19. po Sv. Trojici 2009

Kázňový text: Mk 10,2–12

Dnes začnem jedným krátkym vtipom, pretože veľmi humorne dnes asi hovoriť nebudem.

• Milanko, – hovorí slečna Vierka svojmu milému, – až sa vezmeme, budem s tebou znášať všetky tvoje starosti.
• Ale ja predsa nemám žiadne starosti…
• Hovorím: až sa vezmeme, drahý!

Dnes budeme spolu hovoriť o manželstve. Možno sa to niekoho ešte netýka, ale bude. A niekoho sa to už týkalo a prežil v manželstve veľkú časť svojho života. Máme tu dnes medzi sebou vdovy i vdovcov, ľudí, ktorí prežili dlhý čas v manželstve, a sú oveľa povolanejší o tejto veci hovoriť. Ale ja by som dnes, popri skúsenostiach, chcel povedať predovšetkým biblický pohľad na túto, pre dnešnú dobu veľmi vážnu, ustanovizeň.

Keď prišli farizeji za Ježišom s otázkou, či je dovolené mužovi prepustiť manželku, prichádzali priamo s tým, že ho chceli pokúšať. Problém rozlučiteľnosti manželstva nie je problémom len dnes. V celých dejinách Izraela sa s tým problémom trápili. A šikovní židia, ktorí si vždy našli cestičku z predpisov, či výnimku, aby sa zariadili po svojom, našli riešenie aj v tejto veci.

Manželstvo bolo dané, ako nerozlučiteľné spojenie muža a ženy. Tak to podľa 1. knihy Mojžišovej 2. kapitoly zopakoval Ježiš aj im: Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom. Lenže problém s dodržiavaním tohto slova bol aj počas putovania púšťou do zasľúbenej zeme. A tak cez Mojžiša prišla úprava v podobe skôr akejsi výnimky. Niečoho, čo sa za určitých okolností mohlo stať, ak by muž po sobáši pri svojej žene zistil nejakú ohavnosť. Nijako sa to nekonkretizuje. Ale mala to byť iba výnimka vo veľmi výnimočných prípadoch. Ženám v tej dobe nebolo umožnené odísť od muža a tým zrušiť manželstvo.

V dobe Pána Ježiša Krista sa z tejto ojedinelej výnimky stala bežná prax. A tá bola uplatňovaná často. Muž napísal prepúšťací list svojej žene napríklad preto, že mu nechutila večera. Lenže to už nemalo nič spoločné s Mojžišovou výnimkou. Preto Ježiš pripomína farizejom, že to od počiatku nebolo tak dané Bohom a že Mojžiš túto výnimku dal iba pre tvrdosť ich srdca.

Pán Ježiš ustanovizeň manželstva vracia späť na pravú mieru a hovorí, že: Čo Boh spojil, človek nerozlučuj! Toto je biblický, a tým pádom aj kresťanský, pohľad na manželstvo. Bol to šok, nie iba pre farizejov, ale aj pre samotných učeníkov, ktorí sa po odchode farizejov znova Ježiša pýtali, ako to vlastne je. Ježišova odpoveď bola veľmi prísna: Kto by prepustil svoju ženu a vzal si inú, cudzoloží s ňou. A ak ona prepustí muža a vydá sa za iného, cudzoloží tiež. Mk 10,11–12

Je to veľmi prísny pohľad na manželstvo. Ale biblicky je to tak. Manželstvo spája dvoch ľudí, aby boli jedným telom a pred Bohom už títo dvaja ľudia patria navždy k sebe. Ak nevedia spolu žiť, ak to nedokážu pre chybu jedného, alebo druhého, alebo, ako to častejšie býva, pre chyby obidvoch, môžu sa rozísť, ale majú už ostať žiť tak, bez ďalších vzťahov a ďalších manželstiev.

Lenže realita života je iná. A nie iba v neveriacom svete. Veď aj samotná Evanjelická cirkev so súhlasom biskupa môže udeliť rozvedenému človeku tzv. dišpenz a nanovo ho zosobášiť, čo sa jednoznačne protiví Ježišovmu slovu. Tak, ako to vlastne je?

Na manželstvo sa v dnešnej dobe aj v cirkvi snažíme pozerať veľmi tolerantne.

• Môže dnes mladý 20 – 25-ročný človek za to, že si nevybral správne svojho životného partnera?
• Máme ešte viac trestať mladú ženu za to, že si zobrala alkoholika, ktorý jej ničí život?
• Máme ešte viac trestať mladú ženu za to, že si zobrala tyrana, ktorý ju bije a dennodenne ubližuje?
• A čo s tým, ak je niekto neprestajne v manželstve neverný a ten druhý tým celý čas trpí?

