život?
• Ľudia sa pýtajú: a ozaj to bude tak, ako sa to v zjavení opisuje?
• A všetky tie katastrofy, o ktorých denne počúvame, to ozaj potvrdzujú?!
• A je potrebné brať to tak vážne?

Práve dnešná nedeľa hovorí presne o tom, že Božie slovo treba brať smrteľne vážne a že pri jeho počúvaní treba byť veľmi pozorný. Nie iba Zjavenie Jána je knihou, ktorá odkrýva niektoré otázky budúcnosti, ale o budúcnosti človeka veľa hovoril aj sám Pán Ježiš a boli časy, keď počúvať ho znamenalo zachrániť si svoj život i život celej svojej rodiny.

Náš biblický text bol opisom situácie, keď Pán Ježiš posledný krát pred svojou smrťou vstupoval do hlavného mesta Jeruzalema. Jeruzalem bol na tú dobu veľmi veľké a rozsiahle mesto, opevnené vysokými hradbami a veľmi veľkolepo vybudované. Ľudia pri vstupe do Jeruzalema väčšinou žasli a jajkali od údivu, ale Pán Ježiš nie. V tej chvíli, keď sa na Jeruzalem pozrel, videl veci, ktoré sa s tým mestom udejú o niekoľko desaťročí neskôr. A nahlas to pred všetkými týmito ľuďmi aj povedal.

Niektorí, tí pozorní, poslucháči si to zapamätali a zobrali tieto slová s maximálnou vážnosťou, ale niektorí ich zase zaradili k takému všeobecnému konštatovaniu, ktoré ľudia zvyknú hovoriť, ale nemá to žiadny vplyv na ich budúcnosť.

Aj my veľakrát povieme: Toto neskončí dobre. Ťažko však takéto konštatovania nazvať proroctvom. Keď niekto chodí rýchlo autom a my o ňom povieme, že raz na svoju rýchlu jazdu doplatí, to ešte nie je proroctvo. Je to len obyčajný predpoklad, ale nepotvrdzuje, že poznáme budúcnosť.

V ten deň slová Pána Ježiša neboli len nezávislým voľným konštatovaním, ale bola to veľmi nepríjemná budúcnosť tohto mesta a ľudí, ktorí v ňom žili. Nebola vyslovená ani s nenávisťou. Veď to mesto a ľudia v ňom Ježiša neprijali a ukrižovali ho. Ježiš tie veci hovoril s veľkým smútkom v duši, dokonca plakal.

Ó, keby si aj v takýto deň poznalo, čo ti je ku pokoju…..
Teraz poviem asi veľmi čudnú vec, ktorá mi z týchto Ježišových slov vychádza. Ak by bol Jeruzalem vtedy spoznal, kto do tohto mesta vstupuje, všetko by sa to v jeho budúcnosti vyvíjalo úplne inak Nebolo by zrovnané so zemou, nebolo by zažilo ničivú vojnu, ktorá ho na stáročia obrala o jeho slávu.

Všetko to stálo a padalo na poznaní Toho, kto do Jeruzalema v ten deň vstupoval. Áno, ak by boli prijali Krista, život v Jeruzaleme by sa vyvíjal inak.

A toto jednoznačné platí dodnes. Ak by sme boli na Slovensku úprimne veriacimi ľuďmi, život by tu vyzeral inak. Poviem, že by sme sa mohli vyhnúť mnohým tragédiám a nešťastiam.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––
Celý tento týždeň nám na Slovensku rezonuje tragédia v baniach Handlová. Ľudia už verejne hovoria v správach o zlých podmienkach v baniach, o nezodpovednom vedení, o tom, že baňa musí predovšetkým zarábať a prinášať zisky jej majiteľom a na bezpečnostné podmienky sa veľmi ohľad neberie.

Prečítal som si na internete zopár komentárov ľudí k tragédii v Handlovej, kde veľa krát až vulgárne hovoria o nezodpovednosti a chamtivosti vedenia baní. Ktovie, možno to vôbec nemuselo tak skončiť, keby pred ziskom mali prednosť ľudia.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––

Ak by aj na Slovensku bolo menej kresťanských rečí a viac kresťanského života, určite by sa udiali veľké zmeny.

Ale vráťme sa späť k Ježišovmu proroctvu. To, čo sa odohralo necelých 40 rokov po Ježišových slovách, vôbec ako Božie riadenie, či Boží trest nevyzeralo. Celá židovská vojna, ktorá vyvrcholila v roku 70 zničením Jeruzalema a ohromným krviprelievaním, začala jedným bezhraničným lakomstvom a drzosťou rímskeho prokurátora Gesia Flora. Poznať tú históriu stojí zato.

