3. adventná 2009

Kázňový text: 1K 4,1–5

Tento týždeň sme s manželkou boli v divadle na muzikál Mária Antoinetta. Vrelo všetkým odporúčam. Dej muzikálu je vlastne životný príbeh Márie Antoinetty, dcéry Márie Terézie, ktorá sa vydala za francúzskeho princa, a neskôr kráľa, Ľudovíta XVI. Z Viedne prišla do Paríža na kráľovský dvor a veľmi ťažko si zvykala na nové prostredie. Vo Francúzku ju ľud nazýval „Madame Déficit“.

Najmä preto, že si nechala voziť drahé látky, krajky, šperky, usporiadavala nákladné plesy, v kartách prehrávala astronomické čiastky. Aj keď hlavnou príčinou krachu bolo financovanie amerických kolónií. Pre veľmi zlú sociálnu situáciu však prišla vo Francúzku revolúcia a Mária Antoinetta bola 16. októbra 1793 sťatá.

Touto historickou udalosťou som začal preto, lebo, keď som sledoval dej v divadle, z Márie Antoinnety urobili tvorcovia predstavenia jedného bezohľadného pyšného a necitlivého človeka. Pripadalo mi to zvláštne nazvať muzikál v podstate podľa zápornej postavy a po prvom dejstve som mal pocit, že si takú smrť aj zaslúžila, ale nakoniec mi tej ženy bolo ľúto. Mal som pocit, že takto vôbec skončiť nemala a že ju odsúdili nespravodlivo. Pravdepodobne ju súdny tribunál nesúdil veľmi objektívne, išlo skôr iba o to zbaviť sa tých, ktorí boli niekedy pri moci.

• Myslíte si, že sa človek môže zmeniť?
• Že, aj keď zle prežil život, môže urobiť nápravu a obrat o 180 stupňov?

V tom je v podstate celý problém ľudského súdnictva, ktoré nevie posúdiť, či sa človek zmenil a napravil, alebo nie. Rôzny vrahovia, násilníci a zlodeji, všetci vám vo väzení dokážu tvrdiť, že sa už zmenili, ale my nevieme posúdiť, či je tomu skutočne tak. A tak sa stáva, že prepustia človeka, ktorý o pár dní spácha to isté, za čo už vo väzení odsúdený bol. Alebo i to, že neprepustíme človeka, ktorý už skutočne ľutuje to, čo urobil a vstúpil si do svedomia a nikdy viac, to, čo spáchal, už nespraví. Je ťažké posúdiť niektoré veci. A to rozprávame iba o situáciách, ktoré sú zlé.

Ale najhoršie na tom je to, že môžete mať i dobrý úmysel a zápasiť o dobrú vec, no nakoniec to všetko nevyjde a na vašu adresu sa spustí ohromná kritika a vy ostanete tí najhorší. Toto zažil apoštol Pavel v Korinte.

Založil tento cirkevný zbor, strávil v ňom vyše roka a pol a venoval Korintským kresťanom množstvo svojho času a po pár rokoch musel riešiť to, či na to mal právo, či je apoštol a či to, čo povedal v Korinte, bolo skutočne dôveryhodné. Ako to všetko prebiehalo?

Zo začiatku prichádzal Pavel v Korinte do židovskej synagógy, hovoril im o Kristovi, ale oni vzdorovali, nechceli ho počúvať, a tak odišiel zo synagógy a začal sa stretávať s pár ľuďmi v dome istého Títa Justa. Židia potom predviedli Pavla a ďalších kresťanov pred vladára Gália a obvinili ich z toho, že ctia Boha proti zákonu Mojžišovmu, ale ten s tým nič nechcel mať a tak ich rozpustil. Po nejakom čase Pavel z Korintu odišiel. Ale potom, čo prišli ďalší zvestovatelia evanjelia, začali spory, podozrievania a obviňovania. Celková situácia nebola dobrá ani vo vzťahoch medzi kresťanmi, nehovoriac medzi kresťanmi a židmi. A tak Pavla obviňovali zo všetkého možného. Samé upodozrievania, samé pochybnosti o jeho úmysloch.

Myslím si, že takúto situáciu už zažil vo svojom živote asi každý z nás. Urobili ste niečo v dobrej viere, že to bude na prospech a úžitok, a nakoniec z vás bol zlodej a podvodník, ktorý sa chcel obohatiť, alebo dobre zarobiť.

