2. adventná 2009

Kázňový text: Jak 5,7–8

Dnes by som mal hovoriť o kresťanskej trpezlivosti a v súvise s tým ma napadlo, že urobím malý pokus. Špekuloval som nad tým, žeby som na tieto služby meškal, žeby som neprišiel. Čo by ste tak robili? Myslím si, že tých prvých 5 – 10 minút by ste potichu sedeli každý na svojom mieste a nič zvláštne by sa nedialo. No, a potom, tipujem, že po 10 minútach, by ste už asi vyslali kurátora, aby išiel zavolať na faru, čo sa deje. Možno by ste poniektorí viac kontrolovali hodinky a sledovali koľko už farár mešká, a to vtedy ten čas beží ešte pomalšie ako normálne.

Možno by ste zaspievali niekoľko piesní a dúfam, žeby sa niekto odhodlal aspoň niečo prečítať z Biblie. Ale čakať viac ako 45 minút na farára, keď sú bohoslužby bežne jednu hodinu, by vydržal len málokto. Neviem, možno som vás zle odhadol, ale toto som posúdil, tak podľa seba.

Keď som chodil na gymnázium, pamätám sa, že sme na profesora, či profesorku na poslednej hodine čakali iba 15 minút, keď neprišiel zbalili sme si veci a odišli. Väčšinou potichu, aby si to nikto nevšimol.

Trpezlivosť patrí medzi základné vlastnosti, alebo až cnosti veriaceho človeka. Tým by sme sa mali vyznačovať. Božie slovo veľakrát hovorí o tom, že máme byť trpezliví a bdieť, máme byť trpezliví v súžení a na modlitbách vytrvalí….

Ako je to s vami, bratia a sestry? Patrí to k vašim vlastnostiam a vašej charakteristike? Alebo radšej nepôjdete ani k lekárovi, aj keď potrebujete, lebo nemáte nervy sedieť a hodiny tam nečinne čakať? Prednedávnom som takto sedel pred ambulanciou a hodinu pozeral na ručičky na hodinkách. Myslel som si, že za 10 minút to mám vybavené. Určite viete, o čom hovorím.

Sú ľudia, ktorí takéto veci zvládajú dobre, pripravia sa na to, kúpia si časopis, či zoberú si knihu, alebo sa pustia s niekým okolo do rozhovoru, a vtedy je to fajn a ten čas uplynie, akoby nič. Najhoršia je nečinnosť. Najhoršie je nerobiť nič a len sledovať a kontrolovať, ako dlho už čakám.

Apoštol Jakub nám v našom texte napísal: „Tak buďte bratia, trpezliví, až do príchodu Pánovho.“ Očakávanie druhého príchodu Pána Ježiša bolo v prvej cirkvi veľmi silné. Súviselo to so zlým rozpoložením a situáciou vo svete. Prenasledovanie, rôzne utrpenie pre vieru v Ježiša, to všetko vyvolávalo otázky:
• Kedy už Ježiš príde?
• Ako dlho ešte máme čakať?
• Dokedy sa na to všetko náš Pán bude iba tak nečinne prizerať?

No, a kresťania boli presvedčení, že ten čas už je veľmi blízko. Apoštol Jakub do tejto situácie píše: …buďte trpezliví… To znamená, čakajte, nebuďte nervózny, nerobte hlúpe a unáhlené rozhodnutia.

A tak cirkev Kristova čaká na druhý príchod Ježiša Krista už skoro 2000 rokov a nič zvláštne sa neudialo. Má to teda ešte zmysel? Veď trpezlivý môže byť človek len dovtedy, kým žije, keď zomrie, už nemusí byť v čakaní trpezlivý, smrť prináša koniec čakania.