Bol prokurátorom v Jeruzaleme, ako Poncius Pilát, v rokoch 64 až 66. Práve v roku 66 tento prokurátor zobral z pokladnice Jeruzalemského chrámu 17 talentov. (1 talent asi 100 000 korún). Bola to dosť veľká čiastka peňazí. Pobúrení židia na ďalší deň vyšli do mesta a žobrali peniaze pre chudobného rímskeho prokurátora. Tým ho poriadne strápnili a ponížili pred celým svetom. Ale on si tiež hocičo nenechal ľúbiť, a tak svojim vojakom dovolil v meste rabovať. Obyvatelia boli pobúrení a poriadne nahnevaní. K tomu Gesius Florus povolal do Jeruzalema ďalšie dve kohorty vojakov. (Jedna kohorta bola asi 600 vojakov) Od židov v meste žiadal, aby ich slávnostne privítali. Veľkňaz a ďalšie umiernené kruhy presvedčili ľudí, aby pre pokoj a kľud v meste vojakov pozdravili, aby z toho nevznikla ešte väčšia vzbura. A tak sa židovský ľud ponížil a vojakov pozdravil, ale vojaci na rozkaz prokurátora neodzdravili, a tým začala vzbura, ktorú história nazvala židovská vojna. Trvala od roku 66 do roku 70, keď rímske vojská porazili židov a zničili mesto Jeruzalem. Židovský historik Jozefus Flávius hovoril o 1 100 000 mŕtvych a ďalších 970 000 odvlečených do otroctva. A tomu sa už hovorí katastrofa.

Bolo tak ťažké počúvať Ježišove slová o tom, že mesto s takou históriou a takými mohutnými hradbami padne? Pre tých, ktorí sa skryli v hradbách Jeruzalema bolo nemožné uveriť, že tieto hradby padnú.

A vôbec, bola to iba náhoda, že Ježišov plač nad Jeruzalemom sa takto historicky do detailov naplnil? Myslím si, že nie.

Na začiatku som hovoril, že ľudia majú radi proroctvá. Ale vo väčšine prípadov je proroctvo jasné, až keď sa niečo udeje, a ľudia spätne prichádzajú a hovoria: Aha, toto bolo predpovedané. Nostradamus o tom písal, Sibyla o tom hovorila. Stále platí, že po vojne je každý generál, a tak niekedy stačí iba šikovne veci vysvetliť a skončiť s konštatovaním: tento prorok to vedel a predpovedal skôr, ako sa to stalo.

Otázkou je, čo z proroctva, ktoré nevyužijeme, aby sme sa vyhli katastrofe, či inému nešťastiu? Čo z proroctva, ktoré nezachráni životy, iba vyzdvihuje proroka?

Ak hovoríme o zničení Jeruzalema, o ohromnej porážke židov, nemôžeme zabudnúť na ďalšie životy, ktoré sa vďaka proroctvu Pána Ježiša zachránili. V Jeruzaleme už od vzkriesenia Pána Ježiša žil prvý kresťanský cirkevný zbor a kresťania tam prežili i hrozné židovské prenasledovanie, ale keď Títove vojská v roku 70 dorazili k Jeruzalemu, kresťania už v meste neboli. Viac dôverovali Ježišovmu slovu, ako mohutným hradbám. To proroctvo malo svojich poslucháčov, to proroctvo zachránilo životy rodín, i jednotlivcov.

A dodnes ho v cirkvi pripomíname preto, lebo nebolo iba náhodným tipovaním, ale správou, vďaka ktorej sa zachránili ľudia. A bolo aj jasné a zrozumiteľné.

Aké by to bolo úžasné vedieť tým 20 baníkom v Handlovej, že nemajú vstupovať do bane, lebo hrozí výbuch. Aké by to bolo perfektné vedieť, že nemáte nasadnúť do lietadla, lebo sa zrúti, či nemáte nastúpiť do autobusu, lebo nabúra. Ale teraz nejde o takéto tragédie. To naplnené Ježišovo proroctvo, ktoré máme historicky zmapované a doložené, má dodávať vážnosť a autoritu všetkému, čo Pán Ježiš hovoril a čo nás učil.

To najdôležitejšie bolo povedané na začiatku a je to aj veľmi osobné. Mesto Jeruzalem a ľudia v ňom nepoznali čas Pánovho navštívenia. Poznal si ty čas Pánovej návštevy v tvojom dome, v tvojom srdci? Možno sa tá návšteva deje práve teraz. Vieš, kto Pán Ježiš je? Vieš, prečo za tebou prišiel a čo ti prináša? O tom je táto kajúca nedeľa. Ak premárnime čas, môžeme o mnoho prísť, dokonca môžeme prísť o všetko, o večnosť, o svoje spasenie.

AMEN

Piesne: 194; 461; 328; 552; A:79
Texty: Ž 74,1–3.8–12; Mt 11,20–24; Zjav 3,1–3; Jer 7,1–11