Nie je to nič nezvyčajné ani v cirkvi a cirkevnom zbore. Medzi veriacimi ľuďmi často chýba vzájomná dôvera.
Koľko zobral za takú a takú robotu?
Nemohol to pre cirkev urobiť zadarmo?
A ten sa chce len obohatiť a vôbec mu o cirkevný zbor nejde!
A ten si zas gazduje s cudzími peniazmi, ako sa mu zachce!

Veľa ľudí, ktorí slúžia v cirkvi, zažili takéto sklamania a mnohokrát sa to končí slovami: „Už s kresťanmi a cirkvou nechcem mať nič spoločné. Nechcem žiadnu funkciu v cirkvi! Nič také mi k životu nie je treba.“

Bratia a sestry, také situácie ako vy, také zažil aj apoštol Pavel v Korinte. Dokonca v druhom liste Korintským sa musel obhajovať, že peniaze zo zbierky pre kresťanov v Jeruzaleme nepoužil pre seba a na svoje vlastné obohatenie. No, nevykašlali by ste sa na to všetko? Za vlastné peniaze chodil apoštol Pavel po misijných cestách, veľakrát nechcel od ľudí žiadnu podporu len preto, aby nemali pocit, že to robí pre peniaze, a tak sa popritom všetkom živil šitím stanov, ale ani tak sa nevyhol klebetám a upodozrievaniu.

V takých situáciách bežne reagujeme tak, že sa všetkého vzdáme, zatrpkneme a povieme, nech to robí niekto iný. Lenže toto, aj keď to vyzerá ako najjednoduchšia cesta, nie je dobré riešenie. Keby sa každý, kto aj v našom zbore pocítil takéto narážky na svoju službu, svojej funkcie vzdal, tak dnes nemáme presbyterstvo, dozorcu, ani kurátorov, či pokladníčky.

Myslím si, že si toto apoštol Pavel veľmi dobre uvedomoval, a preto v našom kázňovom texte hovorí: …nezáleží mi na tom, či ma vy súdite, alebo akýkoľvek ľudský súd…... toto sú veci, ktoré pri mne posúdi spravodlivý Boh. Dodáva, že nie je si ničoho vedomý, že by urobil nesprávne alebo so zlým úmyslom, aj keď toto nepovažuje za ospravedlnenie. Žiadnu vec tu na tejto zemi nevieme úplne správne a do detailov posúdiť. Niekto môže dať milión eur na charitu a nemusí to byť celkom čisté a dobré.

Pavel dodáva: Pán je ten, ktorý ma súdi.

Všetkým vám, bratia a sestry, ktorí slúžite v cirkvi a snažíte sa to robiť s čistým svedomím pre Bohom, pripomínam toto Pavlovo slovo. Neobhájite sa pred ľuďmi, ale v tom ani nie je vaše ospravedlnenie. Pán je ten, ktorý raz spravodlivo posúdi vašu službu i vašu prácu na Božom kráľovstve.

Pre nás všetkých je to výzva, aby sme si viac vážili tých, ktorí nám slúžia v našich kostoloch, upratujú, chodia na brigády, organizujú rôzne akcie, vyberajú peniaze, chystajú veci a mnoho mnoho iného, lebo to robia zadarmo, na úkor vlastného času, bez nároku na finančnú odmenu. A som presvedčený, že z ochoty a s dobrým úmyslom.

Ako ľahko je povedať: to rúcho na oltári bolo dnes nakrivo, či v tamtom rohu bola pavučina a na zadnej lavici bol zle utretý prach, či zabudla si mi dať príjmový doklad, kde si tie peniaze potom založila? Niekedy nie je potrebné veľa. Vieme byť veľmi kritický a surový a to sa tých, ktorí to robia s láskou a dobrovoľne, často veľmi dotkne. Buďme, bratia a sestry, viac citliví a ohľaduplní. Ale takisto aj menej podozrievaví a menej nedôverčiví. V našom zbore slúžia mnohí s veľkou láskou a ochotou a tú si treba vážiť.

Apoštol Pavel takýchto ľudí nazýva Božími šafármi, ktorí majú svoje svedomie ako mierku svojej služby a nakoniec to bude Boh, ktorý nás, ako spravodlivých šafárov, odmení, alebo, ako nehodných, potrestá.

V tomto adventnom čase pozývam všetkých nás, aby sme slúžili v cirkvi v úprimnosti a v pravde a nikdy nesúdili veci predčasne.

Amen

Piesne: 13; 17; 331; 20; A:3
Texty: Iz 40,1–11; 1K 4,1–5;Mt 11,2–10; Ž 82,5–8