Veď všetci robíme chyby. Všetci sa ich dopúšťame a prosíme Boha o odpustenie. Otázka v tejto oblasti znie: ak niekto urobil jedným svojím rozhodnutím chybu a vstúpil do manželstva s niekým, s kým sa žiť nedá, má za to pykať celý život a nemôže sa nanovo zosobášiť?

Nie som ten, čo vie posúdiť manželské vzťahy a všetky podivné veci, ktoré sa v manželstvách dejú. A myslím si, že každú takúto vec bude objektívne súdiť Boh. Ale viem, že kríza manželstiev, ktorú dnes vidíme, je následok našich hriechov, ktorých sa dopúšťame, keď do manželstiev vstupujeme.

Veľakrát bez uváženia, naivne presvedčený, že toho človeka ktorého milujem, zmením, alebo pretvorím a odstránim jeho zlozvyky. Mladí ľudia v tom robia ohromnú chybu.

• Trochu viac pije, ale to sa ešte dá zvládnuť,
• vysedáva s partiou po baroch, ale, keď sa zoberieme, on s tým prestane,
• je sukničkár, ale po sobáši sa určite usadí; a množstvo iných takých predstáv.

Zamilovanosť je niekedy taká veľká a taká slepá, že prehliada tieto vážne veci. Nehovoriac o tom, že veriaci ľudia si hľadajú partnerov medzi neveriacimi, ako by v tom nemal byť žiadny problém, akoby sa to všetko dalo časom spraviť. Nehovorím, že občas neexistuje nejaká výnimka, ale skôr iba potvrdzuje pravidlo, že takéto rozhodnutia prinášajú ohromné trápenie.

Manželstvo je vynikajúca ustanovizeň, ktorú Boh dal človeku, aby nebol sám a mal pri sebe vždy pomoc, ale zároveň dokáže byť aj veľmi krutým a horúcim peklom, väzením, ktoré zničí život, zabije všetky nádeje a pochová radosť do hrobu.

V dobe Pána Ježiša Krista si vzťahy vyriešili vypisovaním prepúšťacích listov. No dnešná doba si to zjednodušila ešte viac. Nezosobášme sa, veď to nie je potrebné, veď je to absolútne jedno, a keď sa náhodou rozídeme, bude to pre oboch oveľa jednoduchšie. Takže už netreba ani vypisovať prepúšťací list, stačí si len zbaliť kufre a vysťahovať sa od partnera.

Ak tak žijete vy, alebo vaše deti, či vaše vnúčatá, tak je to život v smilstve, a tým pádom v hriechu. To, že je to už v dnešnej dobe bežné, ešte neznamená, že je to normálne, a ovocie takéhoto života na seba nedá dlho čakať.

Domov má byť určitou istotou, ale v takých vzťahoch táto istota veľmi často chýba.

• Aký je to vzťah, do ktorého, keď človek vstupuje, už rozmýšľa, ako by z toho vyšiel von?
• Aká je to veľká láska, ktorá si necháva otvorené dvere, ale vraj veľmi ľúbi a veľmi miluje?
• Čo je to za vzťah, ktorý chce iba brať, ale necháva si priestor, aby, keď nebude chcieť niečo dať, mohol odísť?
• Aký je to domov pre deti?
• Aké tam bude prepojenie na rodičov, o ktoré sa deti neskôr budú mať starať?

Milí rodičia, už ste sa zmierili s tým, že vaše dieťa tak žije?
Tak uvažujte teraz spolu so mnou: keď budete starí, kto sa bude o vás starať? Nevesta, ktorá nie je ani vašou nevestou, lebo sa k vašej rodine nechce viazať? Či zať, ktorý nie je ani vašim zaťom, iba žije s vašou dcérou?

Pozrite sa na to aj z pohľadu detí. Či sa postará dieťa na staré kolená o svojho otca, ktorý jeho mamu nechal a odsťahoval sa k inej žene? Či sa bude starať o muža, ktorý nie je jeho otcom, len bol druhom jeho mamy, ale má aj vlastné deti niekde inde?

A tých všelijakých možných kombinácií, ktoré život prináša, je nespočetne veľa. Pravdou však je, že keď niet manželstiev, niet usporiadaných rodín, niet súdržnosť a spolupatričnosť, niet ani lásky.

Tento svet zjednodušuje veci, zjednodušuje Božie pravidlá, ale nedomyslí dôsledky, ktoré to všetko prinesie. Voľné vzťahy, uvoľnené mravy, bujarý sexuálny život je možno na prvý pohľad fajn, ale prinesie nám veľmi trpké ovocie, ktoré nebudeme vedieť stráviť.

AMEN

Piesne: 558; 474; 218; 628; A:51
Texty: 1M 9,8–17; Ef 4,22–32; Mt 9,1–18; Ž 78,5–8