Sme v advente a ja vám ako ďalší farár a ako každý rok, tak aj teraz, oznamujem znova iba to isté, že je potrebné čakať, pretože Ježiš príde a že máte byť v tom čakaní trpezliví. Nič nové, žiadna zmena. Musím sa priznať, že ani ja nad tým veľmi nešpekulujem, pretože nič nevyšpekulujem. Myslím si, že keď Pán Ježiš povedal čakať, tak by som to mal robiť a to odporúčam aj vám. Ale čakať sa dá rôzne.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––
Včera som sa rozprával s jedným bratom a hovoril mi, ako už 6 rokov čaká na odstupné z firmy, v ktorej pracoval, a ktorá skrachovala a dostala sa do konkurzu. Došiel mu papier zo súdu, že jeho požiadavka je oprávnená a má na ňu nárok, a tak čaká. Ale v rozpočte svojej rodiny s tými peniazmi už neráta. Jeho nádeje sa v percentách každým dňom a týždňom zmenšujú.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––

Pri Ježišovom druhom príchode je to však iné. Včera platilo, že Ježiš na 100 percent raz príde ako sudca živých i mŕtvych, a dnes to platí takisto na 100 percent. Tu, v tejto veci, sa nič nemení. Ani dňami, ani mesiacmi, ani rokmi, ani storočiami. Podľa Božieho slova máme len trpezlivo čakať.

Ale nečakať tak, že sa stále pozeráme na hodinky, či do kalendára. Naše čakanie má byť zmysluplné. Popri čakaní na príchod Krista máme svoje povinnosti, svoju prácu, svoje úlohy. Ťažko sa budeme sťažovať Pánu Bohu, že mešká, že už mal dávno prísť. Keď uzná za vhodné, príde, tak jednoducho a priamo to Božie slovo podáva.

Raz za čas sa stále objaví niekto, kto predsa len vypočíta, alebo odhadom určí, kedy príde koniec sveta. Aj v minulosti bolo mnoho pokusov. Poväčšine to boli nejaké sekty, ktoré sa pohrali s Biblickými číslami, došli k nejakému dátumu, popredávali svoje domy i celý majetok v presvedčení, že je to pravda, a nakoniec sa vôbec nič nestalo.

Toto nie je prejav trpezlivosti, ani trpezlivého očakávania. Božie slovo nám o ničom takom nehovorí. Nič nemusíš predávať, máš normálne zmysluplne žiť, a keď ten deň príde, tak sa to dozvedia všetci ľudia. Pán Ježiš nečaká žiadne zbrklé rozhodnutia, žiadne stresové reakcie, ani v nás nevyvoláva žiadnu hrôzu.

Teraz v tomto období beží v kinách ďalší katastrofický film pod názvom 2012. Rok 2012 je vraj posledný rok, ktorý mali vo svojom kalendárny dávny Mayovia. A je to tak populárna téma vo svete, že podľa nej natočili film.

Ľudia majú radi takéto tajomné témy, takže sa o tom bude ešte chvíľu rozprávať. A podľa toho, čo som počul, veľký pokoj v človeku tento film nevyvoláva. Skôr vzbudzuje hrôzu, beznádej a bezmocnosť človeka.

Je to niečom celkom iné, ako to, čo nám hovorí Božie slovo. Pán Ježiš nás volá k trpezlivosti, to je prejav pokoja a kľudu.

Keď si sadnete niekde u lekára v ambulancii a poobzeráte sa okolo seba, po chvíli zbadáte, kto je nervózny a netrpezlivý a niekam sa ponáhľa a kto celé to čakanie zvláda v pokoji a kľude.

O tom to celé je. Apoštol Jakub uvádza ako príklad roľníka, ktorý vyčkáva úrodu. Nepomôže mu nervózne chodiť po dome, ani každý deň chodiť na pole kontrolovať, či už zrno dozrelo. Sú to veci, ktoré on neurýchli a nie je v jeho moci tieto veci časovo zariadiť.

My, kresťania, sme v takej istej situácii. Máme iba zasľúbenia, máme pokyny, ako čakať, ako byť pripravení, ale určiť čas jeho príchodu nie je v našich rukách. Máme len preukázať svoju trpezlivosť vo svojom pokoji.

Amen

Piesne: 8; 329; 4; 11; A:2
Texty: Iz 11,1–6; 1K 4,1–5; L 21,25–33; Ž 110, 